Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr

,,Vtedy sa jej spýtal, či je anjelom, alebo démonom, ktorý si prišiel po jeho dušu."

Reginald Solar, starý otec Esther a Eugena, stretol smrť. Odvtedy sa vyhýbal vode ako najlepšie vedel. Téma tejto stretávky so smrťou je prítomná počas celého príbehu. Esther rozpráva príbehy svojho starého otca a postupne však zisťuje, kde v skutočnosti je pravda. Príbeh je teda, po lopate, dosť na hlavu. Matka sa snaží pritiahnuť si šťastie, otec je zavretý v suteréne a nevyjde ani prvý schod hore, brat sa smrteľne bojí tmy, a tak nikdy nezhasínajú.

Trošku moc, no nie? Každý má svoj strach a stráni sa ho. Akému osudovému strachu musí čeliť Esther?? Aby toho nebolo málo, má ich hneď 50. Stretne starého kamaráta a nejakým zázračne nevysvetliteľným spôsobom sa ich cesty opäť spoja. No ich vzťah je nevyspytateľný. Esther cúva a Jonah sa neozýva. Aj cez všetky kotrmelce však pokračujú vo svojom cieli. Každú nedeľu spolu čelia jednému zo zoznamu. Jonah svojimi videami o tom, ako Esther čelí svojim strachom, spraví z Esther hviezdu internetu. No Esther to naštve a prestanú sa vídať. Nečakané, čo?

,,Päťdesiat strachov. Päťdesiat týždňov. Päťdesiat videí. Päťdesiat šancí stretnúť smrť a požiadať ju, aby zrušila kliatbu."

Esther má záľubu v kostýmoch. Každý deň je z nej iná postava. Jonah ju podporuje a bum tresk, zamilujú sa. Prekonávajú strach v krivoľakých kostýmoch. Ďalšia z vecí ktorá mi prišla pritiahnutá za vlasy. Vlastne celá knižka bola na mňa asi príliš, taká nevydarená fantasy. Stretnúť smrť, byť posadnutý, skrývať sa do kostýmov,... príliš.

Príbeh je popretkávaný zdĺhavými opismi a myšlienkami. Z tretej osoby je to asi ťažko opísať, ale mňa miestami nudili. Moooooooc. Koniec oproti začiatku naberie na obrátkach, mnohé dni sú preskočené a detaily sú povynechávané. Až príliš skoro to skončilo, na to ako pomaly to prebiehalo.

Aj napriek chytľavému námetu ma knižka neoslovila tak, ako by som čakala. Dobrodružstvá boli super, keby boli dynamickejšie, živšie. Zdĺhavé komentáre všetko zdržovali a mne to kradlo motiváciu pokračovať. Nevedela som sa dokopať do konca. Situácie sú smiešne až absurdné, i keď na konci pochopíte, že pravda je inde. Avšak aj cez to postavy evoluovali a na konci s viditeľným progresom v americkej idylke som mohla povedať, že keby príbeh pokračoval, asi by som si ich obľúbila.

,,Každý človek, ktorý miluje aj tak riskuje, že stratí svojho milovaného... Láska bola pasca, lepkavá ako melasa, spájajúca dvoch ľudí"

Podstatní však neboli len Esther a Jonah, ale aj jej brat Eugene a kamarátka Heph, ktorí ich sprevádzali cestou k dobrodružnému porazeniu smrti. Oslobodilo to ich rodinu od kliatby, alebo si iba zhoršili vzťahy so smrťou?

Každopádne má knižka veľa milých myšlienok a povzbudivých rozhovorov. Postavy sú strelene originálne a nápad je fajn. Nebola som unesená, ale vďaka koncu môžem povedať, že to nebola najhoršia nočná mora. Prepáčte mi všetci, ktorým sa knižka páčila, toto však nebola moja šálka kávy.

,,Nezlomil si ma. Našiel si spôsob, ako ma oslobodiť."

Recenzovala: Simona Tlacháčová
http://nakridlachknih.blogspot.sk/2018/05/takmer-definitivny-zoznam-najhorsich.html