V podstate som celkom v poriadku

Kniha rozpráva príbeh o 30 ročnej introvertke Eleanor, ktorá vedie veľmi bežný život. Pracuje ako účtovníčka, má naplánovanú každú aktivitu, jazvu na tvári a matku vo väzení. Nemá priateľov a jej okolie ju považuje za čudnú. Jedného dňa sa však zamiluje do muža a jej život sa úplne obráti. Musím povedať, že mňa si Eleanor získala od prvej strany a to najmä jej prostorekosťou, ktorá ma dokázala neuveriteľne pobaviť a rozosmiať. Ani po nejakom čase však humor nezmizol a ani nezačal byť trápny, naopak, vždy bol perfektne prispôsobený situácii a vývinu postavy. Eleanor sa totiž mení, učí sa o sebe, o svojom okolí a postupne vychádza zo svojej ulity. Taktiež sa dozvedáme o nej a udalostiach z jej minulosti, pekne postupne a pomaly, kniha tak v čitateľovi prebúdza nesmiernu zvedavosť. Na prvý pohľad ide o vtipnú knihu, no časom som zistila, že v sebe toho ukrýva o mnoho viac. Venuje sa téme depresie, alkoholizmu, úzkosti a strachu. Ide o ťažké témy, ktoré však vyvažuje nádej a humor. Prinúti čitateľa zamyslieť sa, nad sebou a aj nad tým ako niekedy odsúdime človeka pre jeho zvláštnosť, za ktorou sa môže skrývať hocičo, aj utrpenie a bolesť. Táto kniha čitateľa pobaví, rozosmeje, ale aj dojme a rozplače. Ide o naozaj jedinečný a krásny príbeh, ktorý si budem ešte dlho pamätať.

“Všetci mi hovorili, že som čudná, ale keď vidím niečo,ako je Spongebob, tak sa mi zrazu zdá, že som v skutočnosti celkom normálna.” Eleanor…to je komplikovaná povaha. Z prvého dojmu sa vám môže javiť ako čudáčka. Nosí biele rukavice, strohé až vyťahané oblečenie, ktoré bolo nové asi pred xy rokmi, vyjadruje sa akoby bez citov, exaktne a metaforám, slovným hračkám nerozumie. Ráta si každý cent a riadi sa svojimi zaužívanými pravidlami. Čo by ste si pomysleli o takomto človeku? Spočiatku som si myslela, že je Eleanor autistka. Dostala som info, že to tak nie je…a v istom okamihu som to začala sledovať aj ja. Všetko malo svoje opodstatnenie, ktoré pramenilo už z detských čias. Tajomstvá a potlačené myšlienky sa začali vynárať na povrch a vy postupne odhaľujete dôvody Eleanorninho správania. Aby ste si nemysleli, že je to depresívna kniha, Eleanor svojimi výrokmi a jedinečným humorom odľahčuje celú situáciu. V sociálnom svete je Eleanor začiatočník. Nevie, že nemôže podarovať niekomu už otvorenú fľašu, že heslo v počítači nie je doslova heslo typu (vymyslím si teraz) “sloboda, rovnosť, bratstvo”. Dokonca sa pripraví na rande so všetkým, čo k tomu patrí - holenie, strihanie, nové oblečenie…len to má jeden háčik - ten muž o tom ani nevie. Mňa kniha dostala hlavne tým, ako bola Eleanor realisticky zobrazená. Celej jej osobnosti, myšlienkam a konaniu som maximálne verila. Neviem, či sa autorka inšpirovala niekým skutočným, ale Eleanor bola napísaná výborne. Možno sa vám zo začiatku bude zdať, že sú tam zbytočné opisy, ale ja si myslím, že je to dôležité pre pochopenie Eleanor, ako takej. V podstate som celkom poriadku je kniha, ktorá vás prinúti, aby ste sa nenechali ovládať vlastnými predsudkomi. To, že je človek na prvý pohľad iný, neznamená, že musí byť automaticky odklonený na okraj spoločnosti. Okrem toho je to príbeh o priateľstve, vzájomnom rešpekte a o postupnom spoznávaní seba a chaotického sveta naokolo (a humore).

Málokedy hodnotím knihy na 5hviezdiciek, avsak tato kniha si to jednoznacne zasluzi. Kniha sa velmi lahko cita, je vtipna, ale najviac sa mi na nej pacilo, ze nebola prvoplanova, t.j. zo zaciatku vobec nebolo jasne ako sa dej skonci a akym (prekvapivym) smerom sa pribeh vyvinie...