Porcelánová láska

Na túto knihu som sa po predošlom diele (Milenkine prsia) tešila. Nemôžem povedať, že ma sklamala, ale zas ani tak nenadchla, akoby som si myslela a ako som čakala. Trošku som nepochopila Stelino správanie v určitej časti príbehu. Konkrétne, keď sa spoznala s Thomasom. A nie som si celkom istá, či sme k tomu dostali nejaké vysvetlenie, že prečo vlastne chcela byť tak. Ale vlastne aj celkovo sa počas celej knihy správala tak čudne, hlavne k svojmu kamarátovi Viktorovi, ktorý jej chcel byť oporou v tom, čo prežívala doma s rodičmi. Jej nevlastná mama bola skvelá a silná a otec už ku koncu tiež nebol najhorší, len tiež potreboval trochu si to usporiadať v hlave. Čakala som hlavne na to, kedy sa tu opäť vrátime k Emillinmu príbehu a táto časť bola určite najlepšia, výborne napísaná a aj silne emotívna. Dozvedela som sa odpovede na otázky, ktoré som mala po prvej časti a som rada, že viem ako dopadla. Čo sa týka spracovania, tak musím trošku vytknúť, že kniha nemá taký istý formát ako jej prvá časť, čo ma veľmi mrzí, lebo mi teraz nesedia v poličke, a ešte aj to, že občas boli v texte rôzne druhy písma vrámci jednej strany. Ale musím zas povedať, že názov je úplne trefný, lebo všetko je také krehké ako porcelán. Najmä vzťahy a láska.

Príbeh Stely a Viktora pokračuje. Na začiatku sledujeme už odohraté situácie z prvej časti knihy, ale z Viktorovho pohľadu. Čím ďalej, tým viac mi bol Viktor sympatický. Lenže, ako to už býva, viazne komunikácia a ani jeden z nich si nepriznajú city. Namiesto toho trpia a randia s inými. Thomas aj napriek jeho minulosti mi bol veľmi sympatický, a mám taký pocit, že si musím prečítať aj Soňu.... Porcelánovú lásku som si chcela už veľmi dávno prečítať, ale som rada, že som sa ku nej dostala až teraz. Myslím, že na každý príbeh treba dozrieť, obzvlášť pri autorkinej tvorbe. Silný príbeh dvoch ešte silnejších žien, ktorý mi bude v srdci rezonovať ešte poriadne dlho. V prvom rade tu bola Stela. Ktorá bola nepochopená zo strany rodiny ale aj zo strany priateľov. Skrývala svoje pocity, uzavrela sa do seba, odstrčila od seba aj najlepšieho priateľa len preto, aby dokázala zachrániť svoju rodinu pred rozpadom. No postupne ona sama sa rozpadávala. Lenže nastal zlom a Stela sa postupne ako postava vyvýjala a stávala sa znesiteľnejšou formou, silnejšou. Ľudia v hneve robia neuvážené veci. A tu patrí veľká vďaka a poklona Viktorovi, ktorý i napriek jej zmenám nálad stál pri nej a nezanevrel na priateľku. Autorka nám týmto príbehom nechcela poukázať iba na ochorenie rakoviny prsníka, ale aj o problémoch v okolí, ktoré s tou zákernou chorobou prichádzajú. A aká je dôležitá komunikácia. A hlavne, aby človek nezostal na všetko sám. Každý z nás potrebuje svoju oporu, svoju bútľavú vŕbu.... Na druhej strane tu bola Emily, ktorej príbeh pokračuje aj po mastektómii, z ktorej sa stáva silná osobnosť po tom, čo jej amputovali prsníky. Autorka dokáže napísať úplne nepredvídateľný príbeh a teraz tomu nebolo inak. Emilyn príbeh sa skončil úplne inak, ako som si myslela, že sa skončí. Boli tu odhalené 15 ročné tajomstvá, dostali sme odpovede na nevyslovené otázky z prvej knihy, aj sme si poplakali. Obľúbila som si aj Annu, Emilynu pomocníčku a som rada, že aj na ňu sa usmialo šťastie. Tento príbeh ma zaujal viac, ako príbeh Stely, ale myslím, že to bol autokin zámer. Možno sa opakujem, ale autorka má vážne talent napísať nepredvýdateľný príbeh a ťažké témy dokáže podať tak "ľahko" a každá jej kniha vás chytí za srdce niečím iným. Túto knižku by som odporúčila všetkým vekovým kategóriam, ale ako spomínam, osobne si myslím, že na túto knihu treba dozrieť, aby ste pochopili pointu celého príbehu.