Dnešok nie je naposledy

Už dávno som si tak dobre nepočítala.
Napísať neokukané sci-fi so strojom času nie je sranda. Všetko tu už niekedy niekto vymyslel.
Kanaďan Elan Mastai je na poli serióznej beletrie debutant (doteraz písal „len“ filmové scenáre), no jeho prvý krok vôbec nemieril do blata, ale pekne do brázdy, kam zasial parádny príbeh. Trochu filozofický, ako to už pri cestovaní v čase býva, trochu romantický, čo pre scifíčka nie je vždy pravidlo, ale najmä pútavý. Už na prvej strane vás autor namočí do deja, v ktorom prezradí všetko a vlastne nič, takže vás to nikam nechce pustiť, dokonca ani na záchod. A keď máte občas pocit, že sa spisovateľovi text akosi zamotáva, tak to pokorne prizná, ba ešte aj zvýrazní, že sa to pokúsi dať do poriadku. Mastai, Mastai, ty si so mnou hral ako kocúr s myšou.

Zvyčajne to býva so strojmi času takto – dostanete sa do minulosti, kde čosi pokašlete, následne tým narušíte časopriestorové kontinuum, a keď sa vrátite, hneď je všetko inak. Samozrejme, že oveľa horšie. Frajerka vás nespoznáva, svet ovláda nejaká zberba a bryndzové halušky nikdy nevznikli, takže sa sakra snažíte, aby ste všetko vrátili na boží poriadok.
A teraz si predstavte inú variantu. Je rok 2016. Voláte sa Tom Barren a váš otec vymyslel stroj času.
Idete do minulosti.
Idete do minulosti a niečo pokašlete.
Idete do minulosti, niečo pokašlete a vrátite sa späť.
Idete do minulosti, niečo pokašlete, vrátite sa späť a zistíte, že ste v tomto našom svete. Hotová tragédia!
Totiž – ten Tomov pôvodný  svet bol oveľa lepší. Energetický problém vyriešil ešte v roku 1965 akýsi supermotor, takže nikto nemusel bojovať o priestor a zdroje, vládol svetový mier a dokonalosť. Akurát Tom je v tom svojom šťastnom svete dosť nepodareným synom geniálneho tatka a do minulosti sa dostal omylom vďaka svojej nešikovnosti. Čo teraz? Ako to všetko vrátiť späť? Veď tu je to naozaj príšerné! Ľuďom sa tu snívajú neregulované sny, Tomovi najlepší kamoši sa vôbec nenarodili a navyše sa ani nevolá Tom, ale John.

No dobre, niečo je predsa len lepšie. Tu je úspešným architektom, matku nezabilo lietajúce auto, pribudla mu sestra, a aj s láskou je to tu pre neho akési nádejnejšie… stop, ďalej by to už bol spojler.
Povedať však môžem, že na nováčika má Elan Mastai parádne literárne spôsoby, vrátane tej slovnej pyramídy, ktorú som si dovolila použiť aj ja o pár riadkov vyššie. Dodala textu skvelú dynamiku, znie to skoro ako báseň. Idete do minulosti. Idete do minulosti a niečo pokašl… no dobre, nebudem to viac opakovať, chápeme sa, že?
Ale to, že som si parádne počítala, to poviem ešte raz. Málokedy sa mi stane, že si uprostred knižky vravím nie, nech sa to ešte nekončí. Stroj času by mi vlastne celkom bodol. Išla by som do minulosti a  prečítala si to aj tri razy za sebou akoby to bolo prvý raz. Dnešok by skrátka nebol naposledy.

Aj vy čítajte, knihomoli.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11524

Poznáte budúcnosť, ktorú nám predpovedali ľudia žijúci v päťdesiatych rokoch 20. storočia? Ich predstavy sa naplnili! V tom roku 2016, v ktorom žije Tom Barren, ľudstvo prekvitá v technoutopickom raji s lietajúcimi autami, pohyblivými chodníkmi a mesačnými základňami, v ríši, kde sa avokáda nekazia a punk rock nikdy neexistoval... Jednoducho nebol potrebný. Tom si však v tomto očarujúcom idealistickom svete nevie nájsť miesto, a to ešte predtým, ako sa mu život obráti hore nohami. Osudová nehoda ho položí na lopatky. Urobí unáhlené rozhodnutie, ktoré zásadne zmení nielen jeho život, ale aj samotnú štruktúru vesmíru. Pri cestovaní v čase nastane incident a Tom uviazne v našom roku 2016, vo svete, ktorý pokladáme za skutočný. Naša normálna realita mu pripadá ako dystopická pustatina. Keď však Tom objaví absolútne neočakávané verzie rodinných príslušníkov, kariéry a možno – naozaj iba možno – aj svojej spriaznenej duše, musí sa rozhodnúť. Napraví plynutie času a vzkriesi svoj utopický vesmír, alebo sa pokúsi založiť si nový život v našej neporiadnej, nepredvídateľnej realite?

