Stratený symbol

Da Vinciho kód, Anjeli a démoni... Tieto príbehy som doteraz poznala veľmi dobre, avšak iba z obrazovky televízoru. S dielami od Dana Browna som ešte nemala tú česť. Až doteraz.

Stratený Symbol by sa dal nazvať mojou premiérou s autorovými dielami. Jeho príbehy ma vždy fascinovali a tak som si povedala, že si tentoraz túto novinku nenechám ujsť. Pochyby som (ako inak) mala. Priznávam sa, že som mierne váhala, pretože v tomto období som mala času málo a kníh, ktoré som si chcela prečítať až príliš veľa... No jeden názor ma absolútne presvedčil a tak som to skúsila. Ako sa mi táto kniha páčila?

Spočiatku som si musela troška zvyknúť na autorov štýl, ktorý rozprával príbeh po svojom. Avšak, keď som si zvykla, kniha ma úplne pohltila. Tajomstvo, presnejšie dávne mystéria sa odhaľujú krôčik po krôčiku a to ma nesmierne bavilo. Človek sa pri Danovi Brownovi vždy dozvie mnohé fakty na ktoré by normálne nenarazil. Je to autor, ktorý históriu dokáže podať spôsobom, ktorý vás nenudí. Kdeže... Práve naopak vás dokáže zaujať, fascinovať, pohltiť, mraziť a tak ďalej... Páči sa mi, že vo svojich dielach odhaľuje aj také témy pri ktorých by sa mnohým nemuselo páčiť, že vyjdu navonok alebo, že sa spochybnia zaužívané fakty. V takýchto prípadoch si nedáva servítku pred ústa a odhaľuje všetko čo je možné, ale i nemožné.

Navyše čo by to bolo za Brownovku keby tam nebol nejaký poriadny psychopat zaujatý do danej veci? Nuž ten, ktorý oxidoval v Stratenom symboly nebol žiadny začiatočník. Kúsky, ktoré sa mu darili boli viac ako mrazivé a povedzme si úprimne, že stretnúť by som ho určite nechcela. Nebol v ňom kúsok citu, ľútosti, zmilovania, či výčitiek svedomia. Svoje kroky podnikal bezmyšlienkovo a rázne. "Medzi šialenstvom a genialitou je len tenká čiara." Áno dalo by sa povedať, že jeho činy boli geniálne, avšak boli natoľko nemorálne, že takéto niečo sa nedá tvrdiť so zdravým rozumom.

Bolo mi potešením po dlhej dobe stretnúť starého dobrého profesora Langdona. O ňom sa už dá celkom bez výčitiek povedať, že je génius :). Vždy ma dokáže udiviť (aj keď si uvedomujem, že je to iba knižká postava) aké fakty vie a aké múdrosti pozná. Pokiaľ by som mala určiť najinteligentnejšieho hrdinu, tak by som veru dlho nepremýšľala. 

Ako sa tu dokáže nájsť množstvo negatívnych postáv, nájde sa tu aj mnoho pozitívnych postáv, ktoré si získajú vaše srdce.

Celý čas som bola veľmi zvedavá aké tajomstvo sa odhalí na konci. K jeho utajovaniu sa viazali prísahy a mnohí by pre jeho utajenie položili i život, tak čo to teda bude? Veľa som nad tým uvažovala, nuž a keď som sa dozvedela čo sa za tým ukrýva bola som prekvapená... Ani neviem určiť, či to bolo pozitívne prekvapenie (ale to iba v prvom momente). Totižto nečakala som, že celé tajomstvo bude také prosté a očividné. Že ukryté tajomstvo máme v podstate celý čas pred nosom. Čím dlhšie som však čítala, tým viac mi to začínalo dávať zmysel. Je ťažké určiť, či to je pravda alebo nie. No niečo na tom je... Rozhodne to stojí za zamyslenie.

Stretla som sa s viacerými názormi, ktoré hovorili, že Stratený symbol je Brownova najslabšia kniha. Asi aj preto som rada, že bola mojou prvou. Nemala som to s čím porovnávať a tak som si čítanie maximálne užila. Odporúčam :)!

Recenzovala: Kristy Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2017/01/strateny-symbol-dan-brown.html

Dana Browna vám ako autora určite nemusím predstavovať. Keďže som od neho prečítala nejednu knihu, na Stratený symbol som sa veľmi tešila. Záhady, mystika, napätie – to všetko som čakala od tohto príbehu, pretože mi to autor ponúkol v jeho predchádzajúcich knihách. No už po pár kapitolách som vedela, že to nie je to pravé orechové. Niečo tomu jednoducho chýbalo a ja som takmer do poslednej chvíle nevedela čo. Príliš veľa faktov a záhady, ktoré so mnou nič nerobili. Oproti svojim predchodkyniam príbeh nemá také svižné tempo. Anjelov a démonov a Da Vinciho kód som hltala. Knihy sú opradené tajomnom, človek nevie, čo od ďalšej stránky čakať. No Stratený symbol ma nevtiahol. Chýbalo mi tam to povestné napätie. Kde pri prvých dvoch príbehoch som mala chuť riešiť záhady s postavami, no tu to tak nebolo. Akoby si autor všetko zaujímavé vyčerpal v predchádzajúcich príbehoch.

