Dejiny sveta v skratke

Pre lepšiu predstavu zacitujem anotáciu - "Ako dlho sú tu ľudia? Kedy bola bronzová doba? Kde vznikli prvé civilizácie? Kde boli Ostrovy korenia? Kto bol chán Chubilaj? Táto kniha odpovedá na tieto otázky a aj na mnohé ďalšie v priebehu rýchlej cesty od Veľkého tresku až po 21. storočie."

Dejiny sveta v skratke obsahujú krátky predslov, ktorý objasní, čo je cieľom knihy, ďalej jednotlivé kapitoly (každá je venovaná určitému obdobiu a je členená na podkapitoly) a krátku záverečnú kapitolu "Čo ďalej?". V tej Christopher podsúva svoj náhľad na dnešnú dobu a upozorňuje na niektoré závažné problémy, no pokiaľ s ním aj nebudete súhlasiť alebo vás to nebude zaujímať, nevadí, veď ide iba o pár strán.

Históriu možno podávať dvoma základnými spôsobmi - chronologicky alebo podľa miesta. Autor si v tomto prípadne zvolil chronologické presúvanie po rôznych častiach sveta. Hoci majú obe možnosti svoje klady i zápory, pre mňa bola jeho voľba neoceniteľná. Kniha mi pomohla pochopiť viaceré súvislosti a "upratať" si rôzne čriepky zo stredoškolského dejepisu.

Spísať dejiny sveta v skratke je neľahká úloha a snáď nikto si nerobí ilúzie, že sa dá do 280-stranovej publikácie zahrnúť úplne všetko. Christopher Lascelles si musel vyberať, no trúfam si povedať, že to zvládol výborne (minimálne z môjho pohľadu laika). Rýchlo som si zopakovala základné vedomosti, niekedy si ich rozšírila a občas som sa dokonca dozvedela nové fakty, keďže je u nás v školách trend sústreďovať sa najmä na dejiny Európy a USA.

Jedná sa jednoznačne o veľmi hutné, informáciami nabité strany, no napriek tomu sú príjemne čitateľné. Autor svojim čitateľom ponúka jednoduché rozprávanie a neomračuje ich pritom zbytočným množstvom dátumov, ostáva len pri tých základných. Ojedinele sa v texte objaví subjektívnejšia poznámka či formulácia, ale v drvivej väčšine prípadov skrátka čítate všeobecné fakty. Navyše v knihe nechýba ani viac ako 30 máp pre lepšiu priestorovú orientáciu.

Osobne si myslím, že mal Lascelles výborný nápad a dokázal ho dobre spracovať. Túto knihu považujem za nesmierne užitočnú a zrejme sa k nej ešte vrátim. Ak si chcete urobiť poriadok vo vedomostiach, trochu si rozšíriť obzory alebo si niečo zopakovať... Vrelo vám ju odporúčam. (Prípadne by z nej mohol byť vhodný darček.)

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2016/12/christopher-lascelles-dejiny-sveta-v.html

Autor tejto knihy je Angličan Christopher Lascelles a nazval ju "Dejiny sveta v skratke". Angličania radi vidia svet, teda ľudstvo zo svojej pozície "stredu sveta", ale v tejto knihe sa mi zdá byť jeho pohľad dosť objektívny. Oni boli často naozaj stredom všetkého diania vo svete, keď ovládali skoro pol zemegule. 

Autor uvádza svoje dielo niekoľkými zaujímavými citátmi. Páčia sa mi všetky, ale každá múdrosť plynúca zo skúseností platí, ale má aj svoje "ale". Tá najmúdrejšia múdrosť, lebo ju dal na prvé miesto, je takpovediac zo slovníka (Diablov slovník, Ambrose Bierce):

"História je výpoveď, prevažne klamlivá, o udalostiach, prevažne nepodstatných, ktoré zapríčinili vládcovia, prevažne ničomníci, a vojaci, prevažne truľovia."

Na druhej strane zdôrazňuje, že nevedieť, čo sa stalo pred tvojim narodením, znamená navždy zostať dieťaťom. Autorom toho výroku je Cicero a ten už asi vedel o čom hovorí. Táto múdrosť naprosto sedí s našim väčšinovým prístupom k histórii - začína nás zaujímať až keď sme dospelí, keď si začíname uvedomovať, že všetko má svoj koniec. Okrem koncov sú však zaujímavé aj začiatky a tiež to, čo plynie, teda kontinuita života. 

Kniha História sveta začína Veľkým treskom, teda by to mohla byť aj história vesmíru. Potom by však celé naše ľudské dejiny boli nezaujímavou epizódou. Dejiny ľudstva sú od začiatku poznačené  náboženskými predstavami. Tie sú akýmsi duchovnom, uvedomením si človeka a jeho zmyslu života,  nášho poslania. Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam smeruje naša krátka cesta. To sú základné otázky vlastného uvedomenia.

Dejiny sveta v skratke sú naozaj skratkou, aby sa do tých 280 strán zmestilo všetko, musel autor vynechať nekonečné množstvo fascinujúcich detailov ľudskej histórie. Tými sa našťastie zaoberajú iné knihy. Z tejto knihy možno získať akýsi nadhľad z vtáčej perspektívy, aby bolo vidieť tie pohyby, kto, kedy, odkiaľ a pokiaľ určoval smer rozvoja ľudstva. Lebo sa hovorí aj to, že každý chvíľku ťahá pílku a tak to išlo aj v dejinách, ríše vznikali, ale aj padali do zabudnutia. 

Čitateľ tu nie je zaťažovaný množstvom dátumov, niekedy stačí poukázať na storočie a zapamätáme si tie hrubé obrysy a tok udalostí. Kniha nie je určená na podrobné štúdium dejín, poskytuje len základnú orientáciu a to mi plne vyhovuje, lebo v škole som nemal rád učenie dejín s memorovaním množstva "dôležitých" dátumov. Teraz v tom mám už trochu jasnejšie.

Ako vždy, z histórie sa možno aj poučiť, aj keď ľudstvo samo sa veľmi ťažko učí, pre jednotlivca je dôležité poznať pravdu, alebo to, čo sa môže oprieť o známe fakty. História sa istým spôsobom podobá politike. Vlastne to je politika, hlavne tie "výpovede" o histórii sú politikou záujmov mocných. Nenadarmo sa hovorí, že víťazi bitiek píšu históriu a niekedy aj prepisujú.

V minulosti (aj dnes) vždy išlo o moc a o hodnoty, ktoré moc umožňujú. Ak sa stalo, že nastal mier, sily sa vyrovnali len dočasne. Vzápätí silnejší získal prevahu a pohltil slabšieho (str. 107 Osmani). Mongolský vodca Tamerlán (1336 - 1405) povedal: "Tak ako je na nebi jeden Boh, aj na zemi by mal byť jeden vládca". Dnes v dobe snáh o globalizáciu, by sme povedali, že nič nové pod slnkom, ale kde je Tamerlán so svojou mocnou ríšou? Krátko po jeho smrti sa rozpadla.

Zaujímavý je aj názor autora na Európu, "... ktorá predstavovala spleť malých a navzájom súperiacich štátov s rozmanitými kultúrami a jazykmi a to sa prejavilo ako veľká výhoda pre európskych vynálezcov a objaviteľov". Poučili sme sa, či nie? 

Nemožno tu spomenúť všetky zaujímavé momenty z knihy, ktorá je doplnená množstvom máp sveta v rôznych historických obdobiach. Samozrejmosťou sú odkazy na historické pramene. Výborný štart k hlbšiemu záujmu o históriu.

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/443698/dejiny-sveta-v-kocke.html