Súmrak dňa

Súčasný majiteľ navrhne Stevensovi, aby si vzal pár dní voľna. Stevens ponuku využije na cestu po Británii s cieľom stretnúť sa so slečnou Kentonovou a zistiť, či je v manželstve naozaj taká nešťastná, ako naznačila v liste. Na ceste po Anglicku rozjíma nad hodnotami a tradíciami v povojnovom Anglicku, keď sa starý svet so svojimi istotami rúca, nad vzťahom k otcovi, ktorý tiež bol v Darlington Halle komorníkom, no najmä nad podstatou pojmu dôstojnosť, ktorá podľa Stevensa odlišuje mimoriadne kompetentných komorníkov od tých „veľkých“ a je to dar od prírody tak ako ženská krása.
Stevens sa napokon naozaj so slečnou Kentonovou stretne. Toto stretnutie odhalí príbeh nešťastnej lásky dvoch ľudí, ktorí sa celý život milovali, napriek tomu sa medzi nimi nