Zasr*tý Bucky Dent

Obsah knihy: Zasr*tý Bucky Dent

Ted Fullilove alias pán Búrsky nie je ako ostatní absolventi univerzít Brečtanovej ligy. Býva s Goldfarbom, rybkou na baterky, a spáva v posteli plnej poznámkových blokov, do ktorých píše svoj veľký americký román. Aspoň v to dúfa. Kým sa Carterovi pomaly končí volebné obdobie, Ted vysedáva na štadióne newyorských Yankeeov, premýšľa nad poéziou a predáva arašidy, aby mal z čoho žiť. Jedného dňa sa dozvie, že otec, s ktorým sa niekoľko rokov nerozpráva, zomiera na rakovinu pľúc, a preto sa nasťahuje aj s ním späť do domu, v ktorom vyrástol. Tam ho čakajú mnohé závratné odhalenia. Marty, ktorý sa v Tedovom detstve o rodinu vôbec nezaujímal, sa mu usiluje vynahradiť, čo kedysi zmeškal, ale zakaždým, keď jeho milované bejzbalové družstvo Red Sox prehrá, jeho zdravotný stav sa rapídne zhorší. A tak Ted s pomocou Mariany, zdravotnej sestry newyorsko-portorického pôvodu, do ktorej sa bleskovo zamiluje, a partie pamätníkov zo susedstva zrežíruje ilúziu víťazného ťaženia Martyho obľúbeného mužstva. Marty a bejzbalový tím tak majú možnosť zvrátiť dávnu kliatbu a vydať sa na cestu k víťazstvu vo Svetovej sérii. Nuž, takmer. Príbeh vrcholí v októbri 1978, keď si hráč družstva Yankeeov Bucky Dent slávnym prekvapivým víťazstvom vydobyje nesmrteľné miesto v histórii bejzbalu.

Román Davida Duchovného s mnohými kultúrnymi a historickými odkazmi opisuje vzťahy otcov a synov aj prastarú rivalitu fanúšikov newyorských Yankeeov a bostonských Red Sox. Zobrazuje našu ochotu v mene lásky vydržať či riskovať hocičo. Tento nežný, múdry a vtipný román dokazuje, že život v skutočnosti patrí porazeným a našu dôveru si zaslúžia tí najnedôveryhodnejší, ľudia, čo žijú ako „papagáje v Brooklyne“. Tento neobyčajný pálčivý príbeh sršiaci radosťou zobrazuje hlbokú osamelosť moderného života. Z anglického originálu Bucky F*cking Dent (Farrar, Straus and Giroux, New York 2016) preložila Svetlana Žuchová.

Ukážky z knihy

„Nepočuješ papagája?“„Papagája? Čo si sa zbláznil?“„Ale áno, nepochybne je to papagáj.“„Myslím, že syn pána Sawyera chová papagája.“„Fakt? Papagáj v Brooklyne. To som teda ešte nepočul.“„Veď poznáš Sawyerovcov.“„Stavím sa, že je stále na smrť vystrašený. Teda ten papagáj. Všetok ten asfalt všade naokolo. A v zime asi nechápe, čo to má znamenať.“„To je jasné.“ Ted natriasol vankúš a podložil ním Martymu jeho ťažkú hlavu. „Aj ty sa niekedy cítiš ako papagáj v Brooklyne, Teddy?“„Prosím?“„Aj ty sa niekedy cítiš vystrašený, akoby si nebol na správnom mieste? Ako papagáj v Brooklyne?“„To je zaujímavá otázka, oci.“„Ľudia vždy vravia, že to je zaujímavá otázka, keď na ňu nechcú odpovedať.“„To je zaujímavý postreh.“„Ja áno.“„Čo áno.“„Ja sa cítim ako papagáj v Brooklyne. Väčšinou. Celý svoj život.“