Langdon sa usmial. „Prepáčte, ale slovo okultný napriek čarovným obrazom uctievania diabla znamená ˒ukrytýʾ alebo ˒tajnýʾ. V časoch náboženského útlaku poznatky, ktoré boli v rozpore s doktrínou, sa museli držať ukryté alebo ˒okultnéʾ, a pretože cirkev sa nimi cítila ohrozená, predefinovali všetko ˒okultnéʾ na zlé a tento predsudok prežil.“

Úvod je naozaj skvelý. Roberta Langdona pozvú prednášať do washingtonského Kapitolu. Rád pozvanie prijíma, pretože ho má na svedomí jeho dlhoročný priateľ. Avšak po príchode ho čaká nemilé prekvapenie. Odťatá ruka so zlatým prsteňom a záhadnými tetovaniami. Robert hneď spoznáva ruku svojho priateľa. Vtedy sa rozpúta boj s časom. Dokáže zachrániť Petra Solomona a popritom vyriešiť najväčšiu záhadu dejín?

Slobodomurárstvo nič z toho neponúka. Slobodomurári nesľubujú spasenie. Nemajú špecifickú teológiu a nesnažia sa vás konvertovať. Diskusie o náboženstve sú v skutočnosti v slobodomurárskych lóžach zakázané.

Znie to dobre, všakže? Po prečítaní knihy si to už nemyslím. Dej sa neskutočne vliekol. Mala som pocit, ako by sa príbeh, s pribúdajúcimi stranami nikam neposúval. Áno, sú tam záhady, tajomstvá a podobne, no mňa to nejako nezaujalo. Predpokladám, že je to autorovým štýlom písania. Oproti predchádzajúcim knihám, akoby poľavil. Dej stratil na intenzite. Obrovské množstvo faktov a žiadna akcia. Tej som sa dočkala až v samom závere, no bola taká krátka, že ma to doslova rozčúlilo. Bola to jedna z častí príbehu, kedy som si mohla povedať, že je to Brown, na akého som zvyknutá.

Živé vedomie je nejakým spôsobom vplyv, ktorý mení možnosť niečoho na čosi reálne. Najpodstatnejšou ingredienciou v utváraní nášho vesmíru je vedomie, ktoré ho pozoruje.

Hoci sú v príbehu rôznorodé postavy, ani jednu som si extra neobľúbila. Robert je odborník vo svojom fachu, avšak ako človek je nevýrazný. Aj keď je hlavným hrdinom, jeho kapitoly strácali na intenzite. Pri všetkých odhaleniach mu robila spoločnosť Petrova sestra, Katherine. Spolu sa snažili prísť na kĺb najväčšej záhade ľudstva. Katherine sama o sebe je silnou hrdinkou. Pokúša sa pomôcť bratovi. Na ceste k jeho záchrane by spravila čokoľvek. Zo začiatku je pre mňa veľkou neznámou, až postupne autor odhaľuje jej charakter. Najzaujímavejšou postavou je Mal’akh. Snová plány, ktoré sú obrovskou záhadou. Všetko má neskutočne dobre premyslené, až nechápem, kde na to autor prišiel. Práve táto dejová línia si ma získala najviac. Na začiatku je Mal’akh len osoba bez mena. Nevedela som, čo si mám myslieť, a či bude pre príbeh dôležitý. Je. Tajomstvo, ktoré sa odhalilo na konci, mi vyrazilo dych. Autor nedáva žiadne indície, že by to mohlo takto skončiť.

Čas je rieka… A knihy sú člny. Mnohé zväzky začínajú po prúde, len aby stroskotali a navždy sa stratili v jeho pieskoch. Len málo z nich, veľmi málo, prestojí skúšky času a prežijú, aby požehnali nasledujúce veky.

Stratený symbol je príbeh o záchrane priateľa a o hľadaní tajomstva, ktoré by, možno, bolo lepšie, ak by zostalo ukryté. Je o tom, ako strach dokáže človeku zviazať ruky, aj napriek snahe pomôcť. Je taktiež o súrodeneckej láske, ktorá spája ľudí.

Nič totiž nie je také tajné, aby sa neprejavilo, ani také skryté, aby sa neprezvedelo a nevyšlo najavo.

Kniha celkovo nie je zlá, ale radím ju medzi slabšie z autorovho pera. Ak máte radi záhady, tajomno a príbehy o Robertovi Langdonovi, nenechajte si tento príbeh ujsť.

Recenzovala: Zuzana Fabiánová

http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2017/01/14/dan-brown-strateny-symbol-robert-langdon-3/