Dôveruj mi

Clare sa túži stať herečkou, no pre fiasko vo filmárskej brandži a navyše bez zelenej karty sa jej sen rozplynul. Agentka jej však nájde inú prácu, v ktorej môže naplno uplatniť svoj herecký talent. Clare neváha, navyše je to dobre platené miesto, a tak vďaka peniazom môže pokračovať v štúdiu. Začne pracovať pre súkromného vyšetrovateľa právnickej firmy. Jej úlohou je flirtovať s mužmi s cieľom chytiť neverných manželov do pasce. Keď ju odmietne jeden jej cieľ, zdá sa, že manželka sa v svojom mužovi mýlila, no vzápätí je zavraždená. Polícia je bezradná, a tak do prípadu vstupuje Clare, ktorá má od podozrivého manžela získať priznanie. Lenže nejde len o dolapenie vraha manželky, ale o sociopata, ktorý je podozrivý z celej série vrážd. Clare netuší, že sa ocitla v pasci, z ktorej niet návratu. Odrazu sa karta obráti a je hlavná podozrivá. Hra na mačku a myš začína. Kto je v tomto prípade obeť a kto vrah?

„Klame!“ vybuchnem zlostne. „Len si pozri tú pásku.“ Henry pevným hlasom odvetí: „Už sme to urobili. Ten záznam sa končí tvojimi slovami Rickovi, aby išiel prvý, že sa s ním stretneš v jeho izbe. Vzápätí si vypla kameru. Rick podrobne doložil každý svoj krok, Clare, spolu s potvrdenkou z baru a informáciami o kľúči od izby. V tom hoteli ste strávili... Koľko? Dve hodiny? Dosť času, aby si vymyslel svoju verziu.“

Ak ste čítali autorovu predošlú knihu Tá predo mnou, tak viete, že sa opäť môžete tešiť na brilantne napísaný krimi román. Delaney neváha a hneď v úvode vás vtiahne do deja. Bez zbytočných opisov, klišeovitých fráz a prázdnych slov. Čitateľa poháňa vpred zvedavosť, ktorá sa postupne rozpína. Krátke kapitoly, odsadené odseky s predstavenými situáciami, v ktorých spoznávate účinkujúcich, vám nezaberú veľa času aj napriek rozsahu knihy.

Publikum spoznáva hlavnú postavu, ktorá je rozpoltená, nestála, s kopou problémov, no sníva o hereckej kariére a veľkej láske. Autor predstavuje jej život a spomienky z ťažkého detstva, ale predovšetkým sa stáva súčasťou jej „hraného života“. Dej plynie od začiatku rýchlo, nechýba dynamika a priame fakty, ktoré spočiatku nezavádzajú. Delaney vás zavedie do hereckého sveta, ktorý stojí v kontraste s newyorskou smotánkou, kde nitky ťahajú podvádzané manželky a obeťami sa stávajú žiadostiví muži. Vstúpte do sveta bez hraníc!

Samozrejme, Delaney do textu zakomponoval aj vraždu. Prečo zomrela manželka bohatého muža, ktorého dala sledovať? Buď sa pohádali, alebo manželka mala milenca a sledovanie  manžela malo byť len zásterkou? Zavraždil ju milenec alebo manžel? Čitateľovi sa vynára množstvo dohadov a otáznikov, no nato, aby prišiel na koreň veci, je nútený čítať ďalej. Publikum sa čoraz viac ocitá vo zvrátenom svete vrahov, násilníkov a sociopatov s rôznymi sexuálnymi úchylkami. Delaney nezahmlieva, vysvetľuje a konkretizuje. Je ho štýl je priamy a čistý bez zbytočných rušivých momentov.

