Keď som ťa stratila

Niečo málo na úvod

Kniha, plná zaujímavých myšlienok a životných múdrostí, sa mi veľmi dobre čítala. Na začiatku sa možno trochu chaoticky zoznamujeme s hlavnými hrdinami nášho príbehu, s Leom a Molly. Ako čitatelia sme boli vhodení do deja a museli sme sa iba naučiť orientovať. Až potom sme pochopili, čo nám autorka chce odchádzať. A že toho nebolo málo.

Nebudem klamať ak poviem, že ma zaujala anotácia aj názov knihy. Keď som si prečítala meno autorky, v hlave sa mi vynorila ďalšia jej publikácia, ktorá vyšla na Slovensku vo vydavateľstve Ikar len prednedávnom. A hoci som počula na autorkine knihy aj negatívne ohlasy, rozhodla som sa ich ignorovať a presvedčiť sa sama o kvalite príbehu.

Kelly Rimmer – Keď som ťa stratila. Zdroj: Jaji bloguje

Čo sa deje v knihe Keď som ťa stratila?

V knihe sa stretávame s Leom, vášnivým investigatívnym novinárom, ktorý neváha riskovať aj vlastný život pre svoje poslanie – žurnalistiku približujúcu vojnové konflikty.

Ďalšou dôležitou postavou je Molly, bohatá dcéra, ktorá po smrti brata zostala pracovať v rodinnej firme. Svoje ideály a sny hodila za seba a rozhodla sa nesklamať svojho otca, pretože iba jeho pochvala ju robila šťastnou. Hoci tvrdila, že vždy dosiahne čo chce, teraz tomu tak nebolo. Až keď spoznala Lea sa v nej niečo zlomilo.

Molly a Leo, na prvý pohľad protiklady pochádzajúce z iných kást a svetov, sa do seba zamilovali. Trúfam si tvrdiť, že sa doplňovali a motivovali byť lepšími. Spoločne napredovali svoje sny, zdokonalovali sa. Boli si navzájom oporou.

Postupne sa však krásna zamilovaná idylka vyparila a ich vzťah stroskotal. Leo odišiel do Sýrie a Molly a pomaly lúčila so svojou rolou manželky. Ibaže život vie dokonale zamiešať karty. Leo sa vážne zraní a jeho zranenie zanechalo následky. Tým najhorším je jeho strata pamäti, kedy si nespomína na posledné štyri roky života. Neexistuje pre neho žiaden život s Molly. Tá za ním priletí zo Sydney do Ríma a je pripravená stáť po jeho boku. Ibaže táto nová situácia ju zaskočí.

Leo chce po zistení, že Molly je jeho manželka, aby mu pomohla prinavrátiť spomienky. Nie na jeho život, rodinu alebo prácu. Chce si spomenúť na ich šťastné manželstvo. O hádkach nemá ani páru a Molly mu o skrachovanom manželstve tiež nič nepovie.

Leo si postupne spomína. Navonok odhaľuje svoje myšlienky. Je opäť tým človekom, do ktorého sa Molly zamilovala.

Má ich vzťah druhú šancu? A čo ak si Leo spomenie a odhalí klamstvo o ich stroskotanom manželstve? Je možné ich lásku ešte zachrániť? Ak chcete poznať odpovede na otázky, jednoznačne siahnite po knihe Keď som ťa stratila od Kelly Rimmerovej.

O Kelly Rimmer, autorke knihy Keď som ťa stratila

Kelly je čoraz úspešnejšia autorka, ktorá píše najmä pre nežné pohlavie. Jej tvorba je prirovnávaná ku knihám od Jojo Moyesovej či Nicholasa Sparksa. Autorka už niekoľko rokov žije s manželom a deťmi na austrálskom vidieku.

Okrem písania a čítania kníh je aj IT expertka! Rada posedáva v kaviarňach, kde naberá námety na svoje nové knihy, kde nenápadne odpočúva rozhovory cudzích osôb. Aj práve preto máme pri čítaní jej riadkov pocit, že tie situácie napísal sám život.

No, ale poďme späť ku knihe, priatelia!

Na začiatku si dávajte pri čítaní pozor. Stretávame sa totiž s minulosťou i prítomnosťou hlavných hrdinov, ktorých spojí spoločné nešťastie. Smrť blízkej a pre nich dôležitej osoby. Z rozhovorov o Declanovej smrti sa stanú stretnutia plné vášne a lásky.

