Tu žila Britt-Marie

 Uhundraný Ove sa mi doslova "votrel" do života. Asi aj preto som ho začínala čítať s nechuťou, ktorá prerastala do niečoho oveľa hlbšieho. Zrazu sa mi Ove dostal pod kožu, na konci som vyronila slzy a zo života mi už nikdy celkom neodišiel...
Neskôr prišla Babička, ktorá sa každému ospravedlňovala a ktorá vymýšľala nekonečné množstvo rozprávok. Síce to bol príbeh s viac ako krásnym posolstvom a myšlienkou... Nefungovalo to. Aspoň nie na mňa. Bavilo ma to, páčilo sa mi to, ale nebolo to ono...
A potom je tu Britt-Marie... Keby som mala odpovedať úprimne, musela by som priznať, že som si ju vybrala ani tak nie preto, že by som ju čítať chcela, ale preto, že som nechcela porušiť zbierku. Nechcelo sa mi ju čítať. Nemala som na to chuť. Mala som obavy... Aké enormne veľké prekvapenie na mňa čakalo! Nikdy by som si pri Babičke nepomyslela, že suseda, ktorá každému robí napriek a je vykreslená ako stelesnené zlo, zažije toľko dobrodružstva a že sa ukáže, akým skvelým človekom vlastne je. Britt-Marie ma bavila od začiatku...

...až do konca. Čo strana - to prekvapenie. Po celý čas som nevychádzala z údivu, pretože tak krásny príbeh som rozhodne nečakala. V prvom rade som už ani nedúfala, že sa mi od Fredrika Backmana bude niečo páčiť, tak veľmi ako Ove. Ale! Prišla Britt-Marie a prevrátila môj život naruby. Nielen, že sa mi páčila rovnako ako Ove, možno sa mi páčila aj o niečo viac. Aj keď nechcem zrovnávať dva rozdielne príbehy. Britt-Marie mala osobité čaro, ktorému som podlahla na plnej čiare. V malej dedinke Borg som sa cítila ako doma. Občania, napohľad nervrlí, mi postupne prirastali k srdcu a zisťovala som, že knihu naozaj netreba súdiť podľa obalu.

Na koho sa mi však názor menil najviac, bola samotná Britt-Marie. Ak ste čítali Babičku, tak si určite pamätáte nevrlú, zatrpknutú Britt, ktorá vám isto iste išla na nervy v mnohých ohľadoch. Nevedela som si predstaviť príbeh vyrozprávaný z jej pohľadu a ešte k tomu s takou zápletkou! No opäť hovorím, že netreba súdiť a robiť predčasné závery. Ako dej plynie, Britt-Marie sa čitateľovi odhaluje čoraz viac. Ukazuje sa, že nie vždy bola taká, akú sme ju spoznali. A že tiež je iba obyčajným človekom, ktorý zažil veľa nepekných vecí. Jej život sa v pokročilom veku nekončil, ale naopak začínal. Absolútne som nečakala, že toto niekedy poviem, ale Britt mi neskutočne prirástla k srdcu. Oľutovala som všetko zlé, čo som si o nej kedy myslela a počas čítania som jej veľmi držala palce. Bavila ma a jej osobnosť si ma získala. Je to žena, ktorá neodchádza, keď ju iní potrebujú pri sebe. Žena, ktorá je silná, odhodlaná, sebavedomá a konečne predovšetkým sama sebou.

Fredrik Backman si to u mňa urovnal a jeho štýl písania si ma opäť získal späť. Bavila som sa. Prežívala som to. Užívala som si... Z rúk sa mi kniha nepúšťala ľahko, preto ma sprevádzala aj počas dňa popri povinnostiach a spríjemnila mi mnohé chvíle. Obľúbila som si tu také veľké množstvo posláv! To ani nejde opísať aké obrovské čaro Britt-Marie má, a ako si ma získala. Som šťastná, že sa mi to páčilo, pretože ma po Ovem mrzelo ako to so mnou a Backmanom padá. Niežeby bola Babička zlá, ale vie to aj lepšie. Skrátka a dobre... prečítajte si Britt-Marie! Odporúčam všetkými desiatimi! Je mi až troška ľúto, že som už dočítala, pretože mám pocit akoby som opustila svojich priateľov. Verím však, že sa s nimi časom ešte určite zvítam :).

