Obesenec

Najviac ma totiž v úvodnej časti zaujal vyšetrovateľ William "Wolf" Fawkes, avšak v dvojke je pozornosť sústredená na jeho kolegyňu Emily Baxterovú. I keď išlo v prípade ťahúňa o môj mylný dojem, nazdávam sa, že Wolfovo "poslanie na lavičku" sérii skôr uškodilo ako prospelo, pretože okrem toho, že Baxterová má problém nadviazať úprimný vzťah, sa o nej veľa povedať nedá. Našťastie je to vykompenzované zaujímavým prípadom. Ten spočiatku síce pôsobí trochu rozpačito, ale veľmi rýchlo sa odhalí vrahovo modus operandi a Obesenec získava potrebnú dynamiku.

"Baxterová divo kopala okolo seba. Všade videla vyškerené tváre a načahujúce sa ruky. Jedna silná ju schmatla za vlasy a odtiahla niekoľko metrov nabok. Hneď ju však pustila, lebo medzi jej dvomi útočníkmi prepukol neľútostný boj. Po štyroch odliezla späť k stene a očami hľadala Curtisovú, no silná ruka sa po ňu vrátila. Vtom sa odniekiaľ vynoril Rosenthal, skočil potetovanému väzňovi na chrbát a prsty mu zaboril hlboko do očí." (s. 48)

Väčšinou nevadí, ak náhodou nepoznáte všetky diely série, ale v tomto prípade je znalosť deja Handrovej bábiky viac než vítaná. Odkazy na ňu sú pomerne časté a aj jednotlivé vraždy s ňou neraz súvisia. Daniel Cole sa navyše veľmi neobťažuje s objasňovaním skutočností. Na jednej strane sa niet čomu diviť, nechce pokaziť čitateľský zážitok tým, čo jeho prvotinu náhodou ešte nečítali, no na strane druhej sa sem-tam môžu cítiť trochu stratene. Zatiaľ čo mnohé kriminálky a detektívky sú postavené na brilantnom mozgu vyšetrovateľov, tu sa spočiatku tápe v tme. A to sa Baxterová dokonca spojí s agentkou FBI a agentom CIA. Románový antagonista totiž pôsobí na oboch brehoch Atlantiku - v Londýne a New Yorku. Pôvodná Handrová bábika tak prekračuje hranice a rozširuje svoje teritórium. Nové tímové prírastky Rouche a Courtisová sú pomerne výrazné a rýchlo si ich obľúbite. Ktovie, možno to je dôvod, prečo je Baxterová slabším centrom príbehu. Autor sa natoľko zameral na nováčikov, až mu pre ňu neostala pozornosť...

"Keď sa ocitol takmer na jednej úrovni s informačnou búdkou, Rouche si prestal pískať a pri chôdzi trochu zaváhal, lebo pred sebou uvidel mŕtveho muža. Oddeľovalo ich dvadsať krokov. Stál pred ním celkom nahý, slovo Návnada na hrudi mu ešte vždy krvácalo a skláňal hlavu, akoby sa snažil rozlúštiť svoje nedbalo vyryté tetovanie. Muž za ním, skrytý pred Roucheovým zrakom, sa zrazu rozplakal, čím oživil zohavené telo pred sebou, ktorému sa plecia triasli súčasne s jeho vzlykmi. Rouche nikdy v živote nevidel nič strašnejšie." (s. 106)

Daniel Cole pre "svoje" obete pripravil naozaj krušné chvíle. Spôsoby, akými odchádzajú zo sveta, sú nevšedné a bizarné. Jednému zodpovedá aj obálka knihy, ktorá evokuje stehy - tými boli spojení dokopy vraj a jeho obeť. Teda aspoň jedna dvojica, pretože sa ich nazbiera o niečo viac. Obesenec síce disponuje krutým námetom, ale autor to miestami kompenzuje nečakane ľudskými a humornými situáciami. Napríklad častými nočnými výjazdmi tria vyšetrovateľov, strachom z pavúka v hotelovej izbe alebo diskusiou o vyslovovaní mena "Rouche" počas porady k prípadu. V príbehu sa stále niečo deje, nebudete sa pri ňom nudiť. Okrem toho sa odohráva prevažne počas decembra, čiže na aktuálne mrazivé dni je ako stvorený. Obesencom Daniel Cole potvrdil svoj rozprávačský talent a ja mu dám určite šancu aj nabudúce. 

Recenzoval: Marek Zákopčan
https://www.marekzakopcan.sk/news/handrova-babika-roztahuje-kridla-d-cole-obesenec/