Koniec hliadky

Policajt na dôchodku sa ešte neporátal so svojim úhlavným nepriateľom - Bradym Hartsfieldom alias Pánom Mercedesom, ktorý v dave zrazil nespočetne veľa ľudí. O ďalší pokus sa usiloval na koncerte známej skupiny. Vtedy ho poslala do neznámych vôd Holly Gibneyová, ktorá mu z mozgu spravila praženicu. Teraz sa pripravuje na súboj svojho života. Ale počkať! On by vôbec nemal byť pri zmysloch. Je to tak. No pomaly sa jeho myseľ prebúdza a je vitálnejšia, ako kedykoľvek predtým. Zvládne Hodges posledné kolo s týmto šialencom.

Z jednotky som hneď prešla na trojku. Asi sa teraz pýtate, prečo som vynechala druhú časť trilógie, keďže sa mi úvodný diel páčil a prečítala som si záver. Anotácia dvojky ma veľmi nezaujala, takže som to opäť riskla a vyriešila som to takto. Bála som sa, že King si to u mňa znovu pokazí a to by som bola neskutočne sklamaná. Vyhla som sa tomu a podľa mňa som urobila dobre. S týmto autorom musím zaobchádzať opatrne, aj keď je môj obľúbený. Nie všetko, čo napíše sa mi páči. Pán Mercedes a Koniec hliadky boli úžasné knihy, takže som zase spokojný Kingov fanúšik. Čo viac si môžem želať?

Človeku, ktorý vynechal jednu časť, sa môže zdať, že o nič zásadné neprišiel. Koniec hliadky sa síce odohráva po šiestich rokoch od momentu, kedy je Brady odvezený do nemocnice na psychiatrické oddelenie, no mala som dojem, že som sa ocitla tam, kde sa všetko skončilo. To bolo len také prvotné zdanie, ale stále som bola v obraze. Zdalo sa mi, že v dvojke nastalo prázdno, pretože v tretej časti sa toho veľa nespomínalo - len to, že založili firmu. Všetko išlo bokom. Prvoradý bol vrah s Mercedesom – teda to, čo sa stalo v prvej knihe, a ja som nemohla byť šťastnejšia.

Aj Pete sa už chystá do dôchodku, hoci Hodgesovi to stále akosi nejde do hlavy. Policajti tomu hovoria koniec hliadky, ale Hodges sa nedokázal hliadkovania vzdať.
(str. 21)

Aby som nezabudla, rýchlo sa presuňme k obálke. Myslela som si, že Ikar si z nás robí žarty, no nie je to tak. Uverila som tomu až vtedy, keď mi prišla kniha. Nechcem byť povrchná, ale ja motívy rýb prosto neznášam. Pár minút som sa na prebal pozerala a pýtala som sa, prečo nám to, preboha, urobili. Nedávalo mi to žiadny zmysel. Brady spriada siete s rybami. Teraz som vás určite zmiatla. Nemala som to v úmysle. Nie, ten šialenec je na šrot, ledva sa pohne, takže som to nemyslela doslovne. Spriada „siete pomsty“ a na to potrebuje ryby, ale nie hocijaké. Prepáčte, neviem to opísať inak. Nemôžem vám to ozrejmiť. Týmto divným odsekom vám chcem vysvetliť, že výber obálky je opodstatnený, takže už mi tak neprekáža. Nevedela som, že budem čítať o zvláštnych rybách, ale King je King – buď je majstrom slova, alebo píše braky. Ja sa v tom chlapovi nevyznám. Táto kniha je úžasná. Momentálne je v takej forme, že by som si od neho prečítala aj úplné hlúposti, takže mi zas dodal nádej, aby som sa jeho tvorby nebála. No dokedy? To netuším, môj názor na neho je vždy trochu na hrane a dúfam, že jeho ďalšia kniha ma nesklame, lebo by som sa zbláznila. Veľmi opatrne si vyberám, na čo si môžem brúsiť zúbky. Pri ňom človek nikdy nevie...

Ja rozprávam, kladiem mu otázky, on čuší. Hrá človeka s odpáleným mozgom tak majstrovsky, že by som mu udelil Oscara. Ale kadečo sa o ňom hovorí. Napríklad, že má telepatické schopnosti. Že dokáže vo svojej kúpeľni púšťať a zatvárať vodu a občas to robí, aby vystrašil personál.
(str. 137)

Vyšetrovací tím je v plnom nasadení – dokonca aj Jerome je na scéne, čo môže potešiť mnohých čitateľov. Jedna dobrá správa však strieda zlú. Počas celého čítania som sa bála o Hodgesa. V závere tejto trilógie som sa sústredila na viac aspektov diela ako v Pánovi Mercedesovi, no to mi vôbec neprekážalo. Napríklad na spomienky Bradyho a jeho snahu vykonať posledný zvrátený experiment, na bezprostredné ohrozenie mojich obľúbených hrdinov – aj na to menej bezprostredné, ktoré mi trhalo srdce - a celkovo na príbeh s posolstvom, za ktorým dal Stephen bodku až v autorskej poznámke. Milujem Kinga! Jeho autorský zámer bol nádherný. Ešte sa mi nestalo, že som vyronila slzu pri poznámke spisovateľa, ale tu áno. Možno sa vám bude zdať, že trochu spomalil tempo deja, no chcel, aby sme sa sústredili na veľmi závažný problém v spoločnosti, ktorý je čoraz výraznejší, a to mu vyšlo úžasne. Túto knihu by ste si zaručene nemali nechať ujsť.