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2017/04/tu-zila-britt-marie-fredrik-backman.html

Po výborne vykreslenom Ovem a rozpačitej vnučke s priveľmi bohatou fantáziou prichádza Britt-Marie, ktorou sa Fredrik Backman vracia k overenej postave vo vyššom veku. Čo sa mňa týka, napravil si týmto reputáciu, pretože predošlá kniha Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa bola miernym sklamaním. Tu žila Britt-Marie síce poskytuje pár podobných námetov ako Muž menom Ove, ale nič to nemení na fakte, že ide o ľudsky napísaný román s jemne predkladaným, ale výrazným posolstvom. Na svet sa autor pozerá cez optiku staršej dámy, vhodenej do celkom novej situácie. Zaujímavé je, že spočiatku vám bude Britt-Marie pripadať priam nesympaticky a otravne, ale postupne prejdete od znechutenia cez ľutosť až k obľúbenosti. A pritom stačí, aby ste jednoducho vyčkali a čítali ďalej, pretože ako v živote aj v tejto postave platí, že človek sa nemení, len časom ho spoznávate lepšie a dôkladnejšie. 

"Kedysi ju v spánku držiaval za ruku, a vtedy snívala jeho sny. Nie že by nemala vlastné sny, ale Kentove boli väčšie, a ten, kto má najväčšie sny, v tomto svete vždy vyhráva. To sa naučila. Preto niekoľko rokov zostala doma, aby sa starala o jeho deti, a nesnívala o vlastných. Zostala doma, aby mu vytvorila dokonalý domov pri budovaní kariéry, a nesnívala o vlastnej... Roky pribúdali a nakoniec uplynuli všetky. To je vlastnosť rokov."

Britt-Marie má šesťdesiattri rokov a absolútne nečakal, že v tomto veku bude začínať doslova od nuly. Odíde od manžela, ktorý bol dovtedy pre ňu celým svetom, a to znamená postaviť sa na vlastné nohy. Žena, ktorej čas vypĺňala staroslivosť o domácnosť - najmä umývanie okien a balkóna - a večné čakanie na Kenta, kým sa vráti z práce, natrafí na prvé prekážky už na úrade práce. Prístup úradov jej nie je po chuti, ale napokon svojím až podivínskym prístupom dosiahne vytýčený cieľ - nájde si prácu. Háčik je v tom, že sa musí presťahovať do dedinky Borg, kdesi pánubohu za chrbtom, kde nie je nič okrem pizzerie a mladých futbalových nadšencov. A práve Britt-Marie sa má postarať, aby dorast fungoval na najlepšej možnej úrovni. Žena nenávidiaca špinu a čokoľvek, čo jej narúša stereotyp, sa odrazu musí potýkať s neporiadkom, hlukom a najmä uvedomením si, že nie vždy záleží na názore druhých. Zvláštna postaršia osôbka sa postupne zoznamuje s miestnymi obyvateľmi a pomermi a ani netuší, ako sa napokon skončí jej nečakané dobrodružstvo...

"Zdvorilo sa ospravedlnila Osobe aj Banke a vysvetlila im, že má čo robiť v mládežníckom klube, takže tu nemôže celý deň stráviť nejakými rečičkami. Svižne prekráčala cez parkovisko a ešte vždy s veľkou dávkou sebaovládania vošla na toaletu a zamkla za sebou. Naozaj sa nepatrí zvracať pred ľuďmi v kaviarni, to rozhodne nie. Keď vyšla z toalety, potkan sedel a čakal ako slušne vychovaný hosť pozvaný k nedeľnému stolu, no tváril sa, akoby si želal mať na zápästí exkluzívne náramkové hodinky a nespokojne ťukať na ciferník. Britt-Marie priniesla Snickers a tanierik, prestrela a zdvorilo sa ospravedlnila..."

Tu žila Britt-Marie neoplýva veľkou dynamikou ani nečakanými zvratmi. Očarí vás však dôkladnou psychologickou kresbou a láskavým postojom autora k postavám a ich životným prehrám i radostiam. Veľmi sa mi páči, ako Fredrik Backman citlivo pristupuje k nastoľovaniu dôležitých otázok. Napríklad o plynutí času a o tom, ako rýchlo prejde človek svoju púť (krásne je to vyjadrené v Britt-Marinom čistení okien - ona videla svet, ale svet nevidel ju). Náhly pokles osudu jej však priniesol viac, ako mohla dúfať. Po dlhých rokoch bola odkázaná sama na seba a musí otvoriť oči aj vo vzťahu k svojmu okoliu. A to tým spôsobom, že zároveň nestratí svoju osobnosť. A to je veru ťažká úloha. Futbal, pizza, láska, viac či menej bizarné postavičky a ich slovník - to všetko tvorí kolorit románu, ktorý bude iste robiť spoločnosť mnohým čitateľom na dovolenke pre jeho ľahkosť a nenáročné čítanie. Nedá mi nespomenúť aj obálku knihy - výborne dotvára sériu Backmanových titulov a podobne ako predošlé charakterizuje aj dej. Verím, že príbeh vás zaujme a tiež prinúti zamyslieť sa, či naozaj žijete naplno.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/f-backman-tu-zila-britt-marie/