Dnešok nie je naposledy ma zaujal hneď obálkou a potom aj anotáciou. Nevedela som si spojiť ako by s tým mohol súvisieť citrón, a preto som sa odhodlala to zistiť. Okej, to určite nebol ten hlavný dôvod, to je jasné. Tému cestovania v čase mám mimoriadne rada, keďže sa s ňou dá naozaj vyhrať a v podstate už je toľko kníh, ktoré hovoria o paralelných svetoch a o tom ako bude vyzerať naša budúcnosť, že sa máte aj čoho veľmi ľahko chytiť. Elan Mastai sa túto tému rozhodol poňať po svojom a myslím, že odviedol dobrú prácu.

"Stroj, ktorý sa nikdy nepoužije, je ako dieťa, čo sa nikdy nenarodí."

Tom si nevie nájsť svoje miesto. Nevie sa stotožniť s dobou, v ktorej žije. Až do chvíle, keď sa jeho život obráti naruby a on sa ocitá v našom svete v našom roku 2016. Už hneď teraz bola upútaná moja pozornosť, keďže 99% príbehov si zakladá na tom, že postavy cestujú z aktuálnej prítomnosti, ktorá je nám všetkým známa a v ktorej žijeme, do minulosti alebo budúcnosti, poprípade iného existujúceho sveta mimo toho nášho. V tomto prípade to bvšak bolo naopak - rok 2016, v ktorom žije Tom napreduje oveľa viac dopredu ako ten náš a o takom niečom my môžeme len snívať a je to hudba ďalekej budúcnosti. A práve z takéhoto moderného sveta, kde je nielen technika, ale aj medicína, doprava, proste všetko na oveľa vyššej a komplikovanejšej úrovni sa dostáva do nášho roku 2016, kde to pre neho pôsobí, ako keby niekto z nás sa dostane, poviem príklad do stredoveku. Bolo mimoriadne zaujímavé sledovať ako Tom sa oboznamuje so svetom, ktorý nesrší takými vymoženosťami. Autor nám naozaj podrobne ponúkol pohľad na svet a myslím, že jeho úmyslom bolo poukázať aj na to, ako je naša spoločnosť nastavená, ako funguje naše myslenie a podobne. Často sa mi stalo, že som sa len tak pri čítaní pozastavila a nad mnohými vecami premýšľala, dokonca som svojich priateľov a rodinu aj zaskočila nejakou otázkou, ktorá mi na podnet tejto knihy prišla na rozum (viete si predstaviť, ako sa asi tvárili). Príbeh teda už nie je čítaním pre deti, keďže autor sa pozrel na túto tematiku už z takej, povedzme, dospeláckej stránky a poňal ju vážne. Pamätám si, že som nedávno videla film Žena cestovateľa v čase a niekedy som mala pi čítaní pocit, ako keby som znovu pozerala tento film. Je vidieť, že autor túto knihu písal už pre dospelého, uvedomelého čitateľa, ktorý si vie pospájať jednotlivé súvislosti a vytvoriť tak skvelý príbeh, ktorý zaujme mnohé vekové kategórie.

"Chce mi ukázať svoje miesto. Strávil som v ňom väčšinu života, no takmer ho nespoznávam."