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2017/08/stephen-king-koniec-hliadky.html

Stephen King je príšerný chlap. Presne to mi napadlo pri čítaní tretej knihy série, ktorá začala parádnou detektívkou Pán Mercedes a vzápätí pokračovala Stratenými nájdenými. Už si myslíte, že začne písať bez toho, aby na vás spoza bučka robil desivé bu-bu, keď na vás vytiahne svoje obľúbené telepatie, telekinézy a iné teleschopnosti.
Vlastne je to logické. Máme tu totiž masového a sériového vraha (médiá by ho pravdepodobne nazvali teroristom) Bradyho Hartsfielda, ktorý si to napáli autom do davu ľudí. Potom je tu bývalý policajt Bill Hodges, ktorý Bradyho v prvých dvoch knihách spolu s tlupou priateľov rôzneho veku, rasy, pohlavia a mentálneho zdravia naháňa. Keď ho naša skvelá partička silnejšie klepne po hlavičke, bastard skončí vo vegetatívnom stave v nemocnici. Ak ho teda chcete použiť na vraždenie aj v trojke, niet pre spisovateľa inej cesty, len sa spoľahnúť na niečo paranormálne.
Nie, nemusíte mi hroziť päsťou, že som vám prezradila pointu príbehu. Kto má Kinga prečítaného vie, že tu už nejde tajomstvo, ale o napätie a strach. Kniha Koniec hliadky je preto zo všetkých troch tá najkingovatejšia. Mrazí vás až za ušami, hoci veľmi dobre viete, že to nie je naozaj, ale len akože.

Aby sme sa vrátili k príbehu. Psychopat Brady Hartsfield sa vďaka experimentálnej a samozrejme nepovolenej liečbe ambiciózneho lekára prebudí (láskavý čitateľ ako ja si iste spomenie na tú myšlienku z konca druhej časti, že ho radšej mali už vtedy doraziť). A keby len prebudil, to by nebolo to najhoršie. Opäť sa v ňom ozve chorá myseľ, ktorá pred siedmimi rokmi narazila mercedesom do davu ľudí. Niektoré obete totiž vtedy tú hrôzu prežili, a napriek ťažkému fyzickému hendikepu našli nový zmysel existencie. A práve týchto „šťastlivcov“ sa Brady Hartsfield rozhodne zabiť na druhý pokus, pričom sa nebráni zahrnúť do zoznamu obetí aj ďalších, ktorí mu stoja v ceste. Nakoniec, stále leží relatívne nepohyblivý na nemocničnej posteli, takže si musí nájsť spôsob, akým to urobiť. Aký, to vám ale neprezradím.

Tretie časti trilógií sú inak pekne zákerné, ak hovoríme o etickej stránke osobnosti čitateľa. Totiž – sprevádzate svoje obľúbené postavy jednotlivými stránkami a celý čas sa modlíte, aby neumreli. Ospravedlňujúco si želáte, že nech zomierajú tí, ktorí do deja vstúpili neskôr. Avšak viete, ako to je, reálny život nie je práve vzorom spravodlivosti, nech si už príslovia o božích mlynoch hovoria hocičo.
Napríklad taký Bill Hodges, vyslúžilý policajt. Ešte pred pár rokmi vyhorený a deprimovaný dôchodca sa dnes drží života zubami-nechtami, lenže to by sa nesmelo ohlasovať vlastné telo, ktoré vŕzga a čoraz častejšie kričí od bolesti. Ani jeho spolupracovníčka Holly Gibneyová to so svojou ťažko introvertnou povahou nevyhrala. Milujete ju však preto, že je bystrého umu a vždy na niečo „kápne“. Obľúbili ste si aj tie dve decká Jeroma a Barbaru, a hoci už trochu povyrástli, stále na nich v duchu dávate pozor. Nuž, tentoraz to dokonalý happyend až tak celkom nebude, ale to by som hádam Kingovi ani neodpustila, keby všetci žili v zdraví a šťastí ešte sto rokov.

Áno, trochu je už z Kinga cítiť únavu. Je ale pravdou, že prvá kniha s názvom Pán Mercedes je čitateľmi vo svojej kategórii právom hodnotená ako nadpriemerná, takže pokračovania zákonite musia skĺznuť do rutiny. Stále je to však výborné čítanie do vlaku, na deku pri vode, či len tak do kresla ku káve.

Do čítania, priatelia.

Diáda

PS: Tu nájdete odkazy na všetky tri časti Kingovej trilógie.

Pán Mercedes, Ikar 2015 (prvá kniha)

Stratení nájdení, Ikar 2016 (druhá kniha)

Koniec hliadky, Ikar 2017 (tretia kniha)

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11579