Oko za oko

Obsah knihy: Oko za oko

Londýn, štvrtkový podvečer. Preplnený osobný vlak naráža do vykoľajených vagónov s horľavinou. Katastrofa si vyžiada mnoho mŕtvych a ranených. Vo vlaku sa nachádza aj Ziba MacKenziová, bývalá členka špeciálnych jednotiek. Ešte donedávna zostavovala psychologické profily zločincov, analyzovala indície z miesta činu, správanie a gestá podozrivých osôb. Zachytila každý detail, vďaka čomu pomohla uzavrieť mnoho prípadov. Ziba sa bezprostredne po zrážke púšťa do záchrany ranených. Vtom si všimne staršiu umierajúcu ženu, ktorá ju zaujala už pri nástupe do vlaku. Žene, zjavne silnej katolíčke, už niet pomoci. Stihne však vysloviť znepokojivú vetu: „On to urobil.“ Tá veta Zibe vŕta v hlave.
Krátko nato ju kontaktuje inšpektor zo Scotland Yardu. Našlo sa telo a vyzerá to na útok dávneho sériového vraha. Rovnaký profil obete, rovnaký modus operandi. Ale prečo zabíjal po toľkých rokoch? Vyšetrovateľ ihneď vylúči možnosť, že ide o prácu imitátora. Vrah totiž zanechal špecifickú stopu, o ktorej polícia verejnosť nikdy neinformovala. Zibu táto skutočnosť zaujme. Vtom narazí na ďalšiu šokujúcu indíciu a viac nad ponukou spolupráce neváha. Tou indíciou je žena z vlaku.

Zo anglického originálu Blood For Blood (Thomas & Mercer, Seattle 2019) preložila Adriana Sýkorčinová.

Ukážky z knihy

Vrahov s individuálnym rukopisom študujem už roky. Viem, akú majú motiváciu. Viem, na základe čoho konajú. A viem aj to, že podobne ako ja, aj oni sú profilovači.
Jediným rozdielom medzi nami je, že ja lovím zločincov, aby sa postavili pred súd, oni lovia ľudí ako korisť. Používame však rovnaké metódy. Pre úspech potrebujeme poznať svoj cieľ.
Sériový vrah chodieva na miesta, kde sa zdržiavajú jedinci, ktorých si vyhliadol ako obete – obchodné centrum, bar či herňa –, a vytypuje si osobu, ktorá najlepšie spĺňa jeho preferencie a javí sa mu ako najzraniteľnejšia.
Na ten účel číta reč tela. Pozoruje správanie potenciálnej obete, ako sa oblieka. Všíma si spôsob jej reči a komunikáciu s inými ľuďmi. Overuje si, či je to osoba plachá alebo spoločenská, v medziľudskom styku zručná alebo neobratná.
Na to všetko mu stačí niekoľko sekúnd.
Mojou úlohou je skúmať indície, ktoré po sebe vrahovia zanechávajú. Aké si vyberajú obete, aká je povaha ich zločinov, aké riziká podstúpili.
Dobre to povedal Goethe: „Správanie je zrkadlo, v ktorom každý ukazuje svoju podobu.“ Či inými slovami
– konanie človeka odráža jeho charakter.