Aby bol príbeh pre čitateľa zaujímavý, nemal autor ľahkú úlohu vytvoriť zaujímavú epickú zložku, ktorá doplní jeho videnia sveta a modernej budúcnosti. Páčilo sa mi, že to vymyslel najmä cez postavy - že aj členovia jeho rodiny boli odlišní, neboli to tí istú ľudia ako v paralelnom svete, z ktorého sa dostal do toho nášho. Práve tu sa skvelo prejavilo, aký majú na človeka vplyv jeho blízki a akí aj my dokážeme byť odlišní, podľa toho ako sa k nám oni správajú. Knihu by som sa pre to nebala označiť z istej časti ako takú malú psychológiu ľudského ja. Nie vždy som nadšená, keď sa autor rozhodne nám priblížiť vnútorný život postavy, no v tomto prípade to podľa mňa skvelo dokreslilo celkový dojem z príbehu. Ako som už spomínala, kniha bola napísaná úplne iným štýlom s akým som sa doposiaľ stretla. Autor sa snažil písať naozaj formálne, niekedy trošku vecne, ale o to väčší dojem vo vás potom kniha zanechala. Priznám sa, že občas sa nejaké to hluché miesto našla a možno by som príbeh trošku oživila nejakými zaujímavejšími scénami, ale aj napriek tomu som bola spokojná viac ako som predpokladala, keď som sa púšťala do čítania. Príbeh bol naozaj vymyslený do úplných detailov, všetko spolu do seba zapadlo ako puzzle a hlavne som naozaj rada, že to nebola len ďalšia mainstreamovka, ktorá kopíruje predošlé knihy. Nechýbala ani ľúbostná zápletka, ktorá však nebola príliš výrazná a rozhodne by som netvrdila, že by bol príbeh založený výlučne na nej alebo že by čerpal autor len z nej. Svoje patričné miesto zaujala a zohrala aj svoju úlohu, no kvalitným čítaním túto knihu urobila autorova fantázia, predstavivosť, chytľavý štýl a schopnosť prebudiť vo vás rozličné myšlienky. Na záver by som ešte poznamenala, že sa kniha číta veľmi dobre a rýchlo aj vďaka ozaj krátkym kapitolám. Skoro všetky majú len nejaké stránky, preto ich nájdete v knihe až vyše 130, ale príbeh to posúva oveľa plynulejšie dopredu, čo poteší hádam každého čitateľa.

Keďže sa občas vyskytli nejaké miesta, kedy príbeh zaostával a epická zložka trošku poľavila, predsa len to bolo vynikajúce a zaujímavé čítanie, Elan priniesol niečo nové a ja som rada, že som si mohla tematiku cestovania v čase opäť užiť aj z iného hľadiska. Toto dielko vám odporúčam nielen ak máte radi cestovanie v čase, ale ak ste sa aj báli dať takýmto knihám šancu. Dnešok nie je naposledy je skvelá možnosť, čím začať, aj keď sa vám potom budú rovnocenné tituly hľadať ťažšie.

Recenzovala: Veronika Dedíková
https://book-fans.blogspot.sk/2017/06/dnesok-nie-je-naposledy-elan-mastai.html

Pochádza zo sveta, ktorý sme mali mať.

Ako mohlo ľudstvo žiť, keby bolo ovládlo planétu Zem? Mohlo žiť v mieri, v dostatku, v technickej vymoženosti, vedelo by sa teleportovať, existovali by lietajúce autá, cestovalo by sa na Mesiac. Všetko ovplyvnil jeden dátum – 11. júl 1965, a jeden prístroj – Goettreiderov motor, ktorý spustil novú budúcnosť. Mladý Tom Barren žije v tej budúcnosti, v ktorej prekvitá technoutopický raj. Až do chvíle, kým sa nevráti v čase a nezmení časovú os.

Elan Mastai je kanadský autor píšuci filmové scenáre. Dnešok nie je naposledy je autorovým debutom a vyzerá to tak, že do kategóriu sci-fi obohatil niečím novým, postrehmi a inteligenciou, o verziách nás samých, ktorých sa časom zbavujeme a do ktorých dorastáme. Author photo is David Leyes.

Dnešok nie je naposledy, názov, ktorý predstavuje opätovný návrat do jedného konkrétneho dneška, aby sa zmenili dejiny a predišlo sa tak budúcnosti, ktorá nemala nikdy nastať. Alebo zmeniť dnešok, aby nastala budúcnosť taká, akú si ju predstavuje Tom Barren. Pozor, takéto zmeny môžu mať katastrofálne následky.

