Svet plný farieb

Obsah knihy: Svet plný farieb

Annie žije so svojím smútkom tak dlho, že celkom zabudla na radosť. Nie je schopná vyrovnať sa s tragédiou, ktorá postihla jej rodinu. A neusmieva sa. Keď jedného dňa náhodou stretne Polly, vôbec neprekypuje nadšením. Polly je Annin presný opak. Hýri farbami a radosťou, lebo pochopila to podstatné: život je príliš krátky na to, aby sme si mohli dovoliť premrhať čo len jediný deň. Chorej Polly ich zostáva necelých sto. Rada by Annie pomohla, a hoci tá je spočiatku k celému projektu viac než skeptická, nakoniec predsa len pripustí, že zo sveta ešte možno nevymizli všetky farby. Aj Polly však svoju novú priateľku potrebuje, každým ďalším dňom čoraz viac. Annie sa nakoniec musí rozhodnúť, či to obrovské riziko – znovu sa otvoriť svetu a novým vzťahom – naozaj stojí za to.

Z anglického originálu How to be Happy (Sphere, an Imprint of Little, Brown Book Group, London 2017) preložila Martina Fedorová.

Ukážky z knihy

Annie sa načiahla za croissantom. „Nepovedz mi, že si si spísala zoznam vecí, ktoré chceš stihnúť.“
„Človek by si povedal, že to k tomu takpovediac patrí, ale nie. Podľa mňa je to zložitejšie. Nechcem stráviť zvyšok života vyškrtávaním nejakých položiek. Plávanie s delfínmi, krížik. Návšteva Grand Canyonu, krížik. Samozrejme, už som to dávno absolvovala.“
„Samozrejme,“ zamrmlala Annie s ústami plnými croissantu.
„Nechcem... nechcem zvesiť hlavu, poslušne sa pripravovať na smrť a robiť to čo ostatní. Chcem urobiť niečo podstatné. Niečo zmeniť. Chcem po sebe niečo zanechať, nejakú stopu, chápeš? Prv než navždy zmiznem zo sveta, chcem ostatným ukázať, že je možné byť šťastný a užívať si život, aj keď to vyzerá nafigu. Vedela si, že dokonca aj ľudia, ktorí vyhrali v lotérii, dosahujú po niekoľkých rokoch iba takú úroveň šťastia, akú dosahovali pred výhrou? Ľudia, ktorí utrpeli nejaký závažný úraz, takisto. Len čo sa adaptujú na nový spôsob života, cítia sa presne tak málo alebo dosť šťastní ako pred nehodou. Neuveriteľné, čo? Šťastie je stav mysle, Annie.“
Zaškrípala som zubami. To, čo sa jej v živote stalo, nebol nijaký stav mysle, dopekla. Bola to realita. „Čo plánuješ?“
„Počula si už o projekte Sto šťastných dní? Beží to všade na internete.“