Nedávno som sa vám snažila objasniť, prečo sú knihy Fredrika Backmana výnimočné a dnes v tom budem pokračovať. Jeho najnovšia kniha, Tu žila Britt-Marie, u nás totiž vyšla len tento mesiac a určite si zaslúži vašu pozornosť.

Britt-Marie môžete poznať ako tú protivnú susedku z knihy Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, no nie je nevyhnutné pre pochopenie čítať obe knihy.

Šesťdesiattriročná Britt-Marie odišla z domu a opustila manžela, ktorý ju podvádzal. Jediná dostupná pracovná ponuka  ju zaviedla do úplného zapadákova menom Borg, kde už okrem pizzerie nefunguje prakticky nič a jeho obyvatelia žijú výlučne pre futbal.

Aby ste to pochopili, "Britt-Marie naozaj nie je pasívne agresívna osoba. To len špina, neporiadok, škrabance a nesprávne uložený príbor ju nútia kričať, aj to iba hlboko vo svojom vnútri". Dokážete si teda predstaviť jej nadšenie pre futbal... "Lenže tunajšie mládežnícke futbalové mužstvo tak zúfalo potrebuje trénera, že je ochotné ponúknuť príležitosť komukoľvek. Športovcov z Borgu nemôže odradiť ani taká maličkosť, že Britt-Marie o tento post vôbec nestojí." Stret Britt-Marie s Borgom je problematický pre obe strany - a vy si o ňom chcete prečítať.

Po svojráznom láskavom frflošovi a bláznivej dobrosrdečnej babičke sa do žiary reflektorov dostáva pasívne-agresívna Britt-Marie. Zatiaľ čo Babička bola napísaná trochu snovejšie a komplikovanejšie, pri Britt-Marie sa Backman štýlom vracia skôr k Ovemu. Kniha je totiž písaná jednoducho, no chytľavo.

Britt-Marie na prvý pohľad pôsobí pomerne nesympaticky - či už na ľudí vo svojom okolí alebo na čitateľov. Čoskoro však začnete tušiť, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Autor šikovne poukazuje na to, aký je občas rozdiel medzi tým, aký človek je a čo sa snaží posunúť ostatným a tým, čo druhí vnímajú.

Tu žila Britt-Marie je v prvom rade príbeh o osobnom vývoji, životných prioritách, vzťahoch a láske. Je obohatený o očarujúce i podivné detaily, vtipné chvíle, ale tiež smutné momenty, kedy vás bude bolieť srdce kvôli osudu podivnej Britt-Marie.

Okrem svojskej a prepracovanej hlavnej postavy v knihe nechýba ani široké spektrum vedľajších postáv a celkový pohľad na spoločnosť. Mladší i starší obyvatelia Borgu majú svoje úlohy (väčšie či menšie) a, keďže je Backman pán spisovateľ, určite sa vám nebudú zlievať.

Zbožňujem posolstvá, ktoré Fredrik Backman v svojich knihách sprostredkúva a tiež spôsob, akým ich podáva. Napriek tomu som mala pocit, že príbehu chýba o čosi väčší spád. Neočakávala som síce dychberúcu akciu, v Ovem ani v Babičke však nechýbalo niekoľko prekvapivých momentov a zvratov, zvedavosť ma neustále nútila čítať ďalej. Tu žila Britt-Marie bolo výborné čítanie, keď som si už na knihu urobila čas, ale nemala som problém sa od nej kedykoľvek odtrhnúť.

V konečnom dôsledku teda síce Muž menom Ove ostáva mojím favoritom, no jednoznačne vám odporúčam i Tu žila Britt-Marie - bez ohľadu na to, či ste od autora niečo čítali. Takýto skvele napísaný, komplexný príbeh zo života s jedinečnou atmosférou sa totiž len tak nevidí. Knihe udeľujem 4 hviezdičky.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2017/03/fredrik-backman-tu-zila-britt-marie.html