Kto je bez viny

Kto je bez viny je v podstate príbeh o grilovačke. O nevinnej grilovačke u susedov v záhrade, ktorej sa zúčastnili tri manželské páry, veselo na nej pobehovali tri deti a jeden pes, no iba do chvíle, kedy sa NIEČO stalo.

"Prešli dva mesiace a oni si stále kladú otázku: Čo by sa stalo, keby sme tam nešli? A najmä: Čia je to vina?"

Zatiaľ čo po malých kúskoch odhaľujeme udalosti osudného popoludnia, v prítomnosti sledujeme jeho následky a ďalšie problémy našich hrdinov – Erika a Oliver riešia mentálne problémy jej matky, Sam a Clementine svoje rozpadajúce sa manželstvo, Tiffany a Vid zvláštne správanie svojej dcéry...

"V románe Kto je bez viny sa Liane Moriartyová majstrovsky venuje základným otázkam života: manželstvu, sexu, rodičovstvu, priateľstvu. Ukazuje, ako pocit viny dokáže otriasť zdanlivo silnými vzťahmi a ako to, o čom mlčíme, môže byť silnejšie ako to, čo robíme."

Niektorí spisovatelia prídu v každej knihe s niečím novým. U iných možno pozorovať istú opakujúcu sa schému. Liane Moriarty patrí skôr do druhej skupiny, hoci sa okolnosti a postavy v jednotlivých dielach líšia dostatočne na to, aby mi to neprekážalo.

Od Kto je bez viny som vďaka autorkinmu menu automaticky očakávala záhadnú udalosť, ktorá sa bude postupne odhaľovať. Dostala som ju. A bola som milo prekvapená, ako veľmi dokázala Liane zamotať zdanlivo priamočiaru zápletku a koľkokrát ma dokázala náznakmi zviesť zo správnej stopy. Tlieskam.

Čakala som taktiež väčší počet rôznorodých postáv, ktoré dokopy vytvoria pôsobivú mozaiku ľudských charakterov a vzťahov – či už romantických, rodinných alebo priateľských. Opäť si môžeme nakresliť pomyselnú fajočku. A rovno k nej pripísať jednotku s hviezdičkou, pretože autorka zase raz nesklamala. Všetky postavy sú skrz na skrz ľudské, vierohodné, nepodobajú sa na seba a náhľad do ich životov a zmýšľania bol jednoducho fascinujúci.

Nechýba ani tradične dobrý pútavý štýl písania. Napriek tomu Kto je bez viny považujem za slabšiu knihu, než ostatné, ktoré som od autorky čítala. Pýtate sa, v čom vidím problém? V rozsahu. Veľká „záhada“ a rôzne iné komplikácie podľa mňa nestačili na daný počet strán, príbeh pôsobil zbytočne rozťahane a neustále náznaky a dramatizácia grilovačky bola miestami až prehnaná.

Okrem toho sa autorke tentoraz skrátka nepodarilo ma úplne vtiahnuť do deja, knihe chýbala tá pravá "iskra". Za to sa jej však podarilo vytvoriť ešte pochmúrnejšiu atmosféru ako obyčajne, priam dusivú, a kým som sa dostala takpovediac k „svetlu na konci tunela“, cítila som sa ako zbitý pes.

Kto je bez viny je nepochybne zaujímavé, hoci ťažšie, čítanie. Bez príkras zachytáva bežné ľudské životy i to, ako do nich môže zasiahnuť pocit viny a stojí nielen za prečítanie, ale aj za zamyslenie. Na druhej strane, nejde vyslovene o prevratné dielo a Liane Moriarty to vie aj lepšie. Preto odo mňa kniha získava 3,5*.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2018/01/liane-moriarty-kto-je-bez-viny.html

Pravdaže, jej diela zaujali aj mňa a keď mám chuť siahnuť po titule, ktorý sa nebojí hovoriť o skutočnom živote a spojiť ho s nejakou tou fikciou, vždy rada siahnem práve po jej tvorbe. Preto som ani na sekundu neváhala, či si prečítam jej novinku Kto je bez viny. Musím sa priznať, že ma zatiaľ svojou anotáciou zaujala najviac zo všetkých a bola som zvedavá, či si ponechá svoju kvalitu. Latku nasadila poriadne vysoko a rozhodne nebude jednoduché ju udržať.

"Uložila si to do pamäti na neskôr."

Vyzerá to úplne nevinne. Kamaráti, deti, pes, grilovačka - príjemné poobedie strávené s ľuďmi, ktorých máte radi. Všetko by bolo skvelé, v podstate úplne normálne, až kým sa nestalo TO. A práve tým sa náš príbeh poriadne zamotá. Okrem toho, že riešime, čo sa stalo v to osudné poobedie, postupne vyplávajú na povrch aj rôzne iné tajomstvá - Sam a Clementine ani zďaleka nemajú také dokonalé manželstvo ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, Tiffany a Vid sa snažia prísť na to, prečo sa ich dcéra správa tak čudne, Erika a Oliver zase riešia problémy jej matky. Každý z nich si nesie nejaký svoj kríž a s niečím bojuje. Okrem hlavnej dejovej línie, keď sa snažíme zistiť, čo sa vlastne presne stalo, ako a prečo sa to stalo, sa rozvíja aj množstvo ďalších vedľajších línií, ktoré nám lepšie umožnia pochopiť celú situáciu. Práve toto mám na Liane strašne rada. Dokáže navzájom všetko tak prepojiť, že je to až nemožné. Keď si aj myslíte, že je nejaká informácia nepodstatná, ona vás presvedčí o tom, že zapadá do skladačky úplne dokonale. Navyše jej príbehy nie sú vôbec prvoplánové, ale naozaj dokonale premyslené. Vždy sa snažím aspoň predvídať, akým smerom by sa príbeh mohol posúvať, no v tomto prípade som sa často ani neodvážila na to pomyslieť. Tak isto bolo skvelým ťahom aj striedanie časových úsekov. Prítomnosť bola doplnená útržkami z minulosti úplne dokonale a celkovo to ešte viac umocňovala atmosféru tajomna. Miestami som bola až nervózna z toho, že som chcela čo najskôr zistiť ako to vlastne bolo a priala som si, aby mi autorka aspoň niečo bližšie objasnila. Pravdaže, udržať čitateľa v napätí - to je to, čo ide Liane úplne perfektne. Dokázala to nielen pri svojich predošlých tituloch, ale aj pri tomto kúsku. 

"Vrátila sa do postele a skryla sa pod prikrývkou ako malé dieťa, ktoré sa skrýva pred búrkou."

Často som sa stretla s názormi, že autorka nepredviedla úplne, čo dokáže a že sa jedná o jej najslabší kúsok. Ja si to však vôbec nemyslím. Zápletka bola vymyslená bravúrne, príbeh nestagnoval, plynulo sa posúval dopredu, nechýbala perfektne vymyslená rodinná atmosféra, komplikované vzťahy, zaujímavé postavy a do detailov premyslené charaktery. Kto je bez viny obsahuje všetky parametre, ktoré musí dielo spĺňať na to, aby sa mi páčilo. Tak isto oceňujem, že sa nesústreďuje len na romantickú líniu, ale najmä na rodinné vzťahy. Mnoho autorov sa snaží v dnešnej dobe venovať tomuto žánru, no mne to príde len ako umelá napodobenina seriálov ako Krok za krokom alebo V siedmom nebi. Liane ma však presvedčila o tom, že písať naozaj vie a v tomto žánri je veľmi dobrá. Mám pocit, že s každým jej ďalším dielom, ktoré sa mi dostane do rúk, posúva svoju latku o niečo vyššie a som veľmi zvedavá ako ďaleko to dotiahne. Knihy s rodinnou tematikou nečítam až tak často práve pre dôvody spomínané vyššie, Liane je však pre mňa zárukou kvality a po jej tituloch sa nebojím siahnuť.
 

