Madam X - Vyhostenie

Ukážky z knihy

Bozkávaš ma s hypnotizujúcou vášňou. Z drsných bozkov sú jemné bozky. A to ma prekvapí viac ako samy bozky. Jemnosť, tá je nečakaná. Bozkávaš ma nežne. Skúsene. Bozkávaš ma a bozkávaš. Jazykom sa mi dotýkaš pier, strkáš mi ho medzi zuby a prepletáš si ho s mojím jazykom. Na chrbte cítim tvoje dlane. Zaboríš mi prsty do kože a putuješ nižšie.
Čo sa deje?
Akoby si ma chcel začarovať. Toto je niečo nové. Nejaké nové kúzlo.
Bozk, tvoj bozk, Caleb, je iný ako čokoľvek, čo som cítila v živote. Bozkávaš ma, ako keby si celú večnosť čakal na takéto bozky, akoby si lačnel po mojich perách, akoby si bol smädný po mojich ústach. Držíš ma za chrbát, ako keby si sa bál, že ma stratíš. Prestaneš mi tak silno zvierať čeľusť. Si jemnejší, prechádzaš mi dlaňou po líci, popri uchu, zájdeš do vlasov. Opieraš sa o mňa, až kým sa neohnem, no svojou silou ma držíš na mieste.
Pri tom bozku nemôžem dýchať. Nemyslím. Nič. Existuje len ten bozk.
„Bože, Isabel. Isabel,“ šepkáš mi pri spodnej pere. Je to len dych, taký slabý, možno som si ho len predstavovala.
Ten šepot je prosba. Zlomená, bolestná prosba.
Čo to znamená? Nerozumiem tomu.
Prerušíš bozk a trochu ustúpiš, ako keby si sa popálil. V očiach máš tieň. Akoby ťa čosi sužovalo. Možno sa po prvý raz za tie roky, čo ťa poznám, odtiahol záves. A možno ti zrazu uvidím rovno do duše.