Zlodej tetovaní

Štýl písania mi spočiatku veľmi nesedel, pomaly sa mi to čítalo, trošku som sa s tým trápila. Písané je to vlastne v štyroch pohľadoch ale stále ako tretia osoba (Marni, Francis, Rory, Thierry), a v podstate aj piatym pohľadom - vraha. A aj keď toto mi ozaj nesadlo, kompenzoval mi to všetko celkový námet a ten príbeh, ktorý autorka vymyslela. Akože brutál. Detaily o sťahovaní a vypracúvaní kože. Vôbec som si nedokázala tipnúť, že čo to bude ďalej. Kto to mohol robiť som absolutne netušila, preto ma to veľmi prekvapilo. A úplne najviac ma prekvapilo, kto bol ešte za tým a prečo. To som už potom tušila, keď dostali vyšetrovatelia jednu indíciu, ale aj tak to bolo prekvapenie a šok. Vôbec by som to na začiatku nepovedala. Posledných 50 strán som nevedela prestať čítať, lebo som chcela vedieť, ako to bude pokračovať. Čo ma na tom trošku zarazilo bol prístup polície a je smutné, že si inšpektor musel vybrať, či upozorní verejnosť, napriek tomu, že mu to jeho nadriadený zakázal a ohrozí tým svoju prácu. Jeho nadriadený bol skoro vo všetkom mimo a kedykoľvek by išiel správnym smerom, on ho stopol, lebo sa to jemu nepozdávalo. Rovnako aj jeho kolega mal v tomto dosť predsudkov, hlavne voči ľuďom s tetovaniami. Čo je fakt smutné. Dnes už je tetovanie naozaj o umení a niektoré sú krásne, a hlavne to, ktoré mala Marni. A najmä ten jeho význam. Už teraz sa teším na pokračovanie príbehu a som zvedavá, čo prinesie. Kvôli tomu ťažšiemu začítaniu strhávam mini bodík = 4,5*/5*.

Premyslena knizka, lahko sa citala zapletka bola zaujimava.