Slnečnice

Ellisov život sa neuberal takým smerom, aký by si predstavoval. Vďaka jeho spomienkam sa vraciame do dôb minulých, a tak spoznávame osoby, ktoré zmenili jeho život najvýraznejšie. Vydávame sa tak do čias, kedy sa zoznámil so svojím priateľom Michaelom, s ktorým si vytvoril výnimočný vzťah. Ellis spomína tiež na svoju matku, ktorá milovala umenie a práve aj vďaka nej sa jej syn dal na maľovanie. Bohužiaľ, opustila ho však skôr, ako by mala. V spomienkach sa tiež vracia do čias, kedy stretol svoju milovanú manželku Annie, s ktorou tvorili nerozlučnú dvojicu.

Okrem Ellisovho pohľadu však máme možnosť pozrieť sa na niektoré udalosti vďaka zápiskom Michaela, ku ktorým sa s odstupom času dostal. Zisťujeme tak napríklad aj to, čo robil v čase, kedy sa s Ellisom a Annie nestretával.

Slnečnice sú skvelým príbehom. Sarah Winman vytvorila nesmierne emotívny, pochmúrny a nostalgický román, ktorý dokáže v čitateľovi zanechať hlbokú stopu. Spočiatku som sa síce bála, že ma príbeh veľmi nezaujme, no boli to práve Michaelove zápisky, ktoré som si tak obľúbila. Jeho osobnosť si ma nesmierne získala.

Vzťah medzi dvoma kamarátmi bol vskutku zaujímavý. Aj keď sa stretli len ako dvanásťročný, ich priateľstvo, ktoré nebolo obyčajné, vydržalo až do dospelosti. Spoločne si totiž preskákali všetkým a oboch spájali rovnaké záujmy. Zaujímavé? bolo sledovať ako sa ich vzťah dokáže vyrovnať s ďalším členom – s Ellisovou manželkou Annie.

V románe sa prepája téma lásky s témou osamelosti. Na jednej strane Ellis spomína na šťastné chvíle naplnené láskou, radosťou a šťastím, no zo spomienok ho vždy vytrhne realita, v ktorej je osamotený. Vďaka tomu je príbeh vyvážený a tak obsahuje obe – smútok, pochmúrnosť i radosť zo života.

Recenzovala: Caroline Tuzarová
https://knihomolky.wordpress.com/2020/02/27/slnecnice/

Je to poetické, nádherne zdržanlivé rozprávanie o láske a osamelosti. Aj o žiali z bolestnej straty blízkych, znásobenom márnymi telesnými aj umeleckými túžbami, no najmä nenaplnenými túžbami srdca.

...

Láska môže mať rôzne podoby. Milujeme svoje rodiny, spomienky, cudzincov na ktorých len narazíme, či milencov a priateľov. Každý druh lásky sa nás dotýka rôznymi spôsobmi. Občas ľúbime aj keď by sme nemali. Niekedy sa popálime, raníme sa alebo zažívame šťastie, v ktoré sme hádam ani neverili. Niektorí ľudia nám dávajú slobodu, iní nás naopak túžia vlastniť. S niektorými cítime voľnosť a v niektorých nachádzame domov, v ktorom chceme v bezpečí zotrvať. Občas sa cítime ohrození a vystrašení a inokedy nám dáva láska odvahu. Nech je však akákoľvek, každý človek nám ostane naveky v pamäti. Nie každý pri nás zotrvá, avšak každý nás niečo naučí.

Priateľstvo je veľmi zvláštny druh lásky, ktoré sa nás vie dotknúť veľmi citlivo. Ellis a Michael boli nerozlučnými priateľmi od svojho detstva. Život sa však rýchlo mení, no čas na chvíľu dokážeme zastaviť spomienkami. V tom spočíva rozprávanie tejto knihy. Ellis po veľkej strate spomína na začiatky, ktoré boli obrovským darom a osudom, pretože v nich sa život začal odvíjať a prepletať. Od jeho detstva a stretnutia sa s Michaelom, až po postupné dospievanie a hľadanie si miesta v spoločnosti sa jedná o veľmi citlivé a jemné životné putovanie, ktoré môžeme pomaly sledovať.

Človek v sebe dokáže uniesť veľa viny a azda ešte viacej hanby. Sklamanie z toho, že nenapĺňa normy a strach z toho, že jeho odlišnosť bude odhalená. Všetci však prežívame pocity inak. Aj spomínaní dvaja priatelia boli veľmi odlišní, i tak si však našli spoločnú reč, v ktorej si vytvorili priestor na to, aby obaja boli najlepšou verziou seba samých. Dávali si pocit istoty a toho, že ani jeden z nich nie je sám.

Autorka sa ukázala ako veľmi talentovaná umelkyňa. Krása v jej slovách mi neraz na malé chvíľky vyrazila dych. Edície kníh Odeon sú vždy niečím výnimočné, no Slnečnice sú ten typ príbehu, ktorý nemožno označiť. Má svoj vlastný svet a hodnotu... 

Neviem, čo som spočiatku očakávala, no takýto krásny zážitok to nebol. Medzi stránkami je doslova ukrytá láska. V každom jednom smere nimi preniká.

Minulosť sa strieda s budúcnosťou. Drobné útržky spolu súvisia a najmä ľudskosť a komplikovanosť našich charakterov je tu vykreslená nádherne. Slová sa nedajú vziať nazad a predsa ich niekedy vyslovíme. Činy o nás veľa prehovoria a predsa občas nekonáme správne. O tom všetkom táto kniha je. Akí sme nedokonalí a schopní milovať. A zároveň dávať najavo lásku a neľúbiť.

Je to jedna z najkrajších kníh, akú som za posledný čas čítala. Autorka ma jednoducho dostala. Príbeh ma pohladil a jeho čítanie bolo úžasným zážitkom, za ktorý som vďačná. Azda aj začiatok pôsobí trochu klamlivo, chvíľami mi prišiel chladný a málovravný, no potom sa vašim očiam príbeh otvorí a nastane ten správny nával momentov a pocitov, ktoré vám dokáže poskytnúť. Verím, že mnohí si čítanie Slnečníc užijú rovnako ako ja, a že ich skrytú krásu veľmi rýchlo odhalia každým jedným zmyslom. Pretože takíto sme my ľudia. S hrdinami príbehu máme veľa spoločného...

Recenzovala: Kristína Dražovská
https://krystyblog.blogspot.com/2020/03/prekrasne-slnecnice-pretoze-kazdy-z-nas.html