Priepasť

Hrôzu, ktorú má vyvolať príbeh, charakterizuje úvodné motto Rudolfa Fabryho s názvom "Ja je niekto iný". Vskutku predzvesť psychologického trileru a Jozef Karika ma nesklamal. Bola to moja prvá kniha od neho, tak som sa tešil na prekvapenia. Naozaj ma držala v istom zamyslení a napätí aj pár dní po prečítaní.

Dej knihy sa odohráva vo Vysokých Tatrách, v Slavkovskej doline a na skalnom výbežku nad dolinou. Vychádza z nešťastnej udalosti, ktorá sa tam stala, dvaja horolezci našli pod skalou mŕtvolu. Hlavný predstaviteľ hororu je "tatranec", ktorý pracuje v turistickej informačnej kancelárii a rád by sa stal horským vodcom ako jeho otec, ale musí prekonať svoju fóbiu z výšok kvôli spomienke na otcovu smrť, ktorý sa zrútil zo skaly. 

Jeho najlepší kamarát Miro je horským vodcom a spájajú ho s ním aj spomienky na spoločné školské roky, na školský výlet do Anglicka. Po skúsenosti s mŕtvolou, ktorú nájdu v Slavkovskej doline, sa začína zaujímať o tatranské pády horolezcov, ktoré sa stávali od počiatkov lezenia na vrcholy Tatier. V hre je aj akýsi "duch skoku", či legendy týkajúce sa horských nešťastí. Spočiatku to naberá charakter pátrania v minulosti, neskôr sa napätie a hrôza stávajú aktuálnou súčasťou príbehu.

Pri niektorých opisoch reálnej situácie na skalách začína čitateľ pochybovať o konaní zúčastnených, hľadá vlastné východiská z kritickej situácie. Ako by som sa zachoval ja? Nedá sa uhádnuť, ako to skončí, prekvapenie čaká až na samom konci. Inak je to celkom pútavé čítanie a ťažko je rozčítanú knihu odložiť.

Priznám sa, že som už teraz zvedavý na ďalšiu knihu od Jozefa Kariku. Trocha knižnej hrôzy nezaškodí... A možno si prečítam aj "Trhlinu" a iné jeho "strachy".

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/494993/priepast.html

Je to autor, ktorý sa už stal TÝM autorom, ktorého čitatelia očakávajú každý rok nejakú knihu. Ako to je/bolo v prípade Matkina či Dána.
Karika nám každou svojou knihou dokazuje, že je skvelý autor a svoje miesto v knižnom svete si zaslúži.
Priepasť je jeho najnovšia kniha, ktorá sa však trošku vymyká jeho predchádzajúcim, no napriek tomu v nej badať klasické "Karikovské" prvky.

Desím sa výšok, no priťahuje ma objatie prázdna.

Priepasť nám ponúka príbeh bývalého lezca trpiaceho panickým strachom z výšok, ktorý narazil na legendu o skalnej plošine v Tatrách, ktorá láka ľudí, aby do nej skočili. Záhadná smrť (či zachytené kamerou posledné okamihy pred smrťou, ku ktorým sa nejakým spôsobom dostal?) jedného muža ho prinúti bádať v minulosti a dozvedieť sa viac. Čoskoro odkrýva úmrtia, ktoré nie sú až také prirodzené, resp. zrejmé, ako sa zdá.
No táto zvedavosť ho veru nebude stáť málo a kruto za ňu zaplatí.

Kniha vás už od začiatku vtiahne do deja a vy ani nestíhate si uvedomovať a už máte za sebou 100 strán. Karika je majster v tom, že vás dokáže úplne ovládať. Jeho štýl je pútavý, tajomný, vyvolá vo vás strach, zdesenie, ale hlavne záujem dozvedieť sa viac. No po čase prišiel akýsi zlom v knihe, keď som sa miestami nudila, až som mala chuť začať čítať niečo iné.

Pochoval mi dušu, zabil ju pádom z výšky. Ukradol mi os, okolo ktorej sa všetko točilo.

Karika vo svojich knihách núti čitateľa byť aktívny, rozmýšľať, spájať súvislosti a hlavne sa báť. V tejto knihe však akoby rúcal jeho zaužívaný štýl a "presedlal" na psychologickú stránku. Veľmi dobre vykreslil, ako všetko je v našej hlave, ako sa ťažko vyrovnávame so smrťou našich blízkych, ako nás to poznačí, ako nie sme niekedy schopní čeliť realite a ako nás priťahuje niečo zakázané, tajomné.

Vo svojej knihe nielenže opisuje miesta, ktoré sú nám veľmi dobre známe, ale snaží sa nahliadnuť aj do našich ubolených či vystrašených duší. Čitateľa ťahá za nos, núti ho báť sa a každou stranou dej stupňuje. Nakoniec vás zasiahne a ani neviete ako, ostanete po prečítaní s tým typickým výrazom: To bolo čo?

Priepasť nie je obyčajná kniha, ktorá sa vám bude ľahko čítať. Čakáte od nej skvelý triler/horor, no dostanete niečo iné a vôbec nie zlé. Autor rozoberá ľudské vzťahy, myšlienky, pády, túžby, strach či až takú ľudskú naivnosť. V diele nemá hluché miesta a aj keď sa vám možno niekedy bude zdať nudný, prídu pasáže, ktoré vám vyrazia dych a vy budete potrebovať stále viac a viac nových informácií či zvratov.

V jednej mysli dunela prázdnota a pomätené cinkanie, v druhej sa spriadali plány na záchranu. Išlo o to, ktorá z nich zvíťazí. 

Nie je to autorova najlepšia tvorba/najlepší triler/horor (pre mňa stále vyhráva Strach), ale zas na druhej strane má autor skvelý potenciál napísať úžasný psychologický triler, ktorý si získa srdcia mnohých. Nepodlieha tlaku čitateľov a snaží sa vždy vytvoriť niečo nové. Zájsť hlbšie do ľudského vnútra, do skrytých túžob, či takzvaných trinástich komnát. "Hororové prvky" taktiež nemôžete očakávať, i keď sa to vo viacerých zdrojoch spomína. Nie, nie je tam nič "hororové", ale sú tam naopak situácie, vety, slová, ktoré vám zoberú dych. (Hororové v tom zmysle slova, že vo vás vyvolá strach. Klasický jednoduchý strach, že máte pocit, že už ani na les nepozriete bez toho, aby ste sa nebáli.)

V skratke sa dá kniha charakterizovať ako tajomná záležitosť, ktorá si získa svojich čitateľov, donúti vás pozrieť do svojho vnútra, núti vás rozmýšľať, vyrovnávať sa s rôznymi nástrahami, a potom na konci ostať s otvorenými ústami. I keď budete mať miestami pocit, že autorovi dochádza "šťava", na konci sa dostane do tej správnej hladiny, ktorá vás očarí.

Nevšedný príbeh, ktorý skrýva  za sebou veľké posolstvo. Nechcela som tu písať, že som mala pocit, akoby sa autor s knihou vžil, pretože neviem, či by som "trafila klinec po hlavičke", ale po zhliadnutí besedy to tu musím spomenúť, pretože áno, presne toto som cítila a autor mi to iba potvrdil.

Pre mňa výborné dielo, ktoré má svoj dôvod, myšlienku, podstatu. Mám zopár výhrad, ktoré sa týkajú iba malicherností, ale nemôžem tvrdiť, že táto kniha ma nezasiahla. Zasiahla ma až príliš a jej koniec mi vyrazil dych.

Život je súboj s bolesťou, ktorý nemôžeš vyhrať. Nakoniec podľahneš ako všetci ostatní.

Recenzovala: Hana Kubišová
https://nakridlachknih.blogspot.com/2018/10/priepast-jozef-karika-recenzia.html

Karika sa po úspešných mafiánskych bestselleroch za ostatné roky naplno etabloval aj na poli hororovej žánrovej literatúry. Jeho Trhlina, ktorá pred dvoma rokmi takisto rozvírila vody slovenského knižného sveta, v tomto čase dostáva podobu televíznej adaptácie, čo spisovateľovi takisto zvyšuje jeho kredit a popularitu. Keď k tomu pripočítame aj autorovu vlastnú propagáciu na sociálnych sieťach, tak môžeme s plnou vážnosťou prehlásiť, že na vyššie spomenutom rekorde má Karika ten najzásadnejší podiel.

Po jeho knihe Trhlina som sám podľahol určitému druhu očarenia. Ako príležitostný turista, s pohorím Tribeč za humnami, som osobne niektoré mysteriózne miesta popisované v knihe navštívil, a to ani nie tak kvôli nejakej iracionálnej viere, ale skôr kvôli sugescii, ktorú autor dokázal o týchto lokalitách navodiť.

Karikov najnovší prozaický počin s názvom Priepasť je v niečom s Trhlinou podobný, a zároveň je v mnohom úplne iný. Autor čitateľa opäť privádza do horského prostredia, tento raz však do Vysokých Tatier. Opäť upriamuje pozornosť na určité mysteriózne miesto tohto pohoria, ku ktorému sa viažu rôzne povery.

Tou najústrednejšou je konkrétna lokalita, plošina nad priepasťou, z ktorej sa vraj z nevysvetliteľných príčin vrhajú do rokliny turisti a horolezci. V starých legendách sa vina pripisuje tzv. Sprunggeistovi  – duchovi skoku, ale všetko môže byť úplne inak.

Toto miesto pritiahne aj mladého muža s horolezectvom v génoch, ktorý však po určitých okolnostiach trpí fóbiou z výšok. Od momentu, keď sa na plošinu nad priepasťou dostane, začína autor rozohrávať psychologický thriller s mysterióznou atmosférou, ktorý je presiaknutý psychoanalytickými odkazmi na zápas dvoch podstát, a to na jednej strane vôle k životu, na druhej strane k smrti.

Karika sa na mnohým miestach odvoláva na freudovské hypotézy, pričom sa tak snaží dať konkrétnym mysterióznym a hororovým predstavám, síce relatívny, no napriek tomu aspoň trocha racionálny význam. Hlavný hrdina musí zápasiť o prežitie, pričom na živote ho neohrozujú iba prírodné a poveternostné podmienky, ale aj  tzv. thanatos – pud smrti, rozkladu a deštrukcie.

Tento zápas je zosilnený aj samotným rozprávačským štýlom. Väčšinu textu tvoria vnútorné monológy o život bojujúceho hrdinu, pričom samotný príbeh je takisto prerozprávaný iba v prvej osobe.

Absolútnu väčšinu tohto rozprávania tvoria úvahy hlavnej postavy, ktoré sú reflexiou jej fóbií, tráum a spomienok. Toto všetko autor popretkával so strašidelnou atmosférou, obrazmi, halucináciami a tiež rozbujnenými opismi. Práve popisy prostredia, atmosféry a aj vnútorných prežitkov hlavnej postavy, mňa osobne miestami nudili.

Tento čitateľský zážitok je samozrejme mojím osobným problémom, keďže podobne na mňa vplýva aj próza majstra svetového horou – Stephena Kinga. Touto paralelou chcem tiež zároveň naznačiť, že Jozef Karika má našliapnuté stať sa česko-slovenskou jednotkou literárneho hororu.

Recenzoval: Jozef Kuric
https://dennikn.sk/blog/1264672/karika-priepast/