Môj boj 6.

Obsah knihy: Môj boj 6.

Šiestou, rozsahom najväčšou časťou Karl Ove Knausgard završuje svoju odvážnu autofiktívnu sériu Môj boj, ktorá oprávnene vzbudila mimoriadny rozruch v literárnom svete. Autor tu bez snahy čokoľvek tajiť odhaľuje svoje ambície aj slabosti, neistotu a pochybnosti. Opisuje vzťah k manželke Linde a deťom, k matke a otcovi, k priateľom aj známym. Život zachytáva vo všetkých jeho odtieňoch, od zlomových a osudových momentov po zdanlivo bezvýznamné detaily všedného dňa. Riskuje všetko. Prekračuje hranice medzi súkromným a verejným a otvorene opisuje dôsledky tohto rozhodnutia na život rodiny a vzťahy s najbližšími. Stála tá bezohľadnosť za to? Má spisovateľ právo byť bezohľadný? Aký je a aký má byť vzťah literatúry k skutočnosti?
Súčasťou tohto dielu je aj rozsiahla esej o Hitlerovi a jeho knihe, ktorá sa stala symbolom absolútneho zla.
Monumentálna, viac ako tritisícstranová séria Môj boj sa právom považuje za jeden z najdôležitejších literárnych počinov posledných desaťročí a poskytuje čitateľský zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Z nórskeho originálu Min kamp 6 (Forlaget Oktober, Oslo 2011) preložil Jozef Zelizňák.
Verše preložil Milan Richter.

Odkazy

• Ambície i slabosti nórskeho spisovateľa

Ukážky z knihy

Po Vianociach som vymazal rukopis a začal som odznova. Vstával som každé ráno o štvrtej, pracoval som, kým neprišiel čas ísť po deti, a takto to robím až doteraz, keď píšem toto. Viem, že príbeh minulého leta, ktorý som práve porozprával, vyzerá celkom inak, než bola realita. Prečo? Lebo Linda je človek a to podstatné na nej sa nedá opísať, jej celkom konkrétna prítomnosť, jej osoba a jej duša, čo bola ustavične pri mne, ktorú som videl a cítil, celkom nezávisle od toho, čo sa dialo inde. Nešlo o to, čo robí, o to, čo hovorí, ale o tom, kým je.
Ide o to, kým je. Sklonená nad Heidi, šepkajúca jej čosi do ucha, Heidi, ktorá sa smeje svojím zvonivým smiechom. Ležiaca na pohovke s Vanjou, smejúca sa na čomsi, čo povedala naša bystrá dcéra. Neha v pohľade, akým hľadí na Johna. A ruka na mojom zátylku, teplá, jej celkom nahé oči.
Tak veľmi ľúbim Lindu a tak veľmi ľúbim naše deti. Nikdy si neodpustím, čo som im spôsobil, ale urobil som to a musím s tým žiť.

Je sedem hodín sedem minút ráno a román je konečne hotový. O dve hodiny príde Linda, objímem ju a poviem, že som hotový, že už nikdy nič také jej ani našim deťom neurobím. Potom sa odvezieme vlakom do Louisiany. Budú ma spovedať na pódiu, potom budú na pódiu spovedať ju, lebo jej vyšla kniha a žiari a iskrí ako hviezdna obloha v tme. Potom sa vrátime vlakom do Malmö, posadíme sa do auta a pôjdeme domov do nášho domu, a celú cestu si budem užívať, naozaj užívať vedomie, že už nie som spisovateľ.