Prítomnosť, prerozprávaná z pohľadu Molly, je venovaná ich snaženiu prinavrátenia Leovho zdravia a pamäti. Máme možnosť bližšie spoznať hlavnú hrdinku, jej myšlienky, túžby a aj strach. Vidíme progres, ktorý za tie roky urobila smerom vpred k lepšej budúcnosti, no aj obavy s ďalšieho sklamania z Lea.

Aj práve preto mi je Molly veľmi blízka. Nezmenila sa, iba našla konečne cestu k sebe samej a nevzdala sa. A hoci volí cestu milosrdnej lži, sama sa do jej spleti zamotáva a zisťuje, že mnohé veci možno pôjdu ešte napraviť.

Leo zabudol na posledné štyri roky života, no postupne si spomína. Najmä na začiatky s Molly. Čitateľ nazerá do jeho spomienok pomocou retrospektívneho pohľadu, ktorý nám autorka dopriala. Rok 2011 nám prerozpráva práve Leo. O to viac je kniha zaujímavejšia.

Prítomnosť s minulosťou sa prelína čoraz častejšie a autorka nám odhaľuje všetko, čo potrebujeme vedieť. Mňa osobne gradácia deja totálne pohltila a nemohla som knihu len tak pustiť z rúk, kým som sa nedozvedela, čo bude nasledovať ďalej.

Prečo mi kniha prirástla k srdcu?

1. Druhá šanca. Kedysi mi jeden známy vysvetľoval slávny výrok: „Nikdy nevstúpiš do tej istej vody dva krát.“ Keď som porozumela jeho skutočného významu, rada by som ho opäť vyslovila práve pri tejto príležitosti. Ani Molly nestupila do tej istej vody dva krát, pretože voda stále tečie a mení sa. A hoci ide stále o rovnakého človeka a často podobné situácie, zážitky, ktoré prežíva, sú nové. Preto verím v silu druhých šancí.
2. Ten v knihe vôbec nechýbal, práve naopak. Mnohé situácie mi vyčarovali úsmev na tvári. Obohatili príbeh a dodali mu šmrnc. Ak si myslíte, že Keď som ťa stratila je len obyčajná stereotypná romantika, mýlite sa. Práve vtipné dialógy ma milo prekvapili. Vďaka nim som si knihu skutočne obľúbila.
3. Vývin hlavnej hrdinky. Nikdy nie je neskoro splniť si svoje sny. Molly potrebovala stretnúť iba správneho človeka, ktorý by jej ukázal, že dokáže všetko, čo si zaumieni a že je skutočne v živote potrebné robiť iba to, čo nás napĺňa a robí šťastnými. Presne ako ja.
4. Našla som sa v týchto riadkoch, pretože autorka opisuje situácie, s ktorými sa bežne stretávame aj v reálnom živote. Možno sa nimi inšpirovala odpočúvaním rozhovorov v kaviarňach :)!

Slová na záver

Páčila sa mi kniha? Určite! Prečítala by som ju opäť? Jednoznačne. Dokonca reálne uvažujem, že keď publikujem túto recenziu nabehnem do obchodu a kúpim si knihu Spoznal som ťa bosú, ktorú tiež napísala Kelly Rimmer.

Keď som ťa stratila je podľa môjho názoru určená len ženskému publiku, ktoré neverí v naivnú prvú lásku, ale vie, čo je to dať druhú šancu. Iba tak precítia príbeh naplno.

Ak máte radi práve tento žáner, alebo obľubujete Nicholasa Sparksa či Jojo Moyesovú, dajte šancu knihám od Kelly Rimmer. Nesklamú vás. Presne tak, ako ma nesklamala Keď som ťa stratila.

Recenzovala: Jana Paveleková
http://www.jajibloguje.sk/tip-na-knihu-kelly-rimmer-ked-som-ta-stratila/

Zdroj foto: Jaji bloguje

Kelly Rimmerová debutovala na Slovensku svojím románom Spoznal som ťa bosú, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar v máji tohto roku. Len nedávno sa k spomínanej knihe pridal aj druhý autorkin román, tentokrát s názvom Keď som ťa stratila. Nesie sa v podobnom duchu ako jeho predchodca.