Nemôžem dať nič iné než plné hodnotenie. Aj napriek mnohým negatívnym hodnoteniam, ja som bola spokojná a rozhodne vám tento titul odporúčam všetkými desiatimi.

Recenzovala: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2018/02/liane-moriartyova-kto-je-bez-viny.html

Predstava, že počas jedného príjemného dňa, počas jednej grilovačky u susedov, sa vám takmer zrúti svet, je príšerná. Pobehujúce, hrajúce sa deti, podnapití, rozšafní dospelí, hudba, jedlo, alkohol, dobrá nálada a smiech. Idylka. Poviete si, čo sa môže stať?

Čokoľvek… čokoľvek sa môže stať.

A presne na takom príjemnom stretnutí priateľov boli Clementine s manželom Samom a svojimi deťmi. Boli pozvaní k susedom svojich priateľov Eriky a Olivera. Grilovačka na zadnom dvore krásneho domu. Všetko bolo fajn, všetci sa zabávali, všetci venovali pozornosť svojim veciam. Poľavili z ostražitosti. A to ich stálo… mnoho.

Autorka v románe venuje zvýšenú pozornosť medziľudským vzťahom. Priateľstvu. Priateľstvu bez prifarbených príkras. Takému normálnemu, v ktorom už po rokoch ani nie je priestor na pretvárku. A predsa sa Clementine nedokáže zmieriť s tým, ako to medzi ňou a jej priateľkou Erikou dopadlo. Ako ich spoločné priateľstvo prebiehalo. Clementine sa cíti pod tlakom spoločnosti a pritom si neuvedomuje, že tlak si spôsobuje sama. Erika zasa obdivuje Clementine, alebo jej venuje prílišnú pozornosť. Ako sa to vezme. Obe venujú pozornosť viac tej druhej, ako sebe samej.

Popri priateľstve autorka prechádza témami manželstva, sexu a rodičovstva. Pohráva sa so zaujímavými myšlienkami materstva, pestúnskej starostlivosti či staroby. Diskrétne poukazuje na rôzne možnosti riešenia problémov, ktoré riešia manželia, ale i celé rodiny. Navodzuje atmosfúru, pri ktorej ľahko nadobudnete pocit, že i ten najťažší problém je riešiteľný, i keď to tak sprvoti nevyzerá.

Spočiatku čitateľ nepozná pozadie nešťastia, ktoré sa prihodilo, i keď náznaky vedú istým smerom. Udalosť priniesla do životov zúčastnených rozruch, ktorý sa všetci pokúšajú napraviť vlastným spôsobom. Snažia sa urovnať rozhojdané váhy stereotypu. Vrátiť sa späť na vychodené chodníčky. Autorka ponúka akýsi kľúč, ako je možné dané situácie zvládnuť. Výborne poukazuje na viacero možností, tak, ako má minca vždy dve strany. Každý si tak dokáže v príbehu nájsť tú svoju predlohu, ktorej by sa mohol pridŕžať. Nie, nepíše návod, ten je jednoznačne individuálny. Skôr poukazuje na klišé, ktoré mladým rozprávajú starí rodičia: každý problém má riešenie a dá sa opraviť.

Ako sme u autorky zvyknutí, i tento titul nie je najkratšieho formátu – obsahuje úctyhodných štyristoštyridsaťštyri strán. V tomto prípade by však neuškodilo eliminovať počet strán a zachovať tak autorkin dar, rozobrať životné témy nevtieravým a zároveň poučným spôsobom. Vyhnúť sa niekedy úplne zbytočným úvahám či opisom, by naozaj nebolo na škodu.

Titul od Liane Moriarty obsahuje autorkin osobitý štýl, dávku napätia i zaujímavé charaktery postáv. Úprimne povedané, napísala však už aj lepšie tituly, pri ktorých čitateľ nenadobudne dojem, že chce určité pasáže knihy letmo prelistovať, aby sa nenudil.

Recenzovala: Martina Javorková
https://www.mojeknihy.com/books/liane-moriarty-kto-je-bez-viny/