Muž, ktorý hľadal svoj tieň

Na úvod treba povedať, že hoci ide o piatu „miléniovku“, väčšina knihomoľov ju reálne považuje za dvojku. Po príliš skorej smrti autora pôvodnej trilógie Stiega Larssona sa do boja s jeho ikonou pustil David Legercrantz, výsledkom čoho bolo Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, ale teraz aj Muž, ktorý hľadal svoj tieň.

Čo na to povedať? Už z názvov pokračovaní vidieť, že David sa pekne drží nastolenej línie (pravdepodobne aj vďaka vplyvu vydavateľa, ktorý by mu iste žiadne harakiri s kratším titulom nedovolil). V podobnom duchu sa odvíja aj nový dej, aj keď bez okolkov treba povedať, že to na dynamiku prvej trojky nesiaha ani končekmi prstov.
Je to však stále dobré čítanie. Niektoré postavy v päťke ustúpili do úzadia (napr. redakcia časopisu Millennium). Ani polícia na čele Bublanskim tu už nehrá prvé husle, skôr len v medziach zákona zakončuje strelu na bránku. Stále je tu však Lisbeth Salanderová, bez ktorej si to nikto nevie predstaviť. Vďaka predošlému príbehu sedí krátkodobo v base a presne tak, ako by sme to čakali, je jej to fuk. Z letargie ju vyruší hádam len fakt, že jej spoluväzenkyňu šikanujú, takže začne konať. Bola by to vcelku zaujímavá linka, keby na nej stál celý príbeh. Ale nestojí.

Lagercrantz použil do hlavnej dejovej línie informáciu z Lisbethinho detstva – asi si pamätáte, že je jednou z dvojčiat, ktoré sa vtedy podrobili neetickému výskumu. Lisbeth teda požiada svojho starého kamoša Mikaela Blomkvista, aby pátral po tom, ako to vlastne bolo a kto za to všetko môže. Dá mu tip na bohatého jedináčika Lea Mannheimera, ktorý síce pokračuje v tradícii vedenia rodinného podniku, ale vôbec ho to nebaví a najradšej by sa venoval hudbe. Hádam neprezradím veľa, keď poviem, že aj on je obeťou výskumu podobne ako Salanderka, hoci s inými dôsledkami.
Ak k tomu primiešame vraždu nášho starého známeho poručníka Holgera Palmgrena (nuž, občas musia v záujme celku padnúť aj hlavy niektorých kladných postáv), tak z toho máme klasickú detektívku končiacu záchranou v poslednej chvíli a odhalením ďalšieho kúsku tajničky, ktoré Lisbeth sprevádza už od jednotky.

Počula som, že autor už chystá šestku… teda vlastne trojku. Dobrou správou je, že viac ich už nebude. Nejaké nitky ešte stále nie sú rozpletené, no obávam sa, že čitatelia začnú byť onedlho unavení a prestanú sa tešiť s Lisbethinej prítomnosti. Je najobľúbenejšou postavou série, bola by veľká škoda, keby nás omrzela. Nech si David Legercrantz skrátka vymyslí niečo vlastné, čo patrí len jemu. Len tak prestane byť predmetom neustáleho porovnávania neporovnateľného.

Do čítania, priatelia

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11594