Tetovač z Auschwitzu

Existujú dva typy čitateľov. Tí, ktorí čítajú knihy o holokauste a tí, ktorí takéto knihy nie sú schopní ani len vziať do rúk. Román Tetovač z Auschwitzu autorky Heather Morrisovej ocenia obe skupiny.

Autorka si počas troch rokov nechala vyrozprávať príbeh Laleho a Gity. Veľmi sa mi páčili jej slová k tejto knihe: „Mojou ambíciou nebola ďalšia lekcia z histórie, akých sú už plné regály, ale jedinečná lekcia o ľudskosti.“ Presne taká lekcia o ľudskosti sa mi dostala do rúk.

Mladý muž menom Ludwig, ktorého volajú Lale, sa dobrovoľne prihlási „na práce“ v táboroch. Chce tak uchrániť svoju rodinu pred deportáciou. Netuší však, do čoho ide. Po niekoľkých dňoch v dobytčom vagóne vystúpi v Auschwitzi, kde sa mu „pošťastí“ privilegovaná práca tetovača. Môže sa pohybovať po tábore a má samostatnú izbu. Jedného dňa sa mu pod ihlu dostáva predlaktie mladého dievčaťa. Má zásadu, že sa nikdy nepozerá do tváre ľudí, ktorým tetuje číslo. Tentoraz sa pozrel do vystrašených očí. Pre Laleho to bola láska na prvý pohľad. Vedel, že dievča s číslom 34902 musí spoznať. Podarilo sa mu to. Za ostnatými drôtmi sa postupne zrodila láska, ktorá pretrvá do konca života. Ako dlho však môže trvať život v neľudských podmienkach koncentračného tábora, kde smrť číha na každom kúsku zeme?

„Ako niekto rozhoduje o tom, kto sem príde? Z akých informácií vychádzajú takéto rozhodnutia? Je to rasa, náboženstvo, politika?“

Lale je neskutočný dobrák a džentlmen. Je ochotný riskovať svoj vlastný život, aby pomohol ľuďom okolo seba. Keďže má vyšší prídel jedla, tak si odkladá chlieb, ktorý potom rozdáva iným. Časom začne robiť výmenný obchod s civilistom zvonku a za drahé kamene prepašuje do tábora lieky či čokoládu. Vďaka svojim známostiam sa mu podarí vybaviť aj lepšie pracovné miesto pre svoju milovanú Gitu.

„Vieš čo, Tätowierer? Stavím sa, že si jediný Žid, ktorý vošiel do pece a vyšiel z nej po vlastných.“

V knihe sú spomínané všetky zlá, ktoré sa v Auschwitzi diali. Mengele a jeho selekcie, krematóriá aj otrocké práce. Sú však opisované o niečo miernejšie ako v iných knihách. Hoci, čo môže byť miernejšie na koncentračnom tábore? Je však pravda, že autorka podáva príbeh spôsobom, ktorý by mohli zvládnuť aj citlivejšie povahy.

Už sa brieždi, keď prídu na slovenskú hranicu. K Lalemu pristúpi úradník a pýta si od neho doklady. Lale si vyhrnie rukáv a ukazuje mu svoj jediný preukaz totožnosti: 32407.
„Som Slovák“, oznamuje.
„Vitajte doma.“

Autorka píše pútavo a osud hrdinov prežívate priamo s nimi. Čítate ďalej a ďalej v nádeji, že všetko dobre dopadne. Pri tejto knihe si dovolím prezradiť záver. Áno, všetko dobre dopadne. Lale aj Gita prežijú aj napriek tomu, že jazvy na ich duši zostanú navždy.

Na konci knihy nájdete aj fotografie Laleho a Gity. Pre mňa osobne bol veľmi dojímavý aj doslov od ich syna Garyho, ktorý s láskou spomína na svojich rodičov.

„Prežiť a uvidieť, ako vinníci pykajú“.

Knihu odporúčam každému, koho zaujíma téma druhej svetovej vojny a holokaustu nielen ako historická udalosť, ale koho zaujímajú osudy konkrétnych obetí tejto strašnej doby. Je to jedna z mála kníh, ktorá sa síce odohráva v koncentračnom tábore, a nie je iba o ňom, ale hlavne o láske, ľudskosti a nádeji.

Recenzovala: Dominika Ševčíková
https://drominickacita.sk/2018/06/19/tetovac-z-auschwitzu-heather-morrisova/