Kúzelníkov únik z reality

Štyridsaťpäťročný profesionálny kúzelník Anton pozná odpovede na tieto zložité otázky. Anton je racionálny muž. Neusmieva sa často. Narodeniny oslavuje sám. Jeho život napĺňa cestovanie a predvádzanie stále rovnakých trikov v domovoch dôchodcov. Za osamelých nocí v hotelových izbách si neraz spomenie na svoju stratenú tínedžerskú lásku. Všetko sa však zmení, keď jednej noci zablúdi do národného parku Tiveden, útočiska zvláštnych ľudí a podivných bytostí. A to ešte netuší, akou osudnou sa mu stane zrážka s červenou chesterfieldskou pohovkou…

Švédsky spisovateľ Lars Vasa Johansson sa preslávil ako filmový scenárista. Kúzelníkov únik z reality je jeho prvý literárny počin. A hoci s debutmi autori väčšinou neprerazia, Johanssonovi sa podarilo napísať v skutku zaujímavý príbeh s prvkami fantasy a svojského humoru. 

"... ak vás malé dievčatko požiada o pomoc s trhaním kvetov, máte mu pomôcť. Aj keď je dievčatko v tomto konkrétnom prípade neľútostná bytosť, ktorá vás chce zabiť a uväzniť vašu dušu vo svojej sponke. Princíp je rovnaký. Treba byť milý k dievčatám. K veľkým aj k malým." 

Už na prvých stranách si budete môcť všimnúť odchýlku od bežnej prózy. Autor totiž dejovú líniu podáva nevšedným spôsobom, hrá sa so slovami, používa skrytý zmysel a čitateľa neustále drží v napätí. Páčilo sa mi, ako vykreslil hlavného hrdinu. Práve kúzelník Anton odľahčoval celý príbeh, a kvôli tomu som si ho veľmi rýchlo obľúbil. Autor čitateľa núti rozmýšľať a mnohé veci na neho necháva, aby si ich sám domyslel. 

Síce by sa mohlo zdať, že pôjde o náročnejšiu literatúru, opak je pravdou. Kniha má potenciál pobaviť vás, rozosmiať, no takisto aj prinútiť vás pozorne sledovať zápletku príbehu. Tá bola poriadne zamotaná, a musím sa priznať, že som sa v nej neraz stratil. Aj to je jedna z nevýhod tohto románu. Na jednej strane autor vytvoril netradičný príbeh, no na strane druhej môže byť daná zápletka pre bežného čitateľa náročná a nemusí ju pochopiť. A aj keď bola pre mňa stredná časť menej zaujímavá než úvodná, musím povedať, že práve začiatkom knihy si autor získal moju pozornosť. Ak by som mal príbehu niečo vytknúť, tak by to boli hluché miesta, ktoré ho zbytočne naťahovali. Nie každému sadnú autorove opisy, no ak si ich obľúbite, knihu budete doslova milovať. 

"Nenávidel som plávajúci a lietajúci hmyz. Nenávidel som trpaslíčku. Obliekol som sa a pokračoval som v hľadaní kvetov. Nenávidel som kvety." 

Kúzelníkov únik z reality prináša všetko, čo možno od podobnej knihy čakať. Čarovné bytosti, magické miesta či plnenie rôznych náročných úloh. Autorovi sa podarilo vytvoriť netradičnú spleť udalostí, ktoré vo finálnej podobe pôsobia príjemným dojmom. Johansson sa navyše snaží čitateľa poúčať a prostredníctvom knihy mu sprostredkovať morálne ponaučenie. Hoci mal román zopár malých nedostatkov, odporúčam ho každému, kto obľubuje nevšedné, ba až šialené príbehy, ktoré vám svojím spôsobom umožnia spolu s kúzelníkom ujsť z reality. 

Recenzoval: Dominik Petriska

Hneď v úvode sa zoznamujeme s Antonom, 45-ročným profesionálnym kúzelníkom, žijúcim samotárskym životom. Za svoje hlavné poslanie považuje cestovanie do rôznych kútov krajiny a predvádzanie svojich kúzelníckych kúskov v domovoch dôchodcov. Nebolo však tomu stále tak.

