Psia cesta domov

Hlavná hrdinka Bella je kríženec viacerých rás vrátane pitbula. Keď bola šteniatko, Lucas ju našiel v brlohu plnom túlavých mačiek pod domom určenom na demoláciu a vzal ju k sebe. Bella sa zo všetkých síl snaží byť dobrý pes a plniť svoje životné poslanie - poskytuje útechu Lucasovi, jeho matke, ktorá trpí depresiami, a neskôr i pacientom v nemocnici pre vojnových veteránov.

Lenže Lucas si pri svojej snahe pomáhať bezbranným zvieratám pohnevá niekoľko vplyvných ľudí, ktorí sa postarajú o presadenie absurdných predpisov mesta Denver. Bella je vyhlásená za pitbula, čím sa ocitne v ohrození života a preto sa jej Lucas musí načas vzdať. Bella však túži po svojom človeku tak zúfalo, že zo svojho nového domova utečie. Podujme sa na ďalekú, náročnú cestu cez hory, kde "medzi zvieratami aj ľuďmi nachádza nových priateľov aj nepriateľov, trpí podvýživou, neraz bojuje o vlastný psí život, ale svojho cieľa sa nevzdáva".

Rozhodnutie písať v prvej osobe z pohľadu psa je určite výzva, no autor si s ňou poradil výborne. Bellin "hlas" sa poľahky stal mojou najobľúbenejšou časťou knihy. Bella všetko vníma a zachytáva jednoduchým jazykom, ale nie všetkému rozumie. Čitateľ teda nepríde o dialógy medzi ľuďmi a chápe viac než Bella, ktorá svet vníma roztomilou psou logikou a rozlišuje predovšetkým povely a mená. To napomáha na jednej strane k vytvoreniu milej, hravej atmosféry a na druhej strane k vzniku niektorých konfliktov - pretože pes nepochopí všetko, čo zaznie, a potom môže svojím konaním veci skomplikovať.

Na jednej úrovni je Psia cesta domov vcelku jednoduchý príbeh o vytrvalosti a prežití. Spolu s Bellou budete putovať cez hory, sledovať rôzne pachy, hľadať jedlo, bojovať s kojotmi, skamarátite sa s mláďaťom pumy... Jej očami uvidíte najrôznejšie miesta a postretávate najrôznejších ľudí. Tých Bella vníma veľmi svojsky, nekriticky a prevažne pozitívne - ibaže my ako čitatelia to môžeme vnímať inak. Tým sa dostávame na druhú úroveň. Všetky Belline ťažkosti či ľudia, ktorých stretáva, totiž svojimi činmi i rozhovormi vytvárajú komplexnú mozaiku nášho sveta aj ľudskej povahy a vnášajú do knihy o čosi smutnejšie tóny. Autor zľahka načrtáva nielen problematiku zaobchádzania so zvieratami, ale tiež nezmyselné byrokratické princípy, mentálne choroby, problém s bezdomovcami... To všetko navyše podčiarkuje nevinným, verným psím pohľadom, vďaka ktorému celková nálada ostáva nedeprimujúca.

Táto kniha v sebe skrátka úspešne spája láskavé, dobrodružné putovanie s mnohými podnetmi na zamyslenie. Zároveň nenudí zbytočnými úvahami a nikoho nenúti premýšľať - každý si z nej môže zobrať, čo práve chce.

Hoci má Psia cesta domov nepochybne svoje čaro a získa si nejedno srdce, musím zároveň poznamenať, že nemôžete čakať úplne realistický príbeh. Teraz nehovorím o tom, že nevieme, ako to naozaj funguje v psej hlave (pravdepodobne nie takto). Mám na mysli skôr fakt, že je Psia cesta domov vystavaná na kope príhodných udalostí, (ne)šťastných náhod a na psej Mary Sue, ktorá je priam ukážkový "dobrý pes" (o čo sa, koniec koncov, stále snaží), a dokáže prežiť hocičo.

Ak sa teda chcete príliš zamýšľať nad jednotlivými dejovými zvratmi, výsledok zrejme nebude najlepší. Rovnako radšej neočakávajte najlepšie čítanie vášho života. Ak však hľadáte milý príbeh, ktorý pohladí po duši každého milovníka zvierat, a zároveň má výpovednú hodnotu, gratulujem, práve ste ho našli. Odo mňa kniha získava zaslúžené 4 hviezdičky.

Recenzovala: Kristína Smolková
https://the-bookland.blogspot.com/2019/01/w-bruce-cameron-psia-cesta-domov.html