Vzkriesené nádeje

Kto čítal prvú knihu Dady S. Brezovskej "Rozlúčka s (ne)slobodou", určite si nenechá ujsť príležitosť prečítať aj jej druhú knihu "Vzkriesenie nádeje" o ženských osudoch.

Pre mňa bola táto kniha určitým spôsobom prelomová, preto som rád, že mám možnosť o nej niečo napísať. Ani v knihe "Vzkriesenie nádeje" sa Dada neodchýlila od svojej základnej schémy, je to rozprávanie o osudoch 4 žien, ktoré sa skoro vôbec nepoznali, napriek tomu, že žili v jednej bytovke. Len ich ťažký život z nich nakoniec urobil nerozlučné priateľky.

Príbehy 4 žien sa začínajú na rôznych miestach, až ich ťažký osud spojí do šťastného spojenectva. Najprv však musia prejsť rôznymi útrapami, aby našli východiská k naplneniu svojich nádejí  a vymanili sa z nešťastných vplyvov okolia. Nádej je zvyčajne to posledné, čo človeka opúšťa a kto sa nevzdá, tomu sa vízie naplnia. Aj to je motívom príbehov v tejto knihe. Bez šťastného konca by však život, ani kniha, nebol spravodlivý.

Najviac sa mi páčil úvodný príbeh lásky Vojta a Júlie. Vojto bol vychovaný v ústave, nepoznal svojich rodičov a Júlia mladá, pekná a šťastne vydatá. Milostný príbeh je nakoniec poznačený zradou a osobnou tragédiou. Vojto sa neskôr ožení a stane sa otcom Slávky.

Knihy Dady S. Brezovskej sa výborne čítajú, aj keď táto sa nesie v celkom vážnej rovine. Spočiatku som sa ťažšie orientoval v množstve postáv, ale postupne som sa zapájal do tej rodiny - Pavla je postaršia pozorovateľka ľudí na balkóne v prízemí, Slávka je jedináčik, Viera a Svetlana sú sestry. Broňa v bytovke nebýva, ale je v príbuzenskom vzťahu s Pavlou. Ďalšie podrobnosti až v knihe...

Milan Lasica kdesi povedal, že najťažšie je napísať prvú vetu, ja sa obávam, že ťažké je napísať aj poslednú a tak sa rozlúčiť s knihou. S každou dobrou knihou zažívam najkrajšie chvíle pár dní po jej prečítaní. Vtedy prežívam znova to duchovno, ktoré mi kniha priniesla. Tak ako teraz.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/451390/vzkriesene-nadeje.html

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu  TU kúpite: V živote nás postretnú situácie, s ktorými sme nerátali a ľudia, ktorí nám skrížia cestu omylom, a pritom nás dostanú do pavučiny bolesti, lží, pretvárky a sĺz. Potom však stretnete spriaznenú dušu, ktorá vám vleje do žíl nový život a vy sa stanete súčasťou nového šťastia a osud odrazu stojí na vašej strane.

Invalidná dôchodkyňa Paula si kráti nudné chvíle v živote pozorovaním svojich susedov. Z nútenej izolácie ju občas vytrhne jej neter, úspešná právnička Broňa, ktorá má všetkých mužov plné zuby. V bytovke, kde Paula býva sa stále niečo deje. Susedky Slávka a Viera, ktoré navonok pôsobia vyrovnane a zdá sa, že majú všetko, skrývajú za maskou spokojnosti svoje trápenia a smutné spomienky, ktoré ich zväzujú tiež medzi štyri steny. Každá z nich sa trápi a ukrýva slzy na dne ubolenej duše. Všetky však túžia po obyčajnom šťastí, ale to sa im oblúkom vyhýba. Paula sa zvláštnou zhodou okolností stane svedkom rozuzlenia ľudských drám a odhalenia starých krívd. Otvoria sa jej nové obzory, spoznáva neľahké tajomstvá svojich nových kamarátok a jej život odrazu naberie nečakaný smer.

Počas vyšetrovania mlčal. Aj na súde. Dokonca aj vtedy, keď prišla vypovedať Júlia a pred všetkými opísala, ako ju prepadol v altánku, odvliekol do izby, spútal a znásilnil. Zrútil sa mu svet, ktorý dovtedy visel len na tenkej nitke Júliinej lásky. Naparili mu tri a pol roka, ale bolo mu to jedno.