Predstava, že Tom žije v budúcnosti, ktorá ponúka jedincovi dostatok všetkého, je vzrušujúca. Aj táto ilúzia má však svoje nedostatky, a to napríklad, nedostatok lásky – od otca, matky, či od ženy, ktorú miluje. A tak sa vyberie do minulosti, aby zmenil budúcnosť.  Vyberie sa hľadať odpovede…

Nie je Vám jasné, ako taký stroj času funguje? Autor má skvelú fantáziu, doplnenú o odborné poznatky a čísla, ako je pohyb Zeme okolo vlastnej osi, zároveň pohyb Zeme okolo Slnka, či pohyb Slnečnej sústavy po Mliečnej dráhe. Je dôležité poznať tieto údaje, aby sa cestovateľovi časom nestalo, že sa ocitne osamotený niekde v nekonečnej prázdnej čierňave kozmu – vo vzduchoprázdne.

Zem pod vami sa hýbe, veľmi rýchlo. Pozdĺž rovníka rotuje rýchlosťou vyše 1 600 kilometrov za hodinu. Robí to dvadsaťštyri hodín denne, pričom okolo Slnka obieha rýchlosťou asi 108 000 kilometrov za hodinu. Za deň prekoná vyše 2 570 000 kilometrov. Slnečná sústava sa vzhľadom na Mliečnu cestu rúti rýchlosťou takmer 2 092 000 kilometrov za hodinu a za deň prejde temer 52 000 000 kilometrov. A tak ďalej.

Keby ste mali cestovať v čase do včerajška, Zem by sa vo vesmíre nachádzala na inom mieste. Aj keby ste sa vrátili naspäť iba o sekundu, naša planéta by sa vám pod nohami posunula takmer o pol kilometra. Za jedinu sekundu.

Dobrodružstvá, ktoré cestou časopriestorom postretnú Toma, nenápadne dokazujú jediné. Nech je potreba ľudstva po dokonalosti, po technických výdobytkoch či umelej inteligencii akokoľvek silná, vždy túto potrebu prevyšuje túžba po jedinom, po láske. Hlavnému protagonistovi postrádanie tohto nežného citu bráni vo vývoji. Preto sa rozhodne a vycestuje do minulosti za lepšou budúcnosťou. A stretne sa tak so všetkými svojimi charakterovými postavami vo vlastnej hlave. Ono je totiž zložité vrátiť sa do minulosti, kde síce žije Tom Barren, ale ten sa nezaobíde bez istej charakterovej odchýlky svojej vlastnej osoby. Chaotické? Trochu. Príbeh však podrobne vysvetľuje všetky okolnosti. Žiaden strach.

Sci-fi thriller manifestuje, že kľúčové udalosti dejín ľudstva sú dôležíte práve tak, ako sa stali. Akýkoľvek zásah cestovateľa v čase zmení dejiny úplne. Zahrávať sa s časom je ako hrať sa so zápalkami. Zápalka sa rozhorí plamienkom evokujúcim teplo a mier, ale môže sa aj rozhorieť do katastrofálneho požiaru. Preto dejiny posunuli ľudstvo vpred tak či tak.

Tomovi k dosiahnutiu svojho cieľa dopomohol  stroj času skonštruovaný jeho otcom géniom. Preto dnes, v roku 2016, môže sedieť a písať riadky knihy o budúcnosti, ktorá mala nastať. Alebo nastala?

O mieste odkiaľ som prišiel, som vám ešte stále nepovedal veľa.

Vzduch. Nie je taký ako tu. Pôsobí živo a ľahko. Evokuje čistú, príjemnú prázdnotu.

Botanické inžinierstvo, o ktorom nemáte poňatia. Príbytky sa stavajú výlučne zo stromov, ktoré organicky filtrujú vzduch, generujú elektrickú energiu na základe prirodzených rozpadových cyklov v pôde a umožňujú pestovať čerstvé ovocie a zeleninu priamo na stenách kuchyne.

Ide o banálny každodenný zázrak toho všetkého.

Kniha môže zaujať sci-fi fanatikov, ale aj pragmatikov zaujímajúcich sa o budúcnosť planéty. Bio-potraviny, eko-výrobky, život bez smogu, usadenín, odpadkov a splodín. Celkom zaujímavá predstava. Autor má tendeciu, hlavne v úvodných stranách knihy, upadať do sexistických úvah, nemusí to, však, smerovať k odradeniu od čítania. Dejová línia sa postupne ustáli na fantasmagorické uváhy o cestovaní časom, paralelne prelínajúc sa úvahami o zmysle života.

Recenzovala: Martina Javorková
https://www.mojeknihy.com/books/elan-mastai-dnesok-nie-je-naposledy/