Smrť a iné šťastné konce

Obsah knihy: Smrť a iné šťastné konce

Nič vás neprinúti rýchlejšie sa zamyslieť nad tým, čo v živote naozaj chcete, ako správa, že vám zostávajú už len tri mesiace života.

Štyridsiatničke Jennifer Colovej práve oznámili, že trpí smrteľnou chorobou krvi a že má už len tri mesiace na rozlúčku s priateľmi či rodinou a doriešenie svojich záležitostí. Deväťdesiat dní na vyrovnanie sa s nespravodlivou, nečakanou a vážnou diagnózou. Jennifer sa sústredí na pozitíva (nebude musieť ďalej žiť vo svete, ktorý neuznáva Bowieho alebo Cohena, nedostane Alzheimerovu alebo Parkinsonovu chorobu ako jej rodičia, ani jej nevypadne zubná protéza už pri zmienke o jablku). Uvedomí si, že v podstate ľutuje iba jedno: svoje pokazené vzťahy.
Namiesto toho, aby si Jennifer v zúfalstve vypracovala zoznam posledných prianí, rozhodne sa napísať list trom najdôležitejším ľuďom vo svojom živote – panovačnej, sebeckej sestre, nevernému exmanželovi bez chrbtovej kosti a očarujúcemu, ale nespoľahlivému bývalému priateľovi – a konečne im povedať pravdu.
Spočiatku má pocit, že prechádza duševnou očistou. Bývalý priateľ jej pribehne na pomoc a Jennifer dokonca znovu postaví spálené mosty so sestrou Isabelle. Keď však začnete hovoriť pravdu, je ťažké s tým prestať. Jennifer čoskoro zistí, že pravda nie je vždy taká priamočiara, ako sa zdá, a že aj smrť môže človeka prekvapiť.

Z anglického originálu Death and Other Happy Endings (Pamela Dorman Book /VIKING, an imprint of Penguin Random House LLC, London 2019) preložila Jana Seichertová.

Ukážky z knihy

Keby sa váš život mal zajtra skončiť, čo by ste urobili dnes?

Celé dni (priveľa krížikov v mojom kalendári) som sedela za stolom a hľadela na tie prekliate obálky. Napokon som pochopila, že iba márnim vzácny čas, našla som v sebe potrebnú odvahu a teraz stojím pred krikľavo červenou poštovou schránkou.
Ak ma niekto pozoruje, pravdepodobne sa čuduje, čo to, preboha, robím. Vystriem ruku s listmi k schránke a zase ju stiahnem. Zamyslím sa a potom ich spočítam, akoby som mala podozrenie, že jeden mi spadol na zem. Keď skontrolujem adresy na obálkach, zapochybujem o svojich pohnútkach. Naozaj ich chcem poslať? Nestačilo by ich napísať a jednoducho niekam odložiť? Potom si však pripomeniem strašnú skutočnosť: zomieram.
Spamätám sa, vopchám listy do červeného otvoru pripomínajúceho ústa a s divadelným gestom ich pustím z ruky.
Vzápätí ma premôže strach. Srdce mi vynechá jeden úder. Najradšej by som vliezla do schránky a vzala si ich späť. Napokon sa obrátim a zamierim domov.
Neuveriteľné, zvládla som to!
Zrazu si pripadám veľmi odvážna.