Svedectvá tiel

Obsah knihy: Svedectvá tiel

LUCIA VRÁBLICOVÁ číta z knihy SVEDECTVÁ TIEL:

Pivničná cela. Šialený sadista.
Život, v ktorom sa strieda len šero a tma.

Som Jude Fontainová a pred tromi rokmi som zmizla bez stopy. Môj prípad sa nedoriešil, a kým naň v archíve sadal prach, snažila som sa prežiť nepochopiteľný zvrat osudu – vlastný únos šialencom, ktorý ma týral v pustom dome na okraji zamrznutého Minneapolisu. Bola som odrezaná od sveta, zvukov, slnka, ľudí, a aby som dokázala predvídať konanie svojho väzniteľa, učila som sa v ňom čítať. Každý výraz, pohľad, jemné gesto, úškrn – vo všetkom sa skrývali významy, ktoré mi pomohli prežiť. Navždy ma zmenili. Už nedokážem vidieť len tvár, vidím jej príbeh.

Jude Fontainovej sa podarí utiecť vďaka pravidelným výpadkom elektriny, ktoré už niekoľko mesiacov sužujú Minneapolis. No život na slobode ju mätie a jej novonadobudnutá schopnosť čítať ľudí ju aj iných často privádza do rozpakov. Nič nie je ako predtým. Je sama, prehnane vnímavá, trápi ju štokholmský syndróm, klaustrofóbia a takmer nulové vyhliadky na normálnu budúcnosť. Túži po jedinom – vrátiť sa na oddelenie vrážd a zamestnať si hlavu. Podarí sa jej to a hoci jej nový partner Uriah Ashby ju otvorene považuje za blázna, pracujú spolu na prípade nezvestných mladých dievčat. Všetko nasvedčuje tomu, že si samy siahli na život, a predsa čosi nesedí. Ozývajú sa ich zúfalé matky, dejú sa čudné veci, spletajú sa nepravdepodobné nitky... a k tomu všetkému Jude aj Uriaha dobieha vlastná minulosť.

Odkazy

• Anne Frasierová - Svedectvá tiel

Ukážky z knihy

Jude Fontainová vám dovidí až na dno duše

„Nečítam jej myseľ, netvrdím, že som nejaké médium. Tri roky som strávila uväznená osamote. Nemala som knihy, hudbu, žiadne filmy či farby. Mala som jedine tvár odporného chlapa a jeho telo, ktoré som sa naučila čítať. Stalo sa celým mojím bytím. Žila som pre tieto návštevy, pre tento jediný stimul. Každá veta, každý odtieň, každý sťah svalov, každý záblesk myšlienky – prečítala som ho. A takisto viem čítať túto dievčinu, hoci už zomrela. Viem, že to znie čudne, ale ozvena jej zážitkov sa jej vpísala do tváre a svalov.“