Čitateľ sleduje vyšetrovanie prípadu, ktorý sa prelína rozkolom medzi dvoma ženskými postavami. Ich rozdielne teórie na dolapenie vraha sú rozporuplné, čitateľ nevie, na ktorú stranu sa má prikloniť. Kým jedna je presvedčená o jeho vine, druhá verí v jeho nevinu. Publikum stojí na hrane skutočnosti a „hraného života“. Oba svety sa prelínajú, vynárajú sa nové zistenia, no Delaney i naďalej drží dôležité fakty pod pokrievkou. Núti vás premýšľať. Čitateľ je čoraz viac zmetenejší a začína špekulovať, kde je pravda a kde ilúzia.

„Ako Nayasha zomrela?“ spýtam sa naliehavo. „Ako v tej básni, však? Zabili ju v spánku? Použili na to nôž alebo črep - zmrzačili ju?“ Detektívka Ferelliová na mňa znechutene pozrie. „Zatiaľ neprezradíme nijaké podrobnosti, slečna Wrightová. Z operatívnych dôvodov.“ Posledné dve slová vysloví, akoby chcela dodať: Najmä nie morbídnym ľuďom, ako ste vy.

Delaney pridal do textu viac akcie a nebezpečenstva, ako to bolo pri jeho prvotine, ale i lásku, ktorá sa bije s kriminálnym podtónom, no je tu potrebná, aby si čitateľ dokázal utvoriť celkový obraz o perfektne prepracovanej koncepcii príbehu. Permanentne udržiava vašu pozornosť a vytvára nové a napínavé situácie. Odrazu sa nečakane stanete svedkom, ako sa dej v nestráženej chvíli zvráti a všetky vaše predpoklady k odhaleniu vraha sú bezpredmetné. V závere románu zápletka hustne, postavy prezliekajú kabáty, menia charaktery a nič nie je také, ako sa vám javilo na začiatku. Všetci sa hrajú na to, kým nie sú. Hrdinovia sa každou stranou odhaľujú, zhadzujú masky ušité z klamstiev. Kde sa končí predstavenie a začína realita?

Dôveruj mi má mnoho významových odtieňov. Je provokatívna, deštruktívna, pôsobivá, tajomná, zvrátená a šialená s mnohými pochybnosťami. Román vás pohltí od prvej až po poslednú stranu. Ukáže vám mimoriadne pôsobivo zvrátenú myseľ sociopata, lásku k divadlu, naženie vám pocit strachu, obalí vám nervy, pošteklí dušu francúzskymi veršami, no tak ako sa ocitnete na hrane ilúzie, rýchlo z nej spadnete do skutočnosti.

Dôveruj mi je znamenitý román s krimi zápletkou, príbeh o mužovi a žene, ktorí sa snažia uhádnuť motívy toho druhého a zistiť, čo sa naozaj deje v ich mysliach. Poteší všetkých, ktorí sa už prejedli klasických kriminálok, kde je vrah odhalený už na začiatku. Zaujme aj tých, ktorí čakajú niečo nové, neokukané, niečo čo sa samo lepí na prsty.

Recenzovala: Simona Rošková
https://literarnalekarenusimony.blogspot.com/2019/01/jp-delaney-doveruj-mi.html

Claire Wrightová, britská študentka herectva, žije v New Yorku bez zelenej karty. Preto prijme jediné zamestnanie, ktoré môže získať: prácu pre firmu rozvodových právnikov. Jej úlohou je flirtovať s mužmi v hotelových baroch s cieľom chytiť do pasce neverných manželov. Keď sa jeden jej „cieľ“ stane predmetom vyšetrovania vraždy, polícia požiada Claire, aby využila svoje herecké schopnosti a pomohla im vylákať priznanie z ich podozrivého. Lenže Claire už od začiatku pochybuje o role, ktorú má v tomto prípade zohrať. Je Patrick Fogler naozaj vrah, alebo jediný slušný manžel, ktorého kedy stretla? Čo ak sa za nastražením pasce skrýva viac, než jej polícia prezradila? Claire si zrazu uvedomí, že hrá najnebezpečnejšiu rolu svojho života.