Dada S. Brezovská sa zapísala do povedomia čitateľov v roku 2014 prvotinou Rozlúčka s (ne)slobodou. Tri roky jej trvalo, kým sa znova prihovorila čitateľom románom Vzkriesené nádeje. Ako sa hovorí, na dobré sa oplatí čakať.

Vzkriesené nádeje vo vás zanechajú hlboký a dlhotrvajúci dojem, že život má aj tienisté stránky a zložité vzťahy, ktoré sú súčasťou nášho bytia, majú predsa len zmysel. Koncepcia príbehu je tak ľudská a príznačná pre spoločnosť, že kniha nie je v žiadnom prípade prvoplánová oddychovka. Hľadanie viery v seba samého, vnútorné rozpory s vlastným ja, analýza posmrtného života, skryté návody, ako sa vysporiadať s tragédiou, nemusia byť len nemým volaním o pomoc. Nádej, obrovská chuť žiť a sila, ktorá pomaly presvetľuje život postáv sa len pomaly derie na povrch.

Vzkriesené nádeje je román s veľkou výpovednou hodnotou a Dada S. Brezovská si dokázala obhájiť svoj spisovateľský talent. Prepracovanosť románu a bolestivá minulosť hrdinov sľubuje od začiatku kvalitné čítanie. Titul si však vyžaduje trpezlivého čitateľa a vychutnajú si ho všetci tí, ktorí uprednostňujú kvalitnú literatúru s precízne volenými slovami, nepredvídateľnou zápletkou, neštandardným dejom, v ktorom veľkú úloha zohráva psychologizácia postáv bez klasického klišé.

Na čitateľa čaká  v deji pestrá paleta podnetov. Smutná atmosféra, clivé texty, ktoré sa miešajú s roztrúsenými emóciami hrdinov, ale aj dojímavé a plynulé spojenie do jedného príjemného celku. Oslovia vás ľudské osudy vpísané do príbehu, v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú ťažké detstvo, nenaplnené sny, komplikované vzťahy a samota postáv. Každá postava si nesie svoj kríž a postupne odhaľuje krivdy minulosti. Dej od začiatku plynie pozvoľna a autorka len pomaly odkrýva tajomstvá hrdinov. Súčasné dianie sa prelína so spomienkami všetkých zúčastnených.

Raz sa mu Elena vzoprela. Odmietla strpieť jeho násilností, udierala ho rukami, kopala nohami, nadávala mu do špinavcov. Vtedy ju nechal a odišiel. Čakala, že sa vráti, ale keď bolo v dome už dlho ticho, zaspala. Zobudila sa na to, ako ju Vojto prisadol, zdrapil za zápästia a hrubým povrazom upleteným z drsných sisalových motúzov ich spútal a priviazal o posteľ. A potom sa na nej dopustil zverstva, ktorému mohlo konkurovať iba to, čo sám prežil v base.

Smutné, no zaujímavé a emóciami nabité riadky vás prinútia knihu občas zavrieť a zamyslieť sa nad krutosťou života. Nie každý čitateľ unesie naraz takú dávku melanchólie a nostalgie, ktorá kričí  z príbehu. Dej je napriek tomu pekne vystavaný a autorka si dala záležať na vyprofilovaní všetkých zúčastnených. Ľudské vlastnosti, ktoré driemu v každej postave sú vyobrazené reálne a uveriteľne. Mierne napätie a zvedavosť, ako dopadnú osudy všetkých protagonistov vás donútia román znovu otvoriť a zdieľať ich ďalší boj, ktorý zvádzajú so životom. Mierne napätie sa stupňuje, pútavosť prehlbuje a emotívnosť vháňa slzy do očí.  

Dominantou príbehu sú obšírnejšie opisy, ktoré sa tiahnu celým textom. Vnútorné rozpoloženie postáv, ako aj ich skľučujúca nálada, občas skĺzne do fádnej roviny, ktorú náhodne pretne živší, či humornejší dialóg.  Pocitovú stránku hrdinov strieda množstvo dejových rovín.