Molly je dcéra multimilionára, Leo zasa novinár, ktorý vyšiel z chudobných pomerov. Keď stretne Molly, obaja sa do seba zaľúbia a vezmú sa aj napriek nesúhlasu jej rodiny. Majú pocit, že sú neporaziteľní a spolu dokážu dobyť svet. Všetko sa ale zmení, keď Leo odíde na nebezpečnú misiu do Sýrie, kde takmer príde o život a definitívne stratí pamäť. Molly sa všemožne snaží pomôcť mu získať stratené spomienky na chvíle, ktoré spolu v minulosti strávili, no problém je v tom, že pred Leom niečo tají. Oddanú ženu pri jeho posteli iba predstiera a on netuší, že ich manželstvo bolo už dávno pred jeho zranením v troskách. Čo ak sa Leovi vráti pamäť úplne a z minulosti sa mu vybaví viac, ako by chcela? Príde potom o muža, do ktorého sa zaľúbila po druhý raz?

"...nezáleží na tom, kde človek začína svoju životnú púť, lebo je len v jeho rukách, akou cestou sa vydá." 

Hoci Rimmerovej už predtým vyšla kniha v slovenskom preklade, Keď som ťa stratila bolo prvým románom, ktorý som od tejto autorky čítal. Zaujala ma totiž anotácia príbehu, ktorá sa mierne podobala na knihy iných autoriek (trebárs Liane Moriarty či Jojo Moyes), ktoré som predtým čítal. Aj tie totiž riešili podobný problém – v manželstve, v rodine alebo vo vzťahu medzi mužom a ženou. Rimmerová však poňala túto problematiku svojsky a už od samého začiatku striedala viaceré línie príbehu. Spájala minulosť so súčasnosťou a pohľad Lea, ktorý stratil pamäť, a Molly, ktorá vidí v tejto situácii príležitosť na obnovu skrachovaného manželstva. Hoci jej išlo o ozvláštnenie príbehu, čítanie tým vo veľkej miere skomplikovala. Neraz som sa totiž stratil v tom, v akom časovom období sa daná situácia vlastne odohráva.

"Možno sme mali pred sebou ťažký boj a za sebou škaredú minulosť – na ktorú som sa ešte nerozpamätal –,
no nemal som z toho strach. Pretože ak v mojom živote niečo stálo za to, aby  som o to bojoval, tak to bola Molly." 

Ďalšiu z výhrad mám k pútavosti príbehu. Hoci knihu s odstupom času hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, v románe sa vyskytovalo niekoľko zbytočných pasáží a hluchých miest, ktoré vývoj hlavnej dejovej línie zbytočne spomaľovali. Mal som pocit, akoby mi v knihe niečo chýbalo. Akási reálnosť alebo iskra, vďaka ktorej by som sa do príbehu lepšie vžil, nevedel sa od neho odtrhnúť a v neposlednom rade sa aj vcítil do hlavných hrdinov. Čo ale musím pochváliť, bolo množstvo pekných myšlienok, ktoré Rimmerová do svojej knihy vložila. Čitateľ ich nájde v knihe niekoľko a mnohé z nich ho prinútia sa aspoň na chvíľu zamyslieť.

"...pretože taká je láska. Môžete ju zneužívať, otupiť, zahaliť do nenávisti či z celej sily sa snažiť ju zničiť. Ale ak sa vo vás raz rozhorela, jej plamienok vo vás planie už navždy." 

Keď som ťa stratila určite nie je bezchybným románom, ktorý by do literárneho sveta priniesol niečo nové. Aj napriek niekoľkým výhradám, akými bolo nadmerné striedanie časových línií a nedostatočné vykreslenie hlavných postáv, však môžem povedať, že som si jeho čítanie užil. Autorka nabáda čitateľov, aby verili na druhé šance. Aj to, čo sa nám napohľad zdá nereálne a stratené (či už je to vzťah alebo nová životná príležitosť), totiž môže mať šťastný koniec. Stačí iba veriť. Ja pre zmenu verím, že kúpu tejto knihy nebudete ľutovať. Prajem pekné čítanie!

Recenzoval: Dominik Petriska

Podtitul tohto románu znie „Vždy sa dá začať odznova“. Román Keď som ťa stratila by som zaradila medzi psychologický román a romancu. Musím povedať, že sa mi nie vždy čítal ľahko, pretože som si až priveľmi dobre vedela predstaviť, čo prežívala hlavná hrdinka Molly, keď jej milovaný Leo odchádzal na nebezpečné žurnalistické výpravy do miest,  kde sa bojovalo. 

