Krvavý boľševník

Obsah knihy: Krvavý boľševník

Vražda Olofa Palmeho (1986). Geijerova aféra. Škandál zbrojovky Bofors. Záhadná smrť novinárky Cats Falckovej (1984). Pád Carla Algernona, inšpektora pre vojenskú techniku, pod vlak metra (1987).
Nedávna história Švédska je plná škandálov, záhad a nevyriešených zločinov...

Po otcovej nečakanej smrti v plameňoch domu sa Sara odsťahuje z Örebra do Štokholmu. Chce sa vyrovnať s minulosťou a začať nový život. Spočiatku ide všetko dobre: prácu v kaviarni vymení za zamestnanie v PR agentúre a úbohú izbu na predmestí za luxusný byt v Östermalme.
V kancelárii náhodou nájde otcove dokumenty a zamotáva sa do spleti nebezpečných intríg, kde ľudia nie sú tými, za ktorých sa vyhlasujú. Čoskoro je však vystavená zvláštnym, znepokojivým udalostiam a hrozba proti nej a jej rodine je čoraz hmatateľnejšia. Uvedomuje si, že nemôže nikomu veriť.
Niekto si myslí, že práve ona je rozhodujúcim kľúčom k niečomu dôležitému, ale kto to je? A o čo vlastne ide? Sara hľadá súvislosti a odpovede, ale pravda je príliš nebezpečná a boj jednotlivca proti mašinérii moci riskantný.

Zo švédskeho originálu Blodlokan (Nordin Agency, Stockholm) preložila Jana Obertová.

Ukážky z knihy

Bolesť bola neznesiteľná. Farebná: červená po okrajoch a biela uprostred, vnikajúca hlboko dovnútra jeho hlavy. Nepochopiteľné, ako mohlo telo zostať spojené s mozgom, keď jednotlivé časti odstránili. Zápach krvi – jeho vlastnej – bol neprekonateľný a odporný. Naplo ho, ale v žalúdku už nemal žiadny obsah, ktorý by mohol vyvrátiť.
Preberal sa z bezvedomia a v zápätí doň upadal, hlasy v priestore zanikali a znovu sa ozývali. Rozprávali jazykom, ktorému rozumel, nevedel však spojiť slová, aby pochopil ich význam. Cieľ bol jasný: chceli, aby sa vzdal a prezradil to.
To nemohol.
„… Sara.“
Zvuk dcérinho mena ho prinútil slabo nadvihnúť hlavu a z hrdla sa mu vydral ston. A znovu tá vyžarujúca biela bolesť: silný úder do lebky. Červená farba sa šírila do stredu a pomaly rozlievala k centrálnemu bodu.
Dvaja muži v miestnosti ho pozorovali: prsty bez nechtov, ústa, v ktorých už nezostali zuby, zlepené oči, množstvo rezných rán a popálenín.
Pod stolom vedľa dvoch elektród sa povaľovali jeho rozbité okuliare. Nahé telo ležalo na doske stola v čudnej polohe, nespoznateľné po toľkých hodinách týrania.
Pozreli sa na seba a jeden z nich zľahka kývol hlavou.