Prečítajte si príbeh plný bolesti a trápenia, ktorý vám ukáže, že stačí jedna spriaznená duša, ktorá vám podá pomocnú ruku a vy znova nájdete pevnú pôdu pod nohami a nový zmysel života. Vzkriesené nádeje sú aj o veľkom priateľstve, ktoré sa rodilo pomaly a o pocite spolupatričnosti.

Vzkriesené nádeje ocenia náročnejší čitatelia, ktorí uprednostňujú inteligentný spôsob písania. Nadšenci, ktorí obľubujú hĺbavé a ťažšie čítanie si túto knižnú lahôdku vychutnajú.

Recenzovala: Simona Rošková
https://literarnalekarenusimony.blogspot.sk/2017/04/dada-s-brezovska-vzkriesene-nadeje.html

Pavla, v minulosti aktívna žena plná životného elánu, sa dostala do spoločenskej izolácie. Vo veku 59 rokov rekapituluje svoj doterajší život. Jej okolie ju vníma ako nesympatickú a nedôveryhodnú osobu, preto má pocit, že prestala mať s ľuďmi čokoľvek spoločné. Starostlivosť o chorú matku ju pripravila o vlastný súkromný život. Po smrti rodičov ostala sama, vzťah s bratom úplne ochladol a jediným svetlým bodom v jej živote ostala jej neter, právnička Broňa, ktorá ju chodí z času na čas navštíviť. Aj tá to však nemá v živote na ružiach ustlané. Po veľkom sklamaní zanevrela na chlapov a rozhodla sa “bojovať” za práva žien za každých okolností.

“Túžba po pomste vyplnila prázdne miesto v duši a dala jej životu nový zmysel…”

Pavla sa snaží svoju izoláciu od okolitého sveta kompenzovať pozorovaním susedov. Tu zisťuje, že nie je jediná, čo musí bojovať so svojim nepriaznivým osudom. A keď sa napokon stane svedkom viacerých ľudských nezhôd pochopí, že nič nie je také ideálne, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať…

Hneď v úvode zahrá autorka čitateľovi na citlivú strunu a treba sa pripraviť na celkom slušnú dávku sentimentalizmu. U mňa táto je táto skutočnosť vnímaná pozitívne. Kniha ma vtiahla do deja už od prvej stránky. Bez nejakých zbytočných opisov som sa dokázala ponoriť priamo do trpkého životného príbehu Pavly. Preto, keď som po tejto knihe siahala, prvotne som si myslela, že bude len o Pavle, ako hlavnej hrdinke, ktorej osud budem ako čitateľ netrpezlivo sledovať. Musím však povedať, že ma veľmi milo prekvapil fakt, že autorka odkrýva duše viacerých obyvateľov bytovky. Je to akoby ste čítali krátke príbehy obsiahnuté v jednotlivých kapitolách, ktoré vás určite chytia za srdce.

V žiadnom prípade však nechcem, aby to vyznelo, akoby išlo o nejaké klišoidné a sladké písmenká. Nenájdete tu nič, z čoho by ste mali pocit, že je to fiktívne, naopak, celé rozprávanie je veľmi realistické, čo napomáha tomu, aby ste sa naplno ponorili do deja. Budete prežívať nielen šťastie, ale aj utrpenie spolu s postavami.

Autorka približuje čitateľovi aj čo-to z minulosti postáv. Hodnotím to pozitívne, nakoľko mi to pomohlo pri čítaní lepšie pochopiť jednotlivé súvislosti. V niektorých prípadoch ma to zvykne mýliť, avšak tu mi to vôbec nevadilo, keďže to bolo podávané veľmi pútavo.

“Aj utrpenie je súčasťou života, treba ho prijať, prežiť, ale zbytočne ho v sebe nepestovať. Živí sa smútkom, nenávisťou, zatrpnutosťou a sebaľútosťou. Ak ho prestanete kŕmiť, odíde. Čo sa stalo, už sa neodstane.”

Musím sa priznať, že nie som príliš veľkým fanúšikom prehnaných filozofických úvah obsiahnutých v niektorých románoch, resp. knihách ako takých. Tu sa však našlo viacero pasáží, ktoré boli podané takým štýlom, že ma nepriamo donútili sa nad písmenkami aj hlbšie zamyslieť. Dokonca som sa pristihla pri tom, že som sa k niektorým myšlienkam aj opätovne vrátila.

