Kým prišla búrka

Kniha Kým prišla búrka opisuje príbeh Tami, ktorej sa vďaka svojej odvahe a vytrvalosti podarilo po vyše štyridsiatich dňoch doplávať do bezpečného prístavu po tom, ako ju a jej snúbenca Richarda na mori postretla pohroma. Ocitli sa totiž v pasci na rozbúrenom mori, s vlnami vysokými ako mrakodrapy. Poslednou Taminou spomienkou bol Richardov výkrik. Potom nastala tma. Keď sa Tami po niekoľkých hodinách prebrala a vyšla na palubu, zistila, že Richardov bezpečnostný popruh sa utrhol.

Na knihe Kým prišla búrka ma zaujal fakt, že ide o skutočný príbeh. Takisto ma upútala anotácia románu, ktorá vo mne evokovala netradičný a hlavne dojímavý príbeh, zobrazujúci viaceré aspekty života: od lásky, cez vytrvalosť a odvahu. S odstupom času môžem povedať, že kniha bola pre mňa naozaj netradičným čítaním. Aj napriek tomu, že neľutujem jej prečítanie, mám voči románu niekoľko výhrad.

"...keď som sa pozrela späť na svoje nešťastné začiatky v úlohe profesionálnej námorníčky, utešovalo ma vedomie, že mám Richarda. Vďaka Richardovi sa mi páčilo kdekoľvek, aj uprostred tohto rozbúreného mora."

Hneď na začiatok treba spomenúť skutočnosť, že táto kniha zobrazuje udalosť tak, ako sa reálne stala: opisuje teda iba to, čo je možné, bez akýchkoľvek prikrášlení alebo zľahčení. A práve s tým môžu mať niektorí čitatelia problém. Štýl autoriek sa nepodobá bežným románom z kategórie beletrie. Práve naopak, je skôr rozprávaním o živote človeka a o tom, čo ho postretlo a čo zmenilo jeho pohľad na svet. Spočiatku mi štýl rozprávania autoriek prekážal. Vytvárali na môj vkus príliš dlhé vety a celkovo sa mi kniha čítala o niečo ťažšie než ostatné. Román na konci obsahuje aj slovník cudzích slov s niekoľkými termínmi z prostredia námorníctva, ktoré autorky v diele použili.

Čo však hodnotím pozitívne, je hĺbka a úprimnosť celého príbehu. Aj napriek tomu, že sa hlavná hrdinka nezachovala vždy najlepšie, dokázala si priznať vinu. Pozitívne hodnotím dôveryhodnosť celej knihy, ktorá pramení z toho, že autorka si "morské peklo" vyskúšala na vlastnej koži. Kým prišla búrka sa od ostatných kníh odlišuje aj tým, že už dopredu viete, ako sa  skončí. Aj napriek tomu má ale toto dielo čo povedať svojmu čitateľovi. Odhliadnuc od všetkých spomenutých nedostatkov, je publikácia autoriek obdivuhodná: minimálne pre odvahu a vytrvalosť, na ktorú tak intenzívne odkazuje.

"Obdivujú ma, že som prežila, ale uvedomuje si niekto, že boli dni, keď som nechcela žiť? Vedela som, že musím nájsť spôsob, aby som sa vyrovnala s tým, že som prežila, ale zaslúžim si desaťtisíc rokov šťastia?"

Kým prišla búrka je kniha, ktorá má potenciál chytiť vás za srdce – už len pre myšlienku, ktorú v sebe nesie. Aj napriek tomu si ale myslím, že spracovanie knihy príbehu mierne uškodilo, a hoci by sa dalo z námetu vyťažiť oveľa viac (a napísať román dynamickejšie a pútavejšie), jeho potenciál nebol naplno využitý. Mal som pocit, že zápletka neplynula dynamicky a pre početné odbočenia z príbehu a spomienky hlavnej hrdinky sa dejová línia posúvala dopredu len veľmi pomaly. Ak však hľadáte netradičné čítanie, ktoré má v sebe peknú myšlienku, mali by ste dať tomuto románu šancu. Jeho čítanie vám zaberie len pár hodín, avšak môže vás obohatiť na ešte veľmi dlhú dobu.

Recenzoval: Dominik Petriska

"Je to nezabudnuteľný príbeh o láske, strate a prežití na rozbúrenom mori a o tom, že ani v tých najtemnejších chvíľach nie sme sami."

Tami Oldhamová a jej snúbenec Richard Sharp boli šťastný párik, ktorý vyrazil na jachte z Tahiti až do Ameriky. Uprostred plavby ich však zasiahol ničivý hurikán. Zatiaľ čo Richard sa pripútal a ostal na palube, Tami poslal do podpalubia. Posledné, čo počula, bol jeho výkrik.

Keď sa neskôr Tami prebrala a vyšla na palubu, Richard bol nenávratne preč a o prežitie bojovala sama. Napokon sa jej podarilo zázračne doplávať na pevninu, no hoci prežila, ešte sa musela naučiť, ako znova žiť.

Kým prišla búrka je pomerne tenká kniha a navyše je napísaná príjemným, jednoduchým štýlom, takže som ju prečítala doslova za jeden deň. No nenechajte sa zmiasť, ponúka toho viac, ako by sa mohlo zdať.

Nesledujeme napríklad len samotnú veľkú katastrofu a Tamin zápas o prežitie, ale tiež to, čo mu predchádzalo. V krátkosti sa zoznámime s Taminým mladším ja, zistíme, čo ju priviedlo na more aj to, ako sa spoznala s Richardom. Nechýbajú očarujúce opisy ich zážitkov zo spoločných plavieb i rôznych exotických zastávok. Sama by som sa síce v živote takto niekam nevyplavila, ale keď vám o tom všetkom Tami rozpráva, jednoducho musíte chápať, čo ju k tomuto netypickému spôsobu života priťahuje.

Opis samotného boja o život nie je zbytočne prikrášlený, no netreba sa báť citového vydierania. Autorky nezanedbali ani akúsi "duchovnú" stránku, teda Tamino psychické rozpoloženie, ani tú technickú. Tým myslím napríklad opis rôznych zásahov a opráv zničenej lode po strete s hurikánom či navigáciu. V týchto pasážach sa vyskytuje veľké množstvo odborných termínov, s ktorými som sa popravde doteraz nikdy nestretla, ale na konci knihy sa našťastie nachádza slovník, takže sa môžete zároveň trošku vzdelať.

Rozprávanie nekončí Taminým stretom s pevninou. Nie, pokračuje ďalej a ukazuje nám reakcie druhých ľudí aj Taminu snahu vyrovnať sa so všetkým, čo prežila. To je podľa mňa pri takomto druhu príbehu naozaj dôležité a posilňuje to posolstvo nádeje, ktoré táto kniha ponúka.

Predtým, než sa pustíte do čítania, si treba uvedomiť, že Kým prišla búrka nie je dobrodružný román. Je to autobiografia. Má len taký dej, ako má život, jednu hlavnú postavu a koniec poznáte dopredu. Zároveň je však príbeh pravdivý a kniha pôsobivo zobrazuje krásy i nebezpečenstvá oceánu a života, ktorý Tami vedie. Navyše nás povzbudzuje, aby sme sa nevzdávali a podnecuje k premýšľaniu. Bez prečítania sa síce zaobídete, no ja neľutujem, že som knihe dala šancu.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.com/2018/06/t-oldham-ashcraft-s-mcgearhart-kym.html

Tento pár žil jachtárskym životom. Neustále skúmali nové miesta a plavili sa na množstvo ostrovov, čo im prinieslo i množstvo známych s rovnakým zápalom pre vec. A tak, keď ich v októbri, roku 1983, požiadali ich noví priatelia, či by nemali záujem preplaviť ich jachtu Hazanu z Tahiti do Ameriky, súhlasili. Koniec koncov, prečo nie? Nebola to ich prvá plavba a táto ponuka im mohla priniesť skvelé výhody. Prijali ju a už onedlho putovali po mori.

Všetko prebiehalo dobre. Počasie bolo prekrásne a nič im nestálo v ceste.
Po dvoch týždňoch prišiel hurikán. Pokúšali sa mu vyhnúť, striasť sa ho, ale nič z toho im nepomohlo. Zasiahol ich v plnej sile. Richard za kormidlom poslal Tami do podpalubia. A posledné, čo si Tami pamätá je Richardov výkrik a tma. Prebrala sa o pár hodín. Zmätená a do zvláštneho ticha. Vybehla hore. Vystrašená, hľadala Richarda, no jeho bezpečnostný popruh sa pretrhol. Loď bola zničená. Zásoby chabé a akákoľvek pevnina bola, až bláznivo vzdialená. Vtedy Tami, ani netušila, že nasledujúcich 41 dní prežije a bude bojovať zo všetkých síl. Otázkou je... Čo by ste robili v jej situácii vy?
 

Ukončili to? Snažili sa? Bojovali, či vzdali sa?

Kým prišla búrka je román založený na skutočnej udalosti o ktorej som doteraz nevedela absolútne nič. Viac, ako román, sa jedná o výpoveď. O osude a o tom, aký zvláštny nevyspytateľný dokáže život byť. Táto kniha sa mi nehodnotí jednoducho, pretože ju nepovažujem za príbeh, na ktorý by som mohla prilepiť nejakú charakteristickú nálepku. Udať mu žáner, či hodnotiť štýl písania a podobné veci. Každá veta je písaná z hĺbky srdca, pretože to nie je niečo, čo by Tami napadlo ráno, keď si zalievala kávu alebo cestovala vlakom. Všetko, čo popisuje má vryté, až v duši. Prežila to. Absolvovala každý jeden moment a tak, ako som povedala... Nejedná sa práve o jednoduchý prípad.

Neviem si to predstaviť. Nedokážem si ujasniť, čo by som na jej mieste robila ja, no to nevedela, ani ona. Každý deň bol pre ňu prekvapením. 

V knihe popisuje, ako prežívala osamelé dni na lodi. Čím sa zabávala, čo jedla a pila. Aby jej vydržali zásoby, musela si robiť prídely a ešte k tomu pri búrke utŕžila zranenie, ktoré si musela ošetrovať. Loď viedla bez motoru a bez plachiet, (dalo by sa povedať, že naozaj krôčik po krôčiku, až kým nedorazila do cieľu).

Dozvedáme sa, aké to bolo vyrovnať sa s tým, že ona tu je a Richard, jej láska, nie. Autorka nepopisuje len samotné prežitie plavby, ale aj spomienky na prežité dni s Richardom a návrat domov, keď bolo po všetkom. Čo sa mi veľmi páčilo boli fotografie, ktoré robia knihu ešte viac autentickou a dvoch mladých ľudí nám akosi približujú ešte viac.

Na to, koľko vecí sa udeje, je to útla knižka, ktorú prečítate veľmi rýchlo. Mne sa, ako celok páčila a odporúčam ju, pretože vám dáva možnosť obrovskej inšpirácie a nabratia sily. Keď vidíte, ako niekto bojuje o základné prežitie, uvedomíte si, že množstvo problémov je nepodstatných. 

Jediné s čím som mala problém boli pasáže v ktorých Tami príliš opisovala námornícke veci. Chod jachty a podobne... Nevyznám sa v tom a tak to pre mňa nebolo veľmi "chytľavé", ale na konci, v knihe nájdete slovník, ktorý vám množstvo vecí objasní lepšie. Ja som si ho žiaľ všimla, až na tom konci. Je to veľmi silný príbeh o ktorom som rada, že viem. Príde mi dôležité vedieť aj o takýchto veciach, ktorými si niektorí ľudia museli prejsť. Nemalo by sa na ne zabúdať. Takže určite odporúčam :).

A čo vy? Chystáte sa čítať knihu alebo ste to vsadili na film? Zaujímalo by ma, ako ho spracovali, čo sa časom chystám aj zistiť. Ako sa však páčil vám?

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.com/2018/07/kym-prisla-burka-skutocny-pribeh-o.html