„Ničím rodiny iných ľudí, tak ako kedysi zničili moju. Trestám tých mužov, lebo keď som bola dieťa, nemala som nikoho, kto by mi pomohol. Nijakého otca, ktorý by ma miloval.“

Mám rád knihy, ktoré sa vyznačujú inakosťou a ktoré má nútia počas čítania rozmýšľať nad príbehom. Hoci sa väčšina autorov kriminálnych románov snaží zapájať do diania aj čitateľa, nie všetkým sa podarí sprostredkovať  autentický zážitok. Autor knihy Dôveruj mi si ma získal hneď na začiatku. Kombinoval totiž dramatickú kompozíciu s epickou; a tým vytvoril netradičný spôsob  vypovedania príbehu. Súvislý text prepájal s dramatickými replikami, ktoré by ste mohli vidieť v scenári divadelnej hry či filmu. V konečnom dôsledku, všetko je to jedna veľká hra... Okrem formy som tiež ocenil psychologický rozmer tejto knihy a viaceré hlboké myšlienky.

„Nezáleží na tom, čo ktokoľvek z nás doteraz urobil. Jednoducho sa to muselo stať. Počíta sa iba to, že teraz sme tu, lebo to chcel sám osud.“

V románe Dôveruj mi hrá veľkú úlohu poézia a zbierka básní Kvety zla od Charlesa Baudelaira. Jeho básne boli často kontroverzné, nemorálne a viaceré z nich aj zakázané. Poburujúca tvorba tohto autora bola inšpiráciou aj pre JP Delaneya, ktorý na francúzskom básnikovi postavil celú zápletku. Aj to bol jeden z aspektov, ktorý román Dôveruj mi dokonale odlíšil od ostatných kníh. Autor využíva poznatky z psychiatrie, pracuje s psychikou človeka, nazerá do jej vnútra a vy budete mať každou stranou nové a nové otázky. Ak sa budete domnievať, že dokážete predvídať sled udalostí, autor vás veľmi rád a rýchlo presvedčí o opaku. V priebehu pár strán dokázal príbeh obrátiť naruby a vy len sledujete, ako ďaleko dokáže zájsť. Ako tvrdí anotácia, v konečnom dôsledku nebudete vedieť, kto je obeťou a kto vrahom.

„Z úst mu vyjde len sykot, ako keď uniká vzduch z balóna. Presne tak sa cítim teraz  – prázdna a vydlabaná, akoby vo mne už nič nezostalo.“

Mohlo by sa zdať, že premyslená a dokonale zauzlená zápletka bude náročná na pochopenie, avšak opak je pravdou. Delaney podáva príbeh jednoduchým spôsobom, a aj preto má táto kniha potenciál zaujať širokú škálu čitateľov. Od fanúšikov krimi príbehov, cez milovníkov divadla či Baudelaira. Silnou stránkou tohto románu sú aj postavy. Autor ich vykreslil veľmi dobre, dodal im hĺbku, ich repliky mali zmysel a nepôsobili silene. Bolo ťažké predvídať ich konanie, a preto budete až do samého konca v napätí prevracať stránky knihy. Neraz si pomyslíte, že sa Delaney zbláznil, ale aj to robí knihu autentickou a inou než ostatné. Mňa si tým jednoducho získal.

„Priznať pravdu človeku, ktorému dôverujete. Tomu pocitu sa nevyrovná nijaký iný na svete.“

Anotácia vám priblíži smerovanie knihy, no len ťažko z nej zistíte, či sa stane román vašim obľúbeným alebo nie. Možno je to aj tým, že som nemal pred čítaním príliš veľké očakávania, no túto knihu som si zamiloval a vždy sa k nej rád vracal. Ak máte chuť na niečo nové, inovatívne a trochu pritiahnuté za vlasy, určite by ste mali dať románu Dôveruj mi šancu. Prajem pekné čítanie! :-) 

