Nevyslovené

Počúvam One more light od Chestera a plačem, hoc som celú knihu vydržala... Malá kniha (pomerne máličko strán), zato s veľkým odkazom. Ospevovala som Colleen Hoover a jej sériu Beznádejná/Stratená nádej, bola som unesená, akým spôsobom dokázala pretaviť tak ťažkú tému do tak jednoduchého čítania. Samozrejme, keď si odmyslíme tú tému. Skrátka čítalo sa to samo, hoci miestami s uslzenými očami. Tak vtedy som ešte netušila, že aj na Slovensku máme našu "Colleen", pretože to, ako Kika napísala knihu Nevyslovené, je neopísateľné. Zistila som, že dlhosiahle opisy v knihe nemám rada a gúľam nad nimi očami. Aj preto som ich v mojich knihách výrazne zredukovala a keď skrátka vidím stranu s rozhovorom, podvedome sa poteším, že sa to bude rýchlejšie čítať. Ale pri tejto knihe sa to neudialo. Žiadne prevracanie očami. Zatváranie pred krutou realitou, to áno, ale smutné povzdychy nad vláčnym textom, to ani omylom. Povinné čítanie, bravúrne napísaná kniha, príbeh so silným odkazom - nemám rada nálepky, ale tieto patria ku knihe. Nie nadarmo je na zadnej obálke poznámka - Kniha nie je vhodná pre slabšie povahy. Je to pravda. Mne sa čítala pomerne ľahko, aj keď to znie naozaj trpko, pretože ma vycvičili hrôzostrašné príbehy ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory alebo zajatie ISIS. No čítať o zneužívaní malých nevinných detí je azda najväčším hriechom a nemôže sa tomu rovnať absolútne nič. Kapitoly v knihe sa striedajú z pohľadu dvoch postáv, ktoré rozdeľuje sedemnásť rokov a už od začiatku som si predstavovala, ako by som životy týchto dvoch postáv spojila ja, ak by som bola autorkou knihy. A Kika urobila presne to isté, čím mi na konci vyčarila aspoň malý úsmev, napriek náročnej téme. Ten úsmev sa objavil na mojej tvári aj vďaka spomienkam na časopisy Quelle či Bravo Girl. Neviem, do akej miery je príbeh podložený konkrétnou reálnou skúsenosťou, ale je napísaný tak uveriteľne, že ak by sa Kika neopierala o realitu, aj tak by sa do nej trafila. Naozaj skladám pomyseľný klobúk a som vďačná, že naša knižná scéna má takúto vzácnu autorku. Toto bola moja prvá kniha od Kiky a verím, že svoj talent dokazuje aj v iných žánroch, čo je pre mňa ešte väčie VAU! Nebudem už prezrádzať, v ušiach mi opäť znie hlas Chestera, no vzťahy, či už rodinné alebo partnerské sa potýkajú s rôznymi problémami, ktoré dokážu pohltiť ľudskú dušu, a žiadne z nich by nemali zostať nevyslovené...

Recenzie Viac o knihe Výnimočný príbeh od slovenskej autorky, ktorý šokuje a dojíma zároveň Tínedžeri Viola a Frederik by nemohli byť viac rozdielni. Ona je krásna a populárna. Na školu kašle, obletujú ju niekoľkí chalani naraz a ťažkú hlavu si robí len z prehnane starostlivej matky. Fredy je boxovací mech pre spolužiakov, tučko s mastnými vlasmi a na posmech celej škole. Lenže Viola zúfalo bojuje o lásku — nevie, či si má vybrať chalana s dobrým srdcom, alebo bad boya, s ktorým je život jedna bombastická jazda. Nadovšetko miluje svojho otca, ktorý si však našiel novú ženu a dcéra mu je na príťaž. Fredy by o „lásku“ svojho otca najradšej prišiel. No ako povedať mame o veciach, na ktoré si zakázal čo i len pomyslieť, nie to ich ešte vysloviť nahlas? Violu a Fredyho spája puto silnejšie než láska, a hoci sa ich osudy odohrávajú sedemnásť rokov po sebe, nakoniec nájdu odvahu na to jediné správne rozhodnutie. Kniha nie je vhodná pre slabšie povahy. Čítaj viac Kúpte spolu 19,93 € Ušetríte 1,05 € KÚPIŤ SPOLU Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti? Dajte nám o tom vedieť. NAHLÁSIŤ CHYBU POČET STRÁN 232 HMOTNOSŤ 360 g ROK VYDANIA 2018 NAŠE KATALÓGOVÉ ČÍSLO 315564 VÄZBA pevná väzba JAZYK slovenský VYDAVATEĽSTVO CooBoo ROZMER 130×200 mm ISBN 9788056606421 VEKOVÉ ODPORÚČANIE 15+ KATEGORIZÁCIA Knihy Deti a mládež Beletria Romantická Slovenské Recenzie Ako sa vám páčila kniha? PRIDAŤ RECENZIU 5,0 / 5 2 hodnotenia 2 0 0 0 0 Elena F. predvčerom To o čom by sa malo hovoriť Neholdujem literatúre, ktorá spadá pod YA žáner, ale anotácia si ma získala a moja kolegyňa ma presviedčala, aby som si ju prečítala.Dva dni som chodila okolo a uvažovala, či ju kúpim, predsa len literatúra pre mládež nie je moja šálka. Kolegyňa ju má v čítačke, ochotne mi ju núkala, ale pre mňa je kniha knihou, keď listujem. Kúpu ani náhodou neľutujem! To ako autorka jemne a zároveň surovo popísala takú desivú realitu ma dostalo. Nečakala som, že sa v knihe bude skrývať hlboký príbeh, ktorý ma zasiahne. Už je dávno dočítaná, no stále myslím na Frederika. Oceňujem, že jeho časti sa striedali s Violinými, ktoré to celé zjemňovali. Inak by som musela čítať s prestávkami. Pri knihách neplačem, no tu sa mi v určitých momentoch tisli slzy. Mala som chuť kopať, škrtiť, kričať jednu z hlavných postáv - čo je podľa mňa super, lebo autorka postavu vierohodne stvárnila - verte mi, aj vy budete mať také nutkanie! Frederika som milovala, aj Viola si ma získala, no občas som sa na ňu hnevala, pre to aká je slepá, aj vy sa budete. Túto knihu odporúčam naozaj každému, to je jedno aký žáner čítate, pretože tento príbeh vám pripomenie, že sa treba dobre pozerať okolo seba a rodičia: Chráňte svoje deti, nikdy nedovoľte aby trpeli, nebuďte slepí. Niekdy sa tie najhoršie veci stávajú priamo pod nosom, no sme natoľko zahladení do seba, že to nevidíme. Prosím si viac takýchto kníh od pani Ježovičovej, myslím, že som si našla novú autorku. Vyhovuje mi jej štýl písania, a určite napíšem Ježiškovi, aby som si doplnila všetky jej diela.