Medveďovce

Medveďovce sú malé zabudnuté mesto, ktorého obyvateľom ostal len chlad, zvyšujúca sa nezamestnanosť a hokej. Peter Andersson sa vracia z Kanady do Medveďoviec, pričom za sebou necháva kariéru profesionálneho hokejistu, nie však hokej ako taký. Jeho novou úlohou je postaviť na nohy miestny hokejový klub, HC Medveďovce. Spolu s ním sa do mesta sťahuje i manželka Mira, ktorá zúfalo hľadá rovnováhu medzi rodinou a prácou, a dve deti, pätnásťročná Maya a dvanásťročný Leo.

No táto kniha nerozpráva len Petrov príbeh či príbeh jeho rodiny. Backman už tradične všetko poprepájal tak geniálne, že sa pred vami postupne odohráva príbeh celého mesta, príbeh, v ktorom spolu všetko súvisí a v ktorom jediný hokejový zápas dokáže zmeniť životy.

Slovami anotácie: "Aký význam má jeden jediný zápas pre upadajúce mestečko? V Medveďovciach obrovský, ten úplne najväčší. Preverí silu priateľstva a odhalí všeličo dovtedy skrývané a zatajované. Okrem iného aj to, čo sme schopní vykonať v záujme úspechu a ako ďaleko vieme zájsť, keď chránime svoje deti."

"Jedného neskorého večera koncom marca neplnoletá osoba zobrala do rúk dvojhlavňovú brokovnicu, zamierila do lesa, zbraň priložila k čelu iného človeka a stlačila spúšť. Toto je príbeh o tom, ako k tomu došlo."

Takto pútavo kniha začína a na mňa to perfektne zafungovalo. Počas čítania som sa neustále snažila dosadiť si do scény tváre a spojiť si súvislosti. Samozrejme, väčšinou som sa mýlila a ani keď som sa k tejto časti konečne dostala, nebola som si istá, ako sa skončí. Aj také sú Backmanove knihy.

Typický je preňho tiež pomerne stručný, prudko čitateľný štýl písania a náhľad do vnútra viacerých rôznorodých postáv. Toto v Medveďovciach posunul ešte ďalej než obyčajne a, úprimne povedané, možno dokonca priďaleko. Prostredníctvom veľmi krátkych úryvkov sledujeme na striedačku väčšinu juniorského hokejového tímu, ich rodinných príslušníkov, iných dospelých z mesta, skrátka celú kopu postáv. Všetci sú vykreslení nesmierne realisticky a mnohých som si obľúbila. No keďže ide autor na všetko pomaly, zoširoka a jednotlivé pohľady sa striedajú dosť rýchlo, chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala. Nehovoriac o tom, ako dlho bolo treba čakať, kým sa načrtnú prvé prepojenia.

Výsledok našťastie napriek tomu stojí za to. Medveďovce sú pestrofarebnou a bolestivo pravdivou výpoveďou o živote a o ľudských povahách. Nikto tu nie je čierno-biely, každý má na svoje konanie dôvody. Možno s postavami nebudete súhlasiť, no musíte ich aspoň sčasti pochopiť. Do popredia sa dostáva láska, priateľstvo a rodina, vo fungujúcich i nefungujúcich podobách. Autor vám podstrčí najrôznejšie osudy, otázky aj témy. A hoci sú Medveďovce takpovediac o všetkom, nájdu sa dve témy, ktoré podľa mňa v príbehu dominujú.

Tou prvou je hokej. Na jednej strane kniha ukazuje lásku k hre a nadšenie z nej. Na druhej strane nezabúda na obete, ktoré musia hráči prinášať a na to, ako sa z hry môže stať niečo viac. Niečo, na čom zrazu závisí budúcnosť mesta a čo má dopad na všetkých zúčastnených. Vôbec pritom nezáleží, či ste hokejovým fanúšikom. O hokej sa nezaujímam, ale v Backmanovom podaní ma vôbec nenudil.

Aj druhá dominujúca téma je spracovaná veľmi realisticky a komplexne. Navyše mi ňou autor opakovane lámal srdce. Anotácia vôbec nenaznačuje o čo ide, preto vám dám na výber, či to chcete vedieť. Hovorím o znásilnení.

Hoci sa autor rozhodne nevyžíva v idealizovaní sveta či jeho obyvateľov, z jeho doterajších kníh som
cítila nádej, boli také vyrovnane trpko-sladké. Medveďovce sú však predovšetkým trpké. Kniha má vyslovene deprimujúcu ťaživú atmosféru a na tú si ja nepotrpím, preto sa medzi moje srdcovky nikdy nezaradí. Ďalšou vecou, ktorá sa mi tak úplne nepozdávala, bol až príliš častý výskyt tajomných dramatických viet naznačujúcich ďalšie udalosti. Raz za čas je to fajn prostriedok na zvýšenie napätia, ale, ako sa hovorí, všetkého veľa škodí.

Možno ste postrehli, že ide o prvú časť dvojdielnej série. Niektorí dejové línie, či skôr budúcnosť niektorých postáv, naozaj ostali otvorené, no tie hlavné sa uzavreli. S prižmúrenými očami knihu môžete vnímať ako jednodielnu záležitosť. Minimálne si vo finále nebudete chcieť vytrhať všetky vlasy.

Aby som to zhrnula, Medveďovce sú skvele premyslené dielo, ktoré realisticky zachytáva život jedného mesta a ktoré stojí za prečítanie. Fredrik Backman je skrátka autor, ktorého štýl musíte spoznať na vlastnej koži, aby ste pochopili, čo je na jeho knihách také výnimočné. Odporúčam však predovšetkým knihy Muž menom Ove či Tu žila Britt-Marie. Medveďovce boli oproti nim na môj vkus príliš ťaživé, trošku rozťahané a predramatizované. Napriek tomu knihe nemôžem udeliť menej ako 4 hviezdičky.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.com/2018/07/fredrik-backman-medvedovce.html