Nechaj si to pre seba

Ellerina matka skončila na liečení a tak sa Ellery aj s bratom musia presťahovať k starej mame do mestečka Echo Ridge. Vlastne by to bol celkom obyčajný zapadákov... Keby v ňom občas neumierali kráľovné plesu.

Zdá sa, že tento rok sa má minulosť zopakovať - anonymné vyhrážky sľubujú ďalšiu vraždu a Ellery sa ocitá medzi kandidátkami na kráľovnú plesu, čiže v ohrození.

Ešteže ju odmala fascinujú zločiny a môže sa so svojimi znalosťami z televízie, paranojou a odhodlaním pustiť do rozmotávania nekonečných tajomstiev, ktoré majú v meste snáď všetci.

Ak si chcete povzdychnúť, že týmto tínedžerským samozvaným detektívom neviete prísť na chuť, upokojím vás. V tejto knihe sa síce tínedžeri chtiac-nechtiac zamotávajú do vyšetrovania aj ocitajú v nebezpečenstve, no vždy realistickým spôsobom - žiadne prehnané superschopnosti tu nenájdete.

Hlavné postavy sú úplne bežní mladí ľudia, ktorí sa popri všetkých tých vyhrážkach stíhajú zaoberať i brigádovaním, rodinnými problémami a vznikajúcimi vzťahmi. Celkovo bola táto "každodenná" časť zápletky fajn. Rodinná dráma ma zaujala, autorka pekne vykreslila súrodenecký vzťah Ellery s bratom-dvojčaťom a nepresladená romantika ma síce nedonútila roztopiť sa, ale zato plynula prirodzene a uveriteľne.

Čo sa týka tajomstiev, vrážd a prísľubov poriadnej napínavej akcie... Priznám sa, že som vraha neuhádla a autorka šikovne posplietala viacero dejových liniek, lenže inak to ostalo skôr pri prísľuboch. Dej sa rozbiehal príliš pomaly a dráma v závere bola po pár stránkach fuč.

Kniha nie je príliš napínavá ani príliš psychologická, atmosféru si nijako obzvlášť nezapamätáte, postavy zrejme tiež nie a štýl písania je síce príjemný, no zároveň nie je ničím výnimočný. Inými slovami, ide o vyslovene priemerné, oddychové čítanie, ktoré si možno užijete ako zaujímavé spestrenie vášho YA menu, ale na zadok vás neposadí. Odo mňa teda Nechaj si to pre seba dostáva 3 hviezdičky.

Recenzovala: Kristína Smolková
https://the-bookland.blogspot.com/2019/11/karen-m-mcmanus-nechaj-si-to-pre-seba.html

Kniha Nechaj si to pre seba už v názve napovedá, že sa od svojej predchodkyne nebude veľmi líšiť. Keďže sa mi román Jeden z nás klame páčil, nad prečítaním autorkinho ďalšieho príbehu som neváhal ani sekundu.

Echo Ridge je malé mesto. Ellery v ňom nežila, no dobre ho pozná. Pochádzala odtiaľ jej teta, ktorá ako sedemnásťročná zmizla bez stopy. O pár rokov sa mestečko zviditeľnilo vraždou kráľovnej stredoškolského plesu. Dievča našli mŕtve v zábavnom parku. Ellery sa má teraz nasťahovať do Echo Ridge k starej mame a vôbec ju to neteší. Malebné mesto skrýva plno tajomstiev. Školský rok sa poriadne nezačal a niekto už vyhlásil lov na kandidátky na kráľovnú plesu. Vyhráža sa zopakovaním hrôz spred piatich rokov. Ellery dobre vie, čo znamená mať tajomstvo. Má ho jej mama aj stará mama. A čím dlhšie býva v Echo Ridge, tým viac zisťuje, že všetci niečo skrývajú a nie každý udrží jazyk za zubami.

"Tí, ktorí v Echo Ridge žijú, sa tvária, akoby mal každý, kto prekročí jeho hranice, zmiznúť z povrchu zemského."

Pamätám si, čo sa mi na románe Jeden z nás klame, páčilo najviac. Bol to štýl autorky, ktorý ma neustále nútil pokračovať ďalej v čítaní. Po odhalení jedného tajomstva prišlo druhé, a McManusová ma držala v napätí až do samého konca. Presne s týmto pocitom som sa púšťal aj do čítania Nechaj si to pre seba. Po prvých kapitolách som ale ostal mierne sklamaný, pretože zápletka príbehu mala veľmi pomalý spád a jej vývoj už od prvej kapitoly stagnoval. Aj keď som často rozmýšľal nad páchateľom (a do poslednej chvíle sa mi ho nepodarilo prekuknúť), dej sa rozbehol až krátko pred koncom knihy. Vtedy sa všetko veľmi rýchlo zomlelo, a ja som sa ani nestihol spamätať, "a bolo po knihe". Musím ale povedať, že práve záver dejovej línie sa autorke podaril najlepšie.
"Ak som sa za roky čítania kníh o skutočných zločinoch niečo naučila, tak to, že vrahom je vždy priateľ."