Životné príbehy obsiahnuté v tejto knihe sú dôkazom toho, že človek si svoj osud nevyberá. Ostáva len na ňom, aby sa rozhodol, či sa mu poddá alebo sa pokúsi proti nemu zabojovať. Zároveň však potvrdzujú, že nádej zomiera posledná a pomoc môžete nájsť u človeka alebo ľudí, kde by ste to možno nikdy nečakali. Jednotlivé osudy sú v tejto knihe tak dokonale poprepletané, že som mala pocit, akoby sa napĺňali niekde v mojom blízkom okolí. Vo všetkých prípadoch poukazujú viac-menej na jednu spoločnú vec – aj za mlčaním sa môže skrývať utrpenie.

Kniha Vzkriesené nádeje ukrýva v sebe smútok, beznádej, násilie, zradu, ale aj zvrátené rodinné vzťahy. Vždy ma zaujmú knihy zo života, v ktorých sa občas mihne aj kúsok napätia. Táto bola neskutočne realistická, miestami smutná, ale taký je predsa život. Raz sme hore, a niekedy zasa dolu. Dôležité je však nestratiť nádej a vždy sa snažiť vidieť aj v najmenšom náznaku zlepšenia tú pravú príležitosť.

Úryvok z knihy Vzkriesené nádeje:

“NIKDY NIE JE NESKORO ZAČAŤ ŽIŤ INAK! Tá veta ju prinútila prestať čítať. Vložila prst medzi stránky a zatvorila knihu, aby si mohla pozrieť údaje o autorke na zadnej strane obalu. No jasné! Tebe sa to píše, keď si sa ledva prehupla cez štyridsiatku! Ty ešte môžeš meniť seba i svet, robiť kariéru, hľadať lásku, dokonca aj rodiť, ak budeš chcieť, ale ako môže svoj osud zvrátiť päťdesiatdeväť-ročná invalidná dôchodkyňa s titánovými kĺbmi, ktoré ju odnesú maximálne do blízkeho obchodu a späť, aj to iba s podporou francúzskej barly? Ako sa má vyrovnať turistka milujúca prírodu a ľudskú spoločnosť s izoláciou medzi chladnými múrmi? Z čoho sa má tešiť slobodná, bezdetná žena? O tom skús napísať! O každodennej osamelosti, o tichej závisti, čo cíti, keď vidí rovesníčky, ako vedú vnúčatá na ihrisko pod jej oknami, o netrpezlivom vyčkávaní na poštárku, ktorá jej každý týždeň prinesie predplatený časopis a potrkoce s ňou o bezvýznamných veciach. Ibaže – koho by to zaujímalo? Nikoho!

Vytiahla prst spomedzi stránok a odložila knihu na parapetnú dosku. Vášeň, o ktorej sa v nej písalo, nepoznala. Mala inú. Huby. Pri svojich potulkách po lesoch ich zbierala, sušila, zavárala a zásobovala nimi rodinu a známych. Za tým jej bolo najviac ľúto. Aj s faktom, že jej nebolo dopriate stať sa matkou, sa už ako-tak vyrovnala. Deti aj tak raz vyletia z hniezda, žijú si vlastné životy a rodičov navštevujú len občas. No spomienky na nohy zabárajúce sa do mäkkého, vlhkého machu, na hnedé klobúčiky hrajúce sa s ňou na skrývačku, na šuchotanie opadaného lístia, na vôňu podhubia, čo ju vítala už pri vstupe do lesného porastu, na šum konárov a štebotanie vtákov ju napĺňali pocitom smútku a krivdy.

Nechcela od života až tak veľa, prečo jej nedožičil nič? Prečo ona, kedysi akčná žena, pohŕdajúca hromadnými dopravnými prostriedkami, ktorá kam mohla, tam sa presúvala pešo alebo na bicykli, tu teraz sedí prirastená k dubovému drevu ako hliva? Áno, hliva. Hliva z Hubovej ulice! Tomu sa hovorí irónia osudu! Ale možno za to osud nemôže. Možno si za to môže sama, tak ako jej pred rokmi povedala Karmen. Neposlúchla jej rady a teraz nesie následky.” 

Recenzovala: Denisa Patáková
https://precitane.sk/dada-s-brezovska-vzkriesene-nadeje/