Stratení

V článku sa dozviete: - niečo o hlavných hrdinoch tejto knihy, - čo ma trochu sklamalo, - prečo mám rada knihy od Gayle Forman

Gayle Forman je moja srdcovečka

Autorka si ma získala knihami Bola som tu a Kam zmizla. Pohľad akým nazerá na svet mi učaril. Jej slová sú farebné – radostné, smutné, plné obáv, očarené prítomnosťou, snívajúce.

Postupne spoznávame tri osudy mladých ľudí, čím sa mení aj rozprávanie. Priamy a nepriamy rozprávač mi niekedy prišiel trochu mätúci, ale postupne som si na to zvykla. Pohľady sa menili náhodne a osobne som v tom nenašla žiadnu logiku. Neviem, či Gayle bola pri písaní knihy z toho zmätená a sama nemala prehľad, ale minimálne na mňa to tak vplývalo. Až pri písaní tohto článku som si uvedomila, že to možno mohol byť aj jej zámer. Stratení nemali byť len hlavní hrdinovia, ale aj čitatelia, aby viac porozumeli emóciám v knihe. Čo myslíte?

Poďme si ale niečo povedať o našich hlavných hrdinoch. Každý je iný, pritom ich spája niečo spoločné. Myslela som, že moja obľúbenkyňa bude Freya, ale zamilovala som si ich všetkých – práve ich jedinečnosť a originalitu.

Freya je mladá talentovaná umelkyňa, ktorá pred sebou mala sľubnú kariéru, si svojimi fanúšikmi vynahrádza stratu dôležitého človeka. Ibaže stane sa to, že príde o hlas. A čo teraz? Jej strach, že príde o priazeň fanúšikov narastá.

Nathaniel nemal jednoduché dospievanie najmä kvôli svojmu otcovi. Matka ho opustila a všetku starostlivosť oňho musel prevziať do rúk otec s babičkou. Jeho príbeh opisuje problematiku skoršieho dospievania. Ibaže Nathaniela to stálo až príliš veľa.

Harun sa modlí k Aláhovi, chodí do školy a má svoje sny. Má však tajomstvo, ktoré musí pred rodinou skrývať. Uvedomuje si, že nikdy nebude môcť žiť život podľa seba, pretože je od neho očakávané niečo iné. Pre riešenie jeho situácie chce zvoliť útek, no má strach nechať za sebou ľudí, ktorých miluje.

Nedokončený záver otvorí bránu fantázii

Dejovo nevnímame len prítomnosť, ale aj sa vraciame do minulosti hlavných hrdinov. Príbeh postupne gradoval a stával sa pre mňa zaujímavejším. Zmena v postupe bola zakaždým nepatrná. Gayle Forman píše knihy, nad ktorými sa musíme zamyslieť, inak by nemalo význam ich čítať. Nemusia to byť niekoľko sto stranové romány, všetko dokáže vystihnúť na správnom počte strán. Na zbytočné omáčky, ktoré zbytočne predlžujú dej, zabudnite.

Práve preto necháva niektoré situácie nedoriešené, čo automaticky spúšťa moju nekonečnú fantáziu. Osobne nemám rada otvorené veci, ale niekedy je lepšie domyslieť si, než keby niečo dopadlo proti môjmu presvedčeniu. Gayle si tým pádom k sebe pripúta rôzne cieľové skupiny čitateľov. Čo vám poviem, vie to s nami dobre.

Teraz by som však zniesla pár strán navyše. Pokojne aj viac kníh. Tak veľmi si dobre všetko rozplánovala, že sa poistila, keby ju opustila múza. Vyprofilovala si jednotlivé charaktery a oslovila čitateľov, ktorí sa v hlavných hrdinoch dokážu nájsť.

Poďme na to moje obľúbené ale…

Aj napriek prepracovanosti tých najmenších detailov mi táto kniha prišla ako keby bez duše. Uverila som jej všetko, to áno. Ak ju však porovnám s ostatnými, niečo mi v nej chýbalo.