Autorka veľmi šikovne rozvíja príbeh dvomi časovými líniami. Jedna mapuje začiatok vzťahu super bohatej Molly a novinára Lea (tú nám približuje Leo), ich prvé zbližovanie zatiaľ čo v druhej pozorujeme zúfalú Molly, ktorá čelí svojej bolesti z rozpadu vzťahu a Leovi, ktorý si po zranení mozgu nepamätá, že s Molly niekedy vôbec chodil, a už vôbec nie, že sú manželia.

Láska k Leovi bola jedinečná a mimoriadna, nikdy predtým som také čosi nezažila. Zabolelo ma, že si to uvedomujem až teraz. (Molly, str. 41)

Musím sa priznať, že akosi sa mi lepšie čítal príbeh z Leovho pohľadu. Asi to bude skôr preto, že Molly od začiatku musela zahmlievať, aby sme sa všetko nedozvedeli už na začiatku, pričom Leo nám predostiera minulosť – krôčik po krôčiku. V polovici románu sa však časové línie vymenia a v minulosti sa trápi Molly a Leo začína chápať prítomnosť a problém, ktorému ich vzťah čelí.

„To, čo má v živote cenu, neprichádza vždy krásne zabalené,“ hodil som nenútene plecom. Majiteľka na nás kývla. Napriek Mollinej prosbe o diskrétnosť som ju objal okolo pása a vykročili sme. (Leo, str. 160)

Okrem hlavných hrdinov tu vystupuje veľmi okrajovo iba zopár postáv, Leova rodina, Mollyini rodičia a spomína sa jej zosnulý brat Declan, ktorý bol Leov najlepší priateľ na univerzite. Častejšie sa spomína Leov kolega Brad s rodinou. Aj on riskuje život vo „vojnovom“ svete ako fotograf. Príbeh je veľmi intímny a je viac o ponore postáv do vlastných problémov a emócií ako o dynamickosti a akcii konania postáv.

Penny sa vždy rada stretla na kávu či večeru, aj keby od nášho posledného stretnutia uplynulo len pár dní. No čím viac som ju navštevovala, tým viac som sa presviedčala, že Brad udržuje spojenie so svojou rodinou neporovnateľne častejšie než Leo. (Molly, str. 342)

Zaujímavé je, že som sa dokázala vcítiť do oboch – Molly aj Lea, aj keď mi Molly spočiatku pripadala priveľmi agresívna, ale postupom času – a po-odhaľovaním ich problémov som ju pochopila a prestala som jej výbušnosť zazlievať. 

„Tentoraz komunikujeme. Púšťame jeden druhého do svojho vnútra. A v tom to bude tentoraz iné.“ (Leo, str. 329)

Tento príbeh mi ukázal niečo, čo by som si sama na seba nikdy nepripustila a nepriznala. Aj ja som zažila ten pocit, ako Molly, keď som si myslela, že pre svojho partnera nie som taká dôležitá ako „jazda na motorke“, tak ako sa zdalo, že pre Lea je najviac jeho práca. Aj ja som vyčítala svojmu priateľovi, prečo mi častejšie nevolá, keď je na jazde. A teraz – keď som si prečítala myšlienky a pocity oboch ľudí v podobnej situácii pochopila som, že všetko je o komunikácii a vina je vždy na oboch stranách ...(v podstate tom to tak teoreticky vedela, ale vďaka tejto knihe som si to „prežila“ z oboch uhľov pohľadu a tým sa to lepšie chápe). Táto kniha pre mňa mala takmer až terapeutický účinok a odporúčam ju každému, kto sem-tam tápe vo vzťahu – možno vám pomôže nájsť spoločnú
reč.

Recenzovala: Mirka Novysedláková
http://wondersofbooks.blogspot.sk/2017/08/kelly-rimmerova-ked-som-ta-stratila.html

Molly má to šťastie, že sa narodila do bohatej rodiny, nemala o nič núdzu, po celý svoj doterajší život žila v prepychu. Leo naopak, vyrastal v chudobných pomeroch, nemal šťastie na otca, no svojou tvrdohlavosťou dosiahol pracovný úspech a vybudoval si žiarivú kariéru ako vojnový korešpondent. Keď Molly jedného dňa kontaktuje Lea a chce sa porozprávať o svojom mŕtvom bratovi, Leo zaváha – Declan bol jeho najlepší priateľ, ale na stretnutie pristúpi. A tu sa začína písať spoločný príbeh Molly a Lea.

