Niet úniku

Obsah knihy: Niet úniku

VAROVANIE:
Nečítajte pred spaním!

Príbeh vyrážajúci dych o štyroch cudzincoch, snehovej víchrici, unesenom dieťati a odhodlanej mladej žene, ktorá sa zúfalo snaží odhaliť a oklamať zákerného psychopata.

Taylor Adams napísal naozaj pozoruhodný triler odohrávajúci sa počas jedinej noci. Príbeh sa začína za súmraku o 19.49 a chvíľu nato autor spustí lavínu zvratov, ktorá vás prinúti obracať stránky jednu za druhou. Pri čítaní budete uvažovať, ako by ste sa v podobnej situácii zachovali vy, a možno so všetkými Darbinými rozhodnutiami nebudete súhlasiť. Jedno je však isté, čím hlbšia bude noc, tým viac si budete želať, aby už bolo ráno. Dožije sa ho aj Darby?

Trúfli by ste si riskovať vlastný život kvôli niekomu inému?

Vysokoškoláčka Darby Thornová urobila chybu. Na dlhú cestu za svojou ťažko chorou matkou sa vydala príliš neskoro, a čo je horšie, v ústrety snehovej búrke. Uprostred noci sa ocitá uväznená na diaľničnom odpočívadle vysoko v horách a v spoločnosti štyroch úplne neznámych ľudí.
Čas sa vlečie a spočiatku to pre Darby vyzerá na nudnú noc, až do chvíle, keď v snehom zapadnutej dodávke spozoruje detskú ruku.

Tá malá ruka za zamrznutým oknom zvierala akúsi mrežu, bledé prsty sa opatrne roztvárali a zatínali tým nekoordinovaným spôsobom, akým sa deti učia ovládať svoj nervový systém, a potom sa náhle stiahli späť do tmavého priestoru auta. Zmizli z dohľadu. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo, v priebehu troch, možno štyroch sekúnd. Darby so zatajeným dychom uviazla v absolútnom tichu.

Nie je to prelud, dieťa je tam skutočne uväznené, zamknuté v klietke pre psy. Uprostred snežného armagedonu, odrezaná od sveta a bez možnosti úniku sa Darby rozhodne riskovať vlastný život a malé dieťa zachrániť. Kto zo štyroch neznámych je únosca? Môže niekomu z nich dôverovať? Pre Darby sa začína hrozivo dlhá noc, ktorá otestuje jej odvahu a pevnú vôľu. 

Ukážky z knihy

Tu sa Darby rozhodla, že prejde pomedzi zaparkované autá a vyberie sa po naznačenom chodníku priamo k vchodu do budovy necelých pätnásť metrov od nej. Brodila sa uličkou medzi sivou dodávkou a hondou, opierala sa o dvere vlastného auta, aby vo vysokom snehu nestratila rovnováhu.
Na bočnej strane dodávky bol nakreslený oranžový lišiak, podobal sa trochu na Nicka Wilda zo Zootopie. Držal klincovaciu pištoľ, ako špeciálni agenti v akčných filmoch držia ozajstnú pištoľ. Vyzeralo to ako reklama na nejakú stavebnú alebo rekonštrukčnú firmu. Meno spoločnosti zakrýval nános snehu, ale jej motto bolo viditeľné: ČO ZAČNEME, TO DOKONČÍME. Na zadných dverách dodávky boli dve okná. Pravé zastreté uterákom. Ľavé odkryté. Darby v ňom zazrela odlesk lampy nad vchodom budovy, keď prechádzala okolo, a čosi bledé. Ruku.
Malú, akoby patrila bábike. Ruku.
Zarazene zastala uprostred pohybu.
Tá malá ruka za zamrznutým oknom zvierala akúsi mrežu, bledé prsty sa opatrne roztvárali a zatínali tým nekoordinovaným spôsobom, akým sa deti učia ovládať svoj nervový systém, a potom sa náhle stiahli späť do tmavého priestoru auta. Zmizli z dohľadu. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo, v priebehu troch, možno štyroch sekúnd. Darby so zatajeným dychom uviazla v absolútnom tichu.