Stratení odhaľujú životné príbehy, riešime problematiku fyzických rozdielov, homosexuálnov, náboženského vierovyznania, čo je super, že sa o tom čoraz viac hovorí. Myslím si však, že menej je niekedy viac. Nemusíme sa zameriavať na detaily, aby sme porozumeli celkovému významu odkazovaného posolstva. Najmä nie, ak má kniha 248 strán.

Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok, Kam zmizla, Bola som tu či Nehľadaj ma. Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom. Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému.

„Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu.“

V rušnom Central Parku sa za zvláštnych okolností stretnú traja mladí ľudia. Nádejná speváčka Freya, ktorá počas nahrávania debutového albumu stratila hlas a jej mama prežíva nečakanú prekážku horšie než samotná dcéra. Harun, mladík s etiópskymi koreňmi, ktorý plánuje odísť s chlapcom, svojou láskou, pričom jeho rodičia nič netušia. Harun sa totiž bojí, že pre ich vierovyznanie a vernosť tradíciám jeho priznanie neprijmú. A napokon Nathaniel, ktorý pricestoval do New Yorku po rodinnej tragédii s jasnou predstavou, ako naloží so životom. Predtým však mieni navštíviť všetky miesta, na ktoré ho mal otec vziať, no zostalo len pri prázdnych sľuboch. Všetci traja sa cítia nesmierne osamelí a stratení. Postupne odkrývajú svoju minulosť, pred ktorou len zatvárali oči.

Určite nebudem klamať, keď poviem, že Gayle Formanová patrila k mojim najobľúbenejším autorom. Získala si ma svojím jednoduchým štýlom, ktorý ma neustále nútil čítať knihu ďalej a rozmýšľať nad zápletkou aj neskôr. Získala si ma tiež postavami, ktoré vždy prepracovala do hĺbky a aj napriek tomu, že boli knihy tematicky podobné, každá sa niečím odlišovala. Síce som si čítanie posledných autorkiných kníh užil, musím povedať, že som čakal o trochu viac. Akoby mi v nich chýbala akási iskra – tá, ktorú vložila Formanová do svojich prvých troch kníh. Pokles bol viditeľný aj v hodnoteniach čitateľov na portáli goodreads.com. Práve preto som bol veľmi zvedavý, čo prinesie jej novinka Stratení.

„Moje srdce bolo chybné nie preto, lebo ľúbilo nesprávneho človeka, ale preto, lebo bilo v hrudi zbabelca.“ 

Už na začiatku si všimnete, že sa Stratení odlišujú od predošlých autorkiných kníh. Je to najmä troma hlavnými postavami – a štýlom, ktorým autorka rozpovedá celý príbeh. Odlišnosť od predošlých kníh spočíva v zložitosti vypovedania dejovej línie, ktorá sa prelína v troch rovinách. Takzvané points of view (POV) sa neustále striedajú, kniha sa rozdeľuje do dvanástich častí a v rámci nich do ďalších kapitol. V konečnom dôsledku sa pred čitateľa dostane miesto príbehu s originálnym námetom zmiešaná všehochuť čohosi, v ktorej sa veľmi rýchlo stratíte. Možno je  to princípom tejto knihy. Stratení si vyžadujú pevnú dávku nervov a sústredenia sa a ak to s nimi zvládnete do konca, čaká vás nepredvídateľný záver. Výsledok? Mne ešte väčšmi domotal hlavu.

„Bolesť – tá človeka vždy dostihne.“

Aj keď som s knihou miestami zápasil a čítal ju na dvakrát, neľutujem, že som sa dopracoval až do konca. Gayle Formanová nám Stratenými ukázala ďalšiu stránku svojej tvorby. Ak sa vám páčili jej predošlé knihy, určite by ste mali dať šancu aj tejto. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska