Tichá vojna

Obsah knihy: Tichá vojna

Ako dobre vlastne poznáme tých, ktorých milujeme?
V Sýrii zúri vojna.
Švédska a britská tajná služba má všetky predpoklady na vzájomnú spoluprácu v boji proti terorizmu.
Bente Jensenová.
Už päť rokov celkom nenápadne žije s manželom Fredrikom a dvomi synmi v upršanom Bruseli. Je švédska agentka a s vervou plní svoje poslanie.
Jonathan Green.
Vystupuje ako britský ekonomický diplomat, v skutočnosti to znamená prítomnosť MI6 v Bruseli. Jeho kariéra je ohrozená pre únik háklivých dokumentov týkajúcich sa Domu, miesta, kde sa pri vypočúvaní zajatcov používali brutálne praktiky. Dokumenty sa dostali do rúk švédskej tajnej služby. Konkrétne do rúk Bente Jensenovej.
Zverejnenie informácií o Dome a o tom, čo sa v ňom deje, by malo ďalekosiahle politické dôsledky. Okrem dobrého mena Britov tento únik ohrozuje aj Greenovu dlho pripravovanú operáciu Herkules, na ktorej mu veľmi záleží. Najradšej by okamžite zatlačil na Bente a dokumenty získal späť.
Lenže tak jednoducho to vo svete špionáže nefunguje. Nehodnotia sa metódy, ale výsledky.
Bente a Jonathan sa tak ocitnú v tichej vojne, kde sa ten, koho milujete, môže stať vaším najhorším nepriateľom.

Zo švédskeho originálu De otrogna (Albert Bonniers F?rlag, 2017) preložila Alexandra Debnárová.

Ukážky z knihy

Vnútri sa miesili tma a mihotavé tiene. Na veľkom plátne bežal film: nočný les osvetlený reflektorom helikoptéry. Kruh svetla krúžil nad vrcholkami stromov, ktoré sa knísali a mykali vo vetre z lopatiek rotora.
„Haló?“ ozvala sa tlmene, no dostatočne nahlas, aby prekričala hluk.
Keď sa nedočkala odpovede, nahmatala lavicu a posadila sa.
Niekto bol za ňou. Cítila, že stojí tesne za jej chrbtom. Otočila sa.
„Haló?“
Tesne pri ľavom uchu pocítila jemný závan. Niečí dych.
„Ďakujem, že ste prišli,“ zašepkal mužský hlas.
Aj cez buchot sa snažila rozlíšiť nuansy hlasu.
Je to mladý človek, usúdila. Hovoril kultivovanou britskou angličtinou, bol vzdelaný. Bojí sa.
Zacítila, ako jej do vrecka na plášti chvatne vkĺzla ruka.
„Počkajte,“ zvolala.
Keď sa odhrnul kus filcu, zazrela muža s bledou ochabnutou tvárou a tmavými vlasmi.
Rozbehla sa k schodisku. S dupotom sa náhlila nadol. Jej kolega, ktorý bol už vo vonkajšej sále, sa otočil k nej a ukázal jej smer. Prebehla k úzkym dverám a skúmavo si prezerala fasády domov stmavnuté od dažďa. Nevidela ho.
V aute cestou späť do kancelárie vybrala z vrecka drobný predmet. Bola to externá pamäť. Spočívala v jej dlani ako temný skarabeus.