Deviaty hrob

Príbeh ma veľmi zaujal, pretože v poslednom čase som dosť "závislá" na trileroch, krimi, detektívkach a pod. Tento príbeh sa točí ohľadom nevysvetliteľného zmiznutia ministra spravodlivosti, zavraždenia manželky dánskej televíznej celebrity a ďalších sériových vrahov, či vrážd.

V tejto knihe sa striedajú viaceré línie, keďže vraždy sa stali v dvoch krajinách. Celkovo som mala pocit, že budú spolupracovať spolu, no nakoniec to tak zrovna nebolo (bolo to úplne inak) a tu už bolo trošku sklamanie.

Ďalšie sklamanie sa stalo hneď na začiatku, keď autor v každej novej kapitole nám predstavil inú postavu. Celkovo ich tam bolo asi 10? (plus-mínus), ale na začiatku to bolo dosť chaotické a niekedy bol problém udržať moju pozornosť.
Podľa mňa by ste nemali veľa očakávať. Nečakajte od nej nejaký skvelý triler, ktorý vás dostane do kolien, ale ako taká letná, dajme tomu oddychovka, vás môže zaujať, pretože autor má veľmi pútavý štýl písania. I keď pre mňa toho ostalo dosť veľa zamlčaného a niekedy sa objavili indície, zvraty, myšlienky, dôkazy bez ničoho.

Príbeh sa teda, ako som spomínala, odohráva v dvoch krajinách a vy teda máte možnosť nazrieť do dvoch úplne odlišných postupoch pri riešení vrážd. Autor nám veľmi dobre predloží, ako to funguje na polícii a dosť veľa ľudí sa k niektorým dôležitým veciam stavia dosť odmietavo, pretože im to je jedno. Hlavné je, že vyšetrovanie je ukončené.

Postavy boli pre mňa tiež trošku kameňom úrazu, pretože ani jedna mi neprirástla k srdcu. Fabian bol jednoducho niekedy dosť neznesiteľný a často nevedel používať ani vlastný rozum, a to bol/ je hlavný vyšetrovateľ !

Malin mala na začiatku u mňa dosť veľké sympatie, pretože bola odvážna a múdra. No potom začala až príliš riskovať a nepozerala vôbec na svoj stav a na to, že môže ohroziť svoje deti. V tomto prípade bola veľmi nezodpovedná a jej postava nebola tým pádom až taká reálna. 

Dunja bola fajn, ale zas na druhú stranu jej charakter nebol až tak dobre prepracovaný a aj keď bola cieľavedomá, tak jej úspech sme v tejto knihe, žiaľ, nezachytili.

No a potom je tu veľa policajtov, ktorí síce chcú vyriešiť vraždu, ale keď sa ocitne niečo nepravdepodobné na vyšetrovaní, tak to zametú pod koberec, pretože sa im to ďalej nechce riešiť.

Celkovo mi tie postavy nesedeli a ich vyjadrovania a správania nemalo nič spoločné s odvahou a tým, ako by sa mali policajti zachovať pri riešení vrážd.

V celku tento príbeh nemusel byť zlý, keby autor neskákal z jednej krajiny do druhej, z jednej situácie do ďalšej, keby vysvetlil viacero vecí, tajomstiev a hlavne! keby ten koniec nenapísal len tak ledabolo.

Za mňa to je, žiaľ, sklamanie. To, ako pripravoval vrah svoje obete o život, ma vôbec nechytilo a vôbec to u mňa nevyvolalo žiadne reakcie, city, plač, hrôzu, či zimomriavky. Stále som čakala na niečo VAU!, na niečo, čo ma posadí do kolien. Žiaľ, celý príbeh bol veľmi predvídateľný a neodniesla som si z neho nič nové, čo by už nebolo spomenuté v iných knihách.

Aby som nebola iba negatívna, tak v knihe nájdete určite napínavý dej, tému rodiny, pomsty, lásky, priateľstva. Postavy dosť často trpia workoholizmom, rozpadajú sa im rodinné vzťahy, ale snažia sa to riešiť a nájsť správnu cestu. Čiže tým pádom môžeme povedať, že sa kniha nezaoberá iba políciou, vraždami a ich objasnením, ale načrie aj do súkromia hlavných postáv, čím ich robí "ľudskejšími", čiže nám približuje aj ich slabé stránky. 

Recenzovala: Simona Tlacháčová
http://nakridlachknih.blogspot.com/2018/06/deviaty-hrob-stefan-ahnhem-recenzia.html