Molly je mladou, očarujúcou ženou, tvrdo pracujúcou v rodinnej firme, kde jej motiváciou je otcovo uznanie. Denne trávi množstvo hodín v práci, len aby sebe a otcovi dokázala, aká je silná. Všetkých totiž zasiahla nečakaná smrť Declana a so stratou sa každý z rodiny zmieroval po svojom. Molly mala brata rada, no ako postupne zisťovala, jeho najväčšie tajomstvo nepoznala.

To tajomstvo poznal Leo. A ten sa po smrti Declana stal rodinným nepriateľom. Mollini rodičia na neho zanevreli, dokonca mu pripisovali za synovu smrť vinu. Len Molly to videla inak. Postupne sa s Leom zblížili a aj napriek nesúhlasu rodičov, sa Molly za Lea vydala.

Šťastie, ktoré z nich sršalo, láska vpísaná v tvárach, gestách, pohyboch. Jeden pre druhého sa stali chýbajúcim dielikom. Mali sa radi, a to ich hrialo pri srdciach i v časoch, keď bol Leo pracovne vycestovaný v zahraničí. Moderná technika im umožňovala spojiť sa a zároveň každý pracovať osve.

Jednej noci sa však stalo to, čoho sa Molly už nejedenkrát desila. Zazvonil telefón, v ktorom jej plačlivý hlas oznámil, že jej manžel je vážne zranený a leží v nemocnici v Ríme. Leo pracoval vo veľmi nebezpečných vojenských zónach. Jeho články mali o to väčšiu čítanosť, keď bol priamym divákom diania, keď schytával stratené guľky, či sa zúčastňoval občianskych vojen, protestov a demonštrácii. Upozorňoval svet na problémy ľudí, ktorí sa stali obeťami, na neľudské zaobchádzanie s ľudskou dôstojnosťou. Žil to s tými ľuďmi. A preto mal priamu skúsenosť, ktorú rád pretavoval do písmenok v článkoch a tie ho vynášali do výšin úspechu.

Až do chvíle kým nemal takmer smrteľné zranenie. Po prevoze do nemocnice mu lekári nedávali veľké nádeje, a preto manželku pripravovali na najhoršie. Tá sediac pri Leovom lôžku dúfala v nemožné. V nový začiatok. Manžel pripútaný ku lôžku sa síce prebudí, ale… Ďalej neprezradím, vyzradila by som priveľa.

Po prebudení Lea sa dejová línia vynie pútavým smerom. Postupné odhaľovanie ich spoločného života, z pohľadu raz jedného – Lea, a raz druhého protagonistu – Molly, je dej o to pútavejší a rozmanitejší. Obaja svojským spôsobom a sebe vlastným pohľadom opisujú manželský život. Preto do seba dieliky mozaiky ich spoločného manželského života pekne zapadnú.

Nikdy nie je neskoro a nikdy sa netreba vzdať predčasne či bez boja. I keď človek bojuje a vyzerá to na prehru, svetielko nádeje nezhasína nikdy. Život Molly a Lea sa spojil za zvláštnych okolností prvýkrát, za zvláštnych okolností sa spojil aj druhýkrát. A to už si obaja zúfali. A komunikácia! Tá je vo vzťahu najdôležitejšia! Veľmi pekne na vzťahu týchto dvoch vidieť, akých chýb sa často páry dopúšťajú. Nekomunikujú.

Raz mi jeden človek povedal, keď som sama mala pred svadbou: “Je rozdiel konverzovať a komunikovať.” Ľudia veľmi veľa konverzujú, o počasí, o tom aký mali deň, čo bolo v práci, v škole, čo budú večer a počas najbližšieho víkendu robiť, kam pôjdu na dovolenku. Zabúdajú však medzi sebou komunikovať. Nehovoria o svojich vnútorných pocitoch, túžbach, potrebách, neprejavujú navonok svoje vnútro. Keď ich niečo trápi, mlčia. A to je častokrát kameň úrazu. Nekomunikácia. Každý máme potrebu rozprávať o svojich vnútorných pocitoch, aby nám partner rozumel. Komunikujme! Popritom i konverzujme. Zdravá rovnováha. Veľa šťastia.

