Obeť bez tváre

Akurát som odložila knihu, na ktorú sa dá povedať len – wau, to ale bola šialená jazda!
Tento švédsky Pišta s ťažko vysloviteľným priezviskom to sekal do posledného písmena vo vražednom tempe. A hoci je to pre Stefana Ahnhema románový debut, zjavne vie, ako sa píše dobré krimi. Dovolím si zahrať sa na Somezedu a zaveštiť si – podľa mňa sa s jeho hrdinom vyšetrovateľom Fabianom Riskom nevidíme naposledy. Má to s ním veľmi pekne nakopnuté – dal mu do vienka vlastnosti, ktoré by vám v realite pekne liezli na nervy, no pri vyšetrovaní ho posúvajú vpred rýchlejšie ako ostatných:
Po prvé – nikdy nepočúva príkazy. Pochopiteľne, vždy sa preto dostane do kaše. A ako inak – nakoniec vždy v tej kaši nájde zaujímavú ingredienciu.
Po druhé – v rodinných záležitostiach je absolútne nemehlo. Manželku ľúbi, ale občas jej zahne. Deti ľúbi tiež, ale nevie, čo s nimi. Najradšej je vtedy, keď sa pobalia a niekam sa na chvíľu odpracú.
Po tretie – zásadne neuznáva dovolenky. A keď sa aj na nejakú vyberie, úplnou náhodou na nej miesto drinku s dáždničkom podávajú vraždičky. Najlepšie také, ktoré nie sú určené pre slabšie povahy.
Po štvrté – je nesmrteľný. Občas mu vykrútia krk, občas dolámu kosti, ale z lôžka zásadne zuteká po jednej-dvoch nociach. Zdravotná poisťovňa musí byť z neho na prášky.
Po piate – má kolegov, ktorí ho podržia, keď treba. Síce im to bežne komplikuje život, ale ak ide o nájdenie páchateľa, drobné pletky idú bokom.
Taký to je hrdina, tento Fabian Risk. Je takmer nemožné ho nemilovať.

O čo tu ide? Každý z nás kedysi chodil na základku, kde bol buď na strane obľúbencov alebo v šíku porazených. Fabian a jeho spolužiaci neboli výnimkou, hoci práve jeho trieda nebola z tých, na ktoré sa spomína v dobrom. Stačia dvaja agresívni adolescenti, jeden nešťastník, ktorý sa im nevie ubrániť, príliš „slepá“ učiteľka a nešťastie je na svete. Keď o pár rokov nájdu práve týchto trýzniteľov mŕtvych, núka sa zrejmé riešenie – ale to by sa naša knižka skončila už pri piatej kapitole, však?

Stefan Ahnhem (zdroj: Twitter)

Všetko je inak.
Našťastie sa do toho pustí náš Fabian, ktorý sa po rokoch vracia bývať do rodného mesta s cieľom zachrániť svoje rodinné šťastie po spackanom prípade. Prezradím vám už len to,  že pri dvoch vraždách to rozhodne nekončí, takže Fabian má čo robiť, aby ten niekto z triedy nevyvraždil celý kolektív konškolákov. A má čo robiť naozaj až po poslednú stranu.
Už sa tešíte, že si to prečítate?
Vlastne vám závidím, lebo ja už bohužiaľ viem, kto je vrah.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11710

Akurát som odložila knihu, na ktorú sa dá povedať len – wau, to ale bola šialená jazda!
Tento švédsky Pišta s ťažko vysloviteľným priezviskom to sekal do posledného písmena vo vražednom tempe. A hoci je to pre Stefana Ahnhema románový debut, zjavne vie, ako sa píše dobré krimi. Dovolím si zahrať sa na Somezedu a zaveštiť si – podľa mňa sa s jeho hrdinom vyšetrovateľom Fabianom Riskom nevidíme naposledy. Má to s ním veľmi pekne nakopnuté – dal mu do vienka vlastnosti, ktoré by vám v realite pekne liezli na nervy, no pri vyšetrovaní ho posúvajú vpred rýchlejšie ako ostatných:
Po prvé – nikdy nepočúva príkazy. Pochopiteľne, vždy sa preto dostane do kaše. A ako inak – nakoniec vždy v tej kaši nájde zaujímavú ingredienciu.
Po druhé – v rodinných záležitostiach je absolútne nemehlo. Manželku ľúbi, ale občas jej zahne. Deti ľúbi tiež, ale nevie, čo s nimi. Najradšej je vtedy, keď sa pobalia a niekam sa na chvíľu odpracú.
Po tretie – zásadne neuznáva dovolenky. A keď sa aj na nejakú vyberie, úplnou náhodou na nej miesto drinku s dáždničkom podávajú vraždičky. Najlepšie také, ktoré nie sú určené pre slabšie povahy.
Po štvrté – je nesmrteľný. Občas mu vykrútia krk, občas dolámu kosti, ale z lôžka zásadne zuteká po jednej-dvoch nociach. Zdravotná poisťovňa musí byť z neho na prášky.
Po piate – má kolegov, ktorí ho podržia, keď treba. Síce im to bežne komplikuje život, ale ak ide o nájdenie páchateľa, drobné pletky idú bokom.
Taký to je hrdina, tento Fabian Risk. Je takmer nemožné ho nemilovať.

O čo tu ide? Každý z nás kedysi chodil na základku, kde bol buď na strane obľúbencov alebo v šíku porazených. Fabian a jeho spolužiaci neboli výnimkou, hoci práve jeho trieda nebola z tých, na ktoré sa spomína v dobrom. Stačia dvaja agresívni adolescenti, jeden nešťastník, ktorý sa im nevie ubrániť, príliš „slepá“ učiteľka a nešťastie je na svete. Keď o pár rokov nájdu práve týchto trýzniteľov mŕtvych, núka sa zrejmé riešenie – ale to by sa naša knižka skončila už pri piatej kapitole, však?

Všetko je inak.
Našťastie sa do toho pustí náš Fabian, ktorý sa po rokoch vracia bývať do rodného mesta s cieľom zachrániť svoje rodinné šťastie po spackanom prípade. Prezradím vám už len to,  že pri dvoch vraždách to rozhodne nekončí, takže Fabian má čo robiť, aby ten niekto z triedy nevyvraždil celý kolektív konškolákov. A má čo robiť naozaj až po poslednú stranu.
Už sa tešíte, že si to prečítate?
Vlastne vám závidím, lebo ja už bohužiaľ viem, kto je vrah.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11710

Stefan Ahnhem (zdroj: Twitter)