Recenzoval: Dominik Petriska

Claire Wrightová je mladá študentka herectva, ktorá je v New Yorku bez zelenej karty. Štipendium jej nestačilo na to, aby si platila školu a zároveň sa uživila. Vezme preto prácu „volavky“ v advokátskej firme. Flirtovaním má získať neverníkov do postele. To všetko na žiadosť ich manželiek. Všetko natáča na skrytú kameru a tak manželky majú dôkaz a Claire peniaze na nájom. Všetky by bolo v poriadku do momentu, keby nedošlo pri jednom z klientov k vražde.  Aby sa Claire vyhla problémom s imigračným oddelením, stane sa opäť volavkou. Tentokrát však ide o veľmi riskantnú úlohu. Jej cieľom je dolapiť vraha. Práve toto bude jej životná a zároveň tá najnebezpečnejšia herecká úloha. Bude Claire natoľko šikovná, aby získala priznanie alebo sa jej úloha skončí nešťastne?

Za prvý deň čítania som prečítala asi stopäťdesiat strán. Sama som bola prekvapená ,ako ľahko sa kniha čítala. Určite za to mohli prepisy rozhovorov či e-mailov, ktoré zabrali dosť veľkú časť strán a tak sa stránky otáčali rýchlo.  Dej je vystavaný na zbierke básni Kvety zla od Charlesa Baudelaira. Môžete sa tak tešiť aj na úryvky básni.

V newyorských školách herectva vás neučia hrať určitú postavu, učia vás tam stať sa niekým iným.

Ako som už spomínala, prvá polovica knihy ma bavila a pohltila. Potom som sa začala trochu nudiť. Občas prišiel napínavý okamih a zvrat, ale nie natoľko, že by mi prestalo byť srdce. Výhodou knihy však je, že obsahuje veľmi krátke kapitoly a aj napriek tomu, že nejde o vyšpikované napätie, tak máte chuť čítať ďalej. Poviete si, že ďalšia kapitola má iba stranu a tak čítate a čítate a dočítate sa až na koniec. Občas som mala pocit, že sa v deji strácam. Nevedela som, čo je realita a čo je rola Claire. Samozrejme mi je jasné, že práve to je cieľom tejto knihy. Na konci prišlo rozuzlenie a veľa vecí som pochopila.

Morálne poučenie: Nikdy sa nezamilujte do človeka, ktorý hovorí slová niekoho iného radšej ako svoje vlastné.

Prostredie  príbehu je zaujímavé a dostane vás do zákulisia herectva a divadla a navyše v New Yorku, čo je moje vysnívané mesto. Aj vďaka knihe začnete viac uvažovať nad prečítanými veršami a nad tým, čo znamenajú v prenesenom význame. Autor sa vo veľkej miere venuje aj dôvere a to akým spôsobom sa dá odskúšať či prejaviť. Viete si predstaviť, že by ste mali niekoho zabiť len preto, aby ste mu prejavili svoju náklonnosť?

JA

Chcem zostať s tebou.

A šťastne sa naňho usmejem. Lebo sa ukazuje, že lepší pocit, ako sa podeliť s niekým o svoje najhoršie tajomstvá, je vypočuť si tajomstvá z úst človeka, ktorý vás miluje.

Hoci som knihu prečítala za pár dní, nebol to najlepší krimitriler, aký som kedy čítala. Ale na druhej strane ani najhorší. Knihu by som zaradila k priemeru. Niečo v štýle prečítam, ale už sa k nej v budúcnosti nevrátim. Určite mi spríjemnila čas, ale nedostala sa mi pod kožu až natoľko, ako by som čakala. Čo je škoda, lebo potenciál by mala. Len ja by som zo 400 stranovej spravila tak 300. Možno by sa tak zredukovali nudnejšie miesta a dej by bol napínavejší.

Recenzovala: Dominika Štefčíková
https://drominickacita.sk/2019/01/10/doveruj-mi-jp-delaney/