Môj boj 4.

Ukážky z knihy

Veľká túžba, čo ma tlačila v hrudi, sa pri čítaní týchto kníh uvoľnila, aby sa vrátila s desaťnásobnou silou, keď som ich odložil. Toto som prežíval celé gymnázium. Nenávidel som všetky autority, bojoval som s upätou spoločnosťou, v ktorej som vyrastal, s jej meštiackymi hodnotami a materialistickým pohľadom na človeka. Pohŕdal som učivom na gymnáziu aj tým, ktoré sa týkalo literatúry, jediné, čo som potreboval, všetko skutočné poznanie, to jediné ozaj potrebné sa skrývalo v knihách, čo som čítal, a v hudbe, čo som počúval. Nezáležalo mi na peniazoch ani na symboloch statusu, vedel som, že hodnota sa skrýva niekde inde. Nechcel som študovať, nechcel som sa vzdelať na konvenčnej inštitúcii typu univerzita, chcel som cestovať po Európe, spať na pláži, v lacných hoteloch, u kamarátov, ktorých som spoznal cestou. Prijímať rôzne drobné zamestnania, aby som prežil, umývať taniere v hoteli, vykladať alebo nakladať lode, zbierať pomaranče... Tú jar som si kúpil knihu so zoznamom všetkých možných aj nemožných prác, čo človek môže vykonávať v rôznych európskych krajinách. A všetko to vyústi do románu. Budem sedieť kdesi v španielskej dedine a písať, pôjdem do Pamplony behať pred býkmi, odtiaľ na nejaký grécky ostrov a písať, po roku či dvoch sa vrátim do Nórska s románom v plecniaku.?Taký bol plán. Preto som po gymnáziu nenarukoval ako väčšina mojich kamarátov ani som nenastúpil na univerzitu ako zvyšok. Zamieril som na úrad práce v Kristiansande a požiadal som o zoznam voľných učiteľských miest v severnom Nórsku.?„Karl Ove, počul som, že chceš byť učiteľ,“ pýtali sa ma ľudia, ktorých som stretával koncom leta.?„Nie,“ odpovedal som. „Budem spisovateľ. No dovtedy potrebujem z niečoho žiť. Odrobím si tam rok, usporím si nejaké peniaze a pôjdem cestovať po Európe.“? A teraz sa nápad zmenil na skutočnosť.