Bludisko stratených duší

Obsah knihy: Bludisko stratených duší

V katedrále mesta Ragmullin nájdu zavraždenú ženu a o pár hodín nato muža obeseného na strome pred domom, v ktorom býva. Vyšetrovaním poveria inšpektorku Lottie Parkerovú. Obaja mŕtvi majú rovnaké, veľmi zvláštne tetovanie na vnútornej strane stehna. Je jasné, že ich niečo spája, ale čo to je? Inšpektorka sleduje niekoľko stôp, zakaždým však skončí v slepej uličke.
Pátranie ju napokon privedie do bývalého cirkevného sirotinca St Angela´s, ktorý zohral temnú úlohu aj v tragédii, čo postihla jej rodinu. Odrazu prípad, ktorý vyšetruje, dostane veľmi osobný charakter.
Inšpektorka zistí súvislosť medzi dvomi mŕtvymi v prípade, ktorý vyšetruje, a nevyriešenými vraždami spred mnohých rokov. Dokonca na vlastnú päsť navštívi Vatikán, kam ktosi v podzemnom archíve ukryl záznamy o záhadných úmrtiach chovancov.
Medzičasom však dôjde k ďalšej tragédii – dvaja chlapci sú nezvestní. Lottie Parkerová musí čo najrýchlejšie konať, kým vrah udrie znova, ale čo ak pri tom vystaví strašnému nebezpečenstvu aj vlastné deti?

Z anglického originálu The Missing Ones (Bookouture, an imprint of StoryFire Ltd., Ickenham 2017) preložila Martina Zrubáková.

Ukážky z knihy

Žil v utkvelej predstave, že Susan bude vždy v jeho blízkosti, aby ho postavila na nohy zakaždým, keď sa mu podlomia pod ťarchou ich spoločnej minulosti.
„Susan,“ zamrmlal do mĺkvych stien.
Krík magnólie, na ktorý sa díval, stratil ostré kontúry a James zatvoril oči. Je možné, že Susanina predčasná smrť súvisí s tým, že sa začali vŕtať v dávno pochovaných tajomstvách?
Snažil sa premýšľať s jasnou hlavou. V takom prípade sa musí chrániť, postupovať podľa plánu, ktorý si prichystal pre prípad, že by k takému niečomu prišlo. Na podobnú situáciu bol pripravený, no pochyboval, že Susan premýšľala rovnako ako on.
Bol dostatočne bystrý, aby pochopil, že oni dvaja so Susan majú do činenia s nebezpečnými intrigánmi, preto si od začiatku všetko zdokumentoval. Odomkol zásuvku a vytiahol tenký spis. Vložil ho do obálky a napísal na ňu odkaz. To celé vsunul do ešte väčšej obálky, napísal adresu, zalepil ju a vložil do odkladača určeného na zásielky, ktoré treba odniesť na poštu. Adresát bude podľa inštrukcií v odkaze vedieť, čo má s ňou urobiť. Či sa nimi bude riadiť, to sa on už zrejme nedozvie. Potlačil paniku, čo sa ho zmocnila, a vybral mobil.
Nemohol urobiť nič viac, len zatelefonovať.
Trasúcimi sa prstami vyťukal číslo. Keď prehovoril, v jeho hlase zaznel pevný, rázny tón, ktorým maskoval utrápené srdce, čo mu búšilo v hrudi. Ani počas rozhovoru sa neubránil spomienkam.
„Musíme sa stretnúť,“ povedal.