Kletba vítězů

Kletba vítěžů je zaujímavou knihou hneď v niekoľkých ohľadoch. Národy v nej sú voľne inšpirované starovekými kultúrami, je možné tu nájsť mnoho zo starovekých Rimanov, ale aj Grékov. Namiesto mágie je ústredná zápletka vystavaná okolo zápolenia dvoch hlavných národov – tých „nadradených“, pre ktorých je vojna náboženstvo a tých „pokorených“, ktorí si namiesto smrti zvolili otroctvo. Ako to už v podobných knihách býva, hlavní hrdinovia sú príslušníkmi opačných národov. Kestrel je dcérou mocného generála, je chladnokrvným stratégom, no zároveň aj citlivým hudobníkom. Naproti tomu je Arin, čiastočne otrok, no zároveň aj silný bojovník neochotný skloniť hlavu. Títo dvaja si náhodne vstúpia do životov a veľmi si ich ovplyvnia. Príbeh mi striedavo rozprávajú obaja a to zabezpečilo, že som sa nenudila. Jednotlivé náznaky toho, čo ešte len príde, zaujímavým spôsobom gradovali dej. Navyše sa kniha aj veľmi dobre čítala, nakoľko autorka má príjemný štýl a nezdružuje sa opismi zbytočností, pričom sa nebojí preskakovať v deji aj dlhšie časové úseky. Problém nastáva až v záverečnej tretine – keď vyvrcholí gradované napätie, avšak záver knihy je ešte v nedohľadne. Kvôli tomu v deji vznikne obrovské hluché miesto, v ktorom postavy akoby stratili zdravý úsudok, nedokážu konať logicky, sú vlastne až naivné v tom svojom poskakovaní. Našťastie knihu zachraňuje niekoľko posledných kapitol, ktoré ukážu, že autorka je nielen schopný stratég, ale že pre nás v nasledujúcich dvoch pokračovania ešte kadečo chystá.