Pri čítaní knižky sa možno zamyslieť nad vlastným vzťahom. Autorka nesentimentálne popisuje vzťah Molly a Lea, ktorí môžu byť príkladom z tisícov párov. Negeneralizuje, nemoralizuje, nepoučuje. Príbeh odporúčam do rúk aj tým, ktorí autorkine predchádzajúce príbehy nečítali. Nie je to pokračovanie žiadnej série. Romantické duše príbehu podľahnú. Ale i neromantické duše nebudú sklamané. Bola to moja prvá kniha od autorky a vrelo sa pustím do jej ďalších titulov.
Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/kelly-rimmer-ked-som-ta-stratila/

Pred tromi mesiacmi som recenzovala knihu Spoznal som ťa bosú, ktorá padla do kategórie neohúri, neurazí. Preto som od tejto knihy som nečakala viac než mierne nadpriemerné letné čítanie. Našťastie môžem skonštatovať, že autorka jednoznačne naplnila (ak nie prekročila) svoj potenciál.

Po prečítaní anotácie vám príde na um niekoľko ďalších podobných kníh alebo filmov, ktoré ste videli alebo čítali, v ktorých niekto stratí pamäť a ten druhý mu ju musí svojou láskou stále obnovovať. Podobná červená niť sa tiahne aj tu, ale to nie je všetko.

Leo stratí pamäť počas práce na reportáži vo vojnovej zóne a jeho manželka Molly mu pomáha nielen s návratom na nohy, ale aj obnovením predchádzajúceho života. Háčik je v tom, že len Molly zatiaľ vie, že ich vzťah bol pred nehodou tesne pred krachom a práve Leo inicioval neodvratný rozvod. Lenže ten si zatiaľ spomína len na to, ako sa do Molly zamiloval a je odhodlaný na ich vzťahu makať.

Veľmi pozitívne ma prekvapilo, že táto pomerne klišéovitá téma sa dá spracovať tak zaujímavo. Vôbec to nie je prvoplánové, naopak – často som sa pristavovala pri tom, že som si vravela, ako to tá autorka dobre vymyslela, a najmä – ako sa od predchádzajúcej knihy vypracovala. Samozrejme, ak porovnávame ženské romány medzi sebou, nie ženské romány s nejakým Murakamim či Houellebecqom.

Hodnotu knihy vidím najmä v kompozícii. Súčasnú dobu rozpráva zo svojho pohľadu Molly. Jej pasáže sa striedajú s Leovými z doby pred nehodou, a týkajú sa práve času, na ktorý sa spoločne usilujú spomenúť si. Vidíme teda pohľad oboch postáv z rôznych časových úsekov a striedavo z mužskej a ženskej perspektívy. To kulminuje najmä v závere románu a pomáha nielen pochopiť stav, do ktorého sa dostali, ale aj riešenie, ako z neho von.

Mohla by to byť pokojne kniha do každej rodiny. Je síce pravda, že problémy so stratou pamäti neriešime každý deň. Táto otázka ale odchádza po začiatku knihy v podstate do úzadia. Oveľa viac je to kniha o tom najčastejšom probléme v každom vzťahu, kedy žena mužovi vyčíta, že sa jej nevenuje a muž žene, že ho nepodporuje.

Často mnohé konflikty vznikajú len preto, lebo sa jedna strana nedokáže vcítiť do tej druhej. Kniha Keď som ťa stratila v tom môže byť celkom dobrou pomôckou. Ukazuje totiž, že niekedy to môžu obe strany myslieť dobre, no nájsť kompromis a východisko môže byť problém.

Nie je to odborná literatúra, nie je to psychologická sonda, stále je to oddychovka pre ženy. Preto ak na vás aj moja recenzia pôsobí trochu komplikovane, nie je to na úkor príbehu. Dialógy, preklad aj záver knihy sú vymakané, takže knihu zlupnete za dva večery. Pokojne namiesto toho, aby ste sa vadili so svojím partnerom ;).

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

• ľudí vo vzťahoch
• fanúšikov filmu 50x a stále po prvý raz
• ak sa vám páčila prvá kniha autorky

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

• neradi robíte kompromisy
• nepotrebujete riešiť fungovanie vo vzťahu
• hľadáte nekomplikovaný ľúbostný príbeh

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/kelly-rimmerova-ked-som-ta-stratila/