Autor nás postupne oboznamuje so začiatkom Antonovej kúzelníckej kariéry, s jeho prvou láskou, jeho pocitmi, víťazstvami, ale aj prehrami a sklamaniami. V minulosti bol známym a žiadaným kúzelníkom. Dnes je z neho frustrovaný muž, ktorý túži po slobode a absolútnom pokoji od okolitého sveta. Zhodou náhod sa v jednu noc ocitne v národnom parku Tiveden. Odvtedy sa jeho život mení na dobrodružstvo, často hraničiace až s nebezpečenstvom, ktorému musí čeliť.

” Uvedomil som si, že som sa asi ocitol v národnom parku Tiveden. Niekde som počul, že to je veľký kus nedotknutého škandinávskeho pralesa. Dúfal som, že nie nedotknutého a neobývaného pralesa. Ručne robené cedule naznačovali, že v okolí žijú ľudia, no napriek tomu som mal pocit, že sa uberám zlým smerom. Ďaleko od civilizácie. Niekam do divočiny.”

Táto kniha bola pre mňa veľmi pozitívnym prekvapením, nakoľko som od nej nemala žiadne konkrétne očakávania. Autorov štýl písania je svojský. Čitateľ si ho buď okamžite zamiluje alebo si povie, že to nie je nič pre neho. Ja som sa do knihy začítala hneď od prvej stránky. Trošku som sa obávala, či ma kniha zaujme až do konca, nakoľko hneď od začiatku môže čitateľ badať prevahu dlhších opisov nad samotnými dialógmi. Je v nej však mnoho pozitívnych atribútov, ktoré držia čitateľov záujem živý až do poslednej stránky.

Autor zakomponoval do deja väčšie množstvo postáv, ktoré vystupujú na kúzelníkovej púti ako zvláštne a podivné bytosti. Práve táto variabilita postáv však robí dej zaujímavým. Autor často využíva iróniu, sarkazmus, ale aj humor. Niektoré pasáže sú písané jednoduchším štýlom, naopak, niektoré prinútia čitateľa zamyslieť sa nad samotným dejom.

” Dobre som poznal, aký je to pocit, odniekiaľ sa vrátiť. Po každej zo stoviek svojich pracovných ciest som skončil v prázdnom byte. Vo vrecku som si možno priniesol o niečo viac, než som mal pred odchodom, no pocit väčšieho triumfu som mal len veľmi zriedka.” 

Kúzelníkov únik z reality je istým spôsobom románom o nachádzaní seba samého. Do popredia je postavená myšlienka, že človek nemôže uviaznuť v minulosti, pretože potom sa mu nedarí posunúť ďalej a žiť pre prítomnosť. Hoci kúzelník Anton môže na niekoho pôsobiť ako uhundraný a neustále pesimisticky naladený človek, mne bolo jeho rozprávanie sympatické. Či už je niekto z nás kúzelníkom alebo má iné povolanie, nezdary a frustrácia môžu postretnúť každého z nás. Táto kniha nie je preto len obyčajným fantasy príbehom, ale nesie v sebe určitú dávku skutočnosti, ktorá nás každý deň obklopuje.

Odporúčanie

Knihu určite odporúčam milovníkom príbehov, v ktorých sa skĺbila absurdita, fantastickosť, groteska, tajomno a jedinečný severský humor. Môžete očakávať do detailov premyslené dielo, na aké sme zvyknutí u severských autorov

 Úryvok z knihy Kúzelníkov únik z reality: 

“Snažil som sa utešiť mentálnym zoznamom všetkých vecí, ktoré ma robili šťastným, vďačným a spokojným so svojím životom.

1. Živím sa tým, čo ma baví. To je predsa závideniahodné, či?
2. Mám nadpriemernú výšku. Možno to nie je nič mimoriadne byť vyšší ako priemer, ale nadpriemer je predsa len nadpriemer. Zvlášť vo Švédsku, ktoré je na druhom alebo treťom mieste čo do priemernej výšky populácie na svete. Nórsko, Dánsko a Fínsko sú v rebríčku tiež vysoko a Holanďania očividne vyhrávajú.
3. Teraz sa dostávame k stavebninám. Možno som príliš veľa času venoval bodu dva. Budem pokračovať v zozname neskôr…”

Recenzovala: Denisa Patáková
https://precitane.sk/lars-vasa-johansson-kuzelnikov-unik-z-reality/