Ak by som mal na knihe vyzdvihnúť to najlepšie, určite by to boli postavy, ktorým aj v tomto prípade autorka venovala najväčšiu pozornosť. Každú jednu svedomito vykreslila a najmä ich zobrazila realistickým spôsobom. Poukázala nielen na ich život v škole, ale tiež aj na ich súkromné problémy, ktorými si v danom momente prechádzali. Keďže boli rôznorodé, každý čitateľ si v knihe dokáže nájsť tú svoju. Odhliadnuc od spomínaných hluchých miest a pomalšieho vývoja dejovej línie, za pozitívum považujem aj autorkin štýl, ktorý sa ľahko a dobre číta.

"Pred chvíľou som mu to takmer prezradila. Chcela som. Ale keď to raz prezradím, nebudem to môcť vziať späť."

Ak ste čítali knihu Jeden z nás klame, isto tušíte, že ani Nechaj si to pre seba nebude prevratným čítaním, ktoré zmení váš život naruby. Aj napriek tomu si ale myslím, že tento román stojí za prečítanie. Je to príjemná oddychovka, ktorá by rozhodne nemala chýbať vo vašej knižnici. Autorka zobrazila "vyšetrovanie" vraždy trochu iným spôsobom, a preto môže zaujať najmä mladšieho čitateľa. Ak dáte knihe šancu, prajem vám príjemné čítanie. :-)

Recenzoval: Dominik Petriska

Oceňujem, že sa pri tejto knižke ponechala podobne ladená obálka, ako bola pri titule Jeden z nás klame, pretože aj mne to poľahky umožnilo identifikovať tento titul. A aké sú moje dojmy po jeho prečítaní?

"Spomínaš si na vraždolandiu, pincezná? 

Ja áno."

Tajomstvá, tajomstvá a opäť raz tajomstvá - práve tie sú hlavnou dominantnou príbehu. Ellery sa má presťahovať do mestečka, ktoré preslávili vraždy. Vôbec z tejto myšlienky nie je nadšená (kto by aj bol) a tobôž netúži stať sa stredobodom pozornosti práve kvôli tomu, že jednou zo zabitých bola aj jej teta. Malé mestečko ukrýva veľa tajomstiev a vyzerá to tak, že niekto sa opäť chystá vraždiť. Po celý čas som len tápala, kto by to asi mohol byť, hľadala som rôzne náznaky a musím uznať, že sa Karen mimoriadne darilo držať ma v strehu. Akonáhle sa jedno tajomstvo odhalilo, prišlo ďalšie a ďalšie. Zo začiatku som mala pocit, že sa autorka o niečo pomalšie rozbieha a že si necháva ako keby priestor, aby na našu pozornosť naozaj zaútočila. Zhruba od polovice sa už dej poriadne rozbehol a záver sa odohral až príliš rýchlo. Stagnácia na začiatku mohla mať viac prvkov dynamizmu z konca knihy. Bolo by klamstvo, keby som tvrdila, že záver knihy nebol vykreslený perfektne a do posledných chvíľ som naozaj netušila, kto je za všetkými tými zverstvami. Kriminálky zväčša pozerám len v televízii a tomuto žánru sa v knižnom svete vyhýbam. O to viac som bola prekvapená, ako veľmi ma chytil a že by som mu mala dať v budúcnosti ešte väčšiu šancu. Určite za to môže aj Karen, ktorá má veľmi ľahký, jednoduchý, dobre čitateľný štýl. Nepoužíva zbytočne dlhé vetné konštrukcie, ktoré vás unudia k smrti a skôr sa snaží využívať priamu reč namiesto dlhých a častokrát zbytočných opisov.

"Čo má ta lubom?

Čoskoro to zistím.

Vydrž."

Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj postavy, ktoré sú mimoriadne silným článkom príbehu. Pozornosť dostala každá z nich, každá prispela do deja, či už väčšou alebo menšou zložkou, každá mala svoj vlastný, vycibrený charakter. Oceňujem, že popri Ellery dostali pomerne široký priestor a nebol celý dej zameraný len na ňu. Tak isto ma celkom zaujalo aj stredoškolské prostredie. Aj napriek tomu, že sa skôr sústreďujem na vysokoškolské, predsa len som aj v tomto našla isté čaro. Bolo presne také ,v dobrom slova zmysle, klišoidné, ako vo všetkých tých romantických amerických filmoch - školské plesy, kráľovné školy, menej obľúbení outsideri, šprti,... Všetky tieto prvky ešte viac umocnili atmosféru príbehu a vtiahli ma do diania.

Nebyť pomaly sa rozbiehajúceho začiatku, dala by som knihe aj plné hodnotenie. Aj napriek tomu, že sa nejedná o prelomové kriminalistické dielo, predsa len bola kniha napísaná naozaj dobre a získala si ma. Viacero pasáži mi vyrazilo dych a užila som si ich. Pokiaľ máte chuť na príjemnú, ale zároveň napínavú oddychovku s dramatickým nádychom, rozhodne siahnite po tomto titule. 

Recenzovala: Veronika Dedíková