Lekárnik z Auschwitzu

Obsah knihy: Lekárnik z Auschwitzu

Kniha Lekárnik z Auschwitzu prináša máloznámy príbeh Victora Capesia, rumunského obchodného zástupcu farmaceutickej spoločnosti Bayer, ktorý v roku 1943 ako 35-ročný vstúpil do SS a rýchlo sa stal hlavným lekárnikom v najväčšom tábore smrti. Tam vydával lieky, ktoré sa používali pri neľudských medicínskych experimentoch, spravoval zdroj jedovatého plynu, ktorým nacisti usmrtili milióny ľudí, a vykonával selekcie, pri ktorých rozhodoval o živote a smrti ľudí z prichádzajúcich židovských transportov. Okrem toho kradol cennosti, ktoré si so sebou priniesli väzni, a zubné zlato vytrhnuté z úst mŕtvych. V Lekárnikovi z Auschwitzu Patricia Posnerová opisuje, ako britské a americké vojská po vojne Capesia zatkli a prepustili, pričom sčasti vychádza z doteraz utajovaných dokumentov. Odhaľuje, do akej desivej hĺbky môže klesnúť obyčajný človek, ak ho nezadrží svedomie či zmysel pre morálku. Poskytuje aj fascinujúci pohľad na diabolský pakt medzi nacistami a veľkým biznisom. Odkrýva, ako I. G. Farben, najväčší nemecký priemyselný konglomerát a materská spoločnosť Bayeru, dodávala do Auschwitzu lieky, testovala ich na väzňoch a postavila koncentračný tábor, kde ľudia vykonávali otrockú prácu, až kým nezomreli.
Posnerová prichádza s dojímavou ságou, ktorá v čitateľoch pretrvá dlho po tom, čo obrátia posledný list. Odohráva sa totiž na pozadí vojny, v ktorej chcel Hitler dobyť Európu, konečného riešenia aj mučivého úsilia povojnového Nemecka pustiť sa do konfrontácie so svojou temnou minulosťou.

Preložil Róbert Hrebíček

Odkazy

• Nenažranosť uprostred holokaustu!

Ukážky z knihy

Po necelých dvoch mesiacoch Capesiovho pobytu v Auschwitzi Krömera zatkli a po skrátenom procese popravili za „šírenie porazeneckých nálad“. V jednej povojnovej Capesiovej správe nachádzame aj banálny opis oných búrlivých udalostí: „Sturmbannführer Lolling ma prevelil do Auschwitzu, pretože tamojší lekárnik SS Dr. Krömer ochorel... Prihlásil som sa u posádkového lekára Dr. Wirthsa v Auschwitzi. Dr. Krömer ma prijal vo výdajni liekov SS. Potom odišiel do lazaretu a 18. februára 1944 zomrel. Mňa vymenovali za jeho nástupcu.“ (V roku 2010 počas renovácie istého súkromného domu neďaleko Osvienčimu objavili skrýšu s originálmi dokumentov z tábora. Bol medzi nimi aj Krömerov úmrtný list. SS považovala za ¬nevhodné zverejniť, že musela popraviť jedného zo svojich starších dôstojníkov, a tak ako príčinu jeho smrti uviedla „srdcový infarkt“.)
Capesius bol hrdý na svoje povýšenie na hlavného farmaceuta. Po vojne vyhlásil, že „hrozné veci“, ktoré videl v tábore, boli deprimujúce, človeku sa chcelo vracať. „Zdá sa vám, že sa každú chvíľu pogrciate. Spočiatku. Potom si na to zvyknete.“ V skutočnosti však nikdy neprejavil nejaké zaváhanie a ani pred kolegami nenaznačil, že sa mu niečo nepáči. Práve naopak, chválili ho, že netrpí pochybnosťami a výčitkami svedomia, aké trápili jeho predchodcu. Bol odhodlaný vyťažiť zo svojej služby v najväčšom nacistickom tábore smrti maximum.