Počkajte si na happy end

Obzvlášť ma nadchol fakt, že hlavná hrdinka Ella je blogerka. Na svojom blogu Šťastnejšie konce uverejňuje prepísané závery rôznych filmov i kníh - inými slovami, vymýšľa tragickým príbehom happy endy. Je totiž presvedčená, že vo svete je dostatok smútku a bolesti aj bez smutných príbehov... A možno je trochu príliš zanietená, lebo keď sa po sérií bizarných udalostí rozhodne pomôcť bohatému a zjavne nešťastnému Oscarovi, ktorý stratil pamäť, je odhodlaná zabezpečiť mu za každú cenu happy end. A popritom samozrejme získa aj vlastný, veď presne vie, ako na to... Lenže kedy sa život pridržiava scenára?

Ako hovorí anotácia, "Počkajte si na happy end je čarovný a vtipný román o prešľapoch, pádoch, vzostupoch a o tom, či sa naozaj všetko musí končiť ako v rozprávke".

Táto kniha z väčšej časti pôsobí ako taká veselá, trochu strelená verzia romantickej komédie, akurát v knižnej podobe. Ella sa často správa ako trúba a jej nepremyslené činy ju dostávajú do najčudesnejších situácií. Keď si k tomu pridáme ufrflaného Oscara, ktorý je pre stratu pamäti ako nepopísaný list, dostaneme naozaj zábavné interakcie. Nahlas som sa smiala, roztápala... A občas aj pochybovačne dvíhala obočie, čo si budeme hovoriť.

Isté udalosti totiž pôsobia fakt neuveriteľne a Elin nerealistický zaslepený pohľad na život určite neraz zarazí. Nehovoriac o klamstvách a tajomstvách už klasicky spojených s námetom "niekto stratil pamäť", ktoré ani v tomto prípade nechýbali.

Všetko sú to však veci, ktoré knihe dokážem odpustiť, pretože popri vtipných momentoch a odľahčenom tóne v konečnom dôsledku rozpráva oveľa hlbší príbeh, než by sa na prvý pohľad zdalo. Obe hlavné postavy si vytrpeli svoje, ich motivácie možno prekvapia, záhada okolo Oscara ma dokázala na chvíľu zmiasť a Ella je Ellou z istého dôvodu. No hoci nejde o plytké čítanie, nejde zároveň ani o žiadnu citovú vydieračku. Pozitívny náboj a atmosféra jednoznačne prevažujú, takže si popri chvíľkovom bodnutí pri srdci či zamyslení môžeme čítaním predovšetkým zdvihnúť náladu a nechať sa povzbudiť.

Príjemným bonusom je štýl písania. Okrem toho, že stránky odsýpajú jedna radosť, sa autorka rozhodla text ozvláštniť ukážkou Elliných blogových príspevkov. To znamenalo i niekoľko popkultúrnych narážok (ktorých nikdy nie je dosť) a tiež sa do istej miery rieši prezentácia  a (ne)úprimnosť na internete, čím sa príbeh stal jednoznačne relevantnejším - pre mňa aj pre túto dobu.

Aby som to zhrnula, Počkajte si na happy end má svoje muchy a pravdepodobne sa nestane vašou najobľúbenejšou knihou na svete, ale za to perfektne funguje ako chytľavá oddychovka s niekoľkými vážnejšími témami - bez ohľadu na to, akým žánrom zvyčajne dávate prednosť. Udeľujem jej 4,5* a pripájam nadšené, dobre naladené odporúčanie.

Recenzovala: Kristína Smolková
https://the-bookland.blogspot.com/2019/05/charlotte-lucas-pockajte-si-na-happy-end.html