Pieseň zajtrajška

Obsah knihy: Pieseň zajtrajška

Spievajte, tancujte, milujte, riskujte, nikdy sa nevzdávajte, ale predovšetkým užívajte si každú sekundu!

Tom sa do Alice zaľúbil na prvý pohľad. Tušil, že to s ňou nebude ľahké, nie je ako iné ženy. Trpí vrodenou nevyliečiteľnou chorobou, cystickou fibrózou, a uvedomuje si, že si musí užívať každý deň, lebo kedykoľvek môže byť jej posledným. Napriek tomu Alice nemá rada ľútosť. Túži jedine spievať. Odmalička jej hovorili, aby sa ani nepokúšala plniť si nejaké sny, ale nevzdala sa. Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu sa jej podarilo získať nahrávaciu zmluvu od najvýznamnejšej hudobnej spoločnosti Sony a v roku 2002, krátkou pred smrťou, jej vyšiel prvý album s príznačným názvom Daydream (Snívanie).
Dojímavý príbeh nevšednej mladej ženy o víťazstve ducha nad nepriazňou osudu je inšpirovaný osudom talentovanej anglickej speváčky a skladateľky Alice Martineuovej, ktorá v roku 2003 vo veku 30 rokov zomrela na cystickú fibrózu.

Preložila Tamara Chovanová

Odkazy

• Snívaj. V noci, cez deň. Užívaj si život!

Ukážky z knihy

Prv než stihla namietnuť, zahrala som jej jednu zo svojich piesní a pritom som spievala.
Keď som skončila, slečna Wardová mlčala. Napokon som sa odhodlala: „Chcem skladať piesne. Chcem byť popová hviezda.“
„Nebuď smiešna, nemôžeš spievať.“
„Môžem.“
„Alice, pri speve ide o dýchanie. Máš vážnu pľúcnu chorobu, nemôžeš ani len uvažovať o takej dráhe. Popová hviezda.“ Pokrútila hlavou.
„Ale...“
„Tvoj lekár by sa mi nepoďakoval, keby som ťa v tom povzbudzovala – spev ti môže poškodiť pľúca. Spievaj zo zábavy, ak chceš, mohla by som ti dať jednu-dve lekcie... no problém je v tom, že vždy sa nájde dosť ľudí, ktorí budú lepší speváci ako ty a nemajú cystickú fibrózu.“
Ani som na ňu nepozrela. Hľadela som si na opuchnuté končeky prstov.
„Zato ešte nemusíš byť smutná,“ poznamenala slečna Wardová. „Mohla by si sa zapojiť do nácviku muzikálu v našej škole. Zaradím ťa do zboru.“
„Ja nechcem spievať v zbore.“
„Si statočné dievča...“
Nehovorte mi, že som statočná.
„... ale iste by nebolo dobré, keby som ti povedala, čo chceš počuť, však?“
Cítila som v očiach horúce slzy, no hovorila som si, že nesmiem plakať, určite nie pred ňou.
„V živote musíme byť realisti.“ Potľapkala ma po kolene. „To pochopíš, keď budeš staršia.“
„Ale...“
„Stačilo. Nikdy z teba nebude speváčka, Alice.“
Bude. Ukážem vám to.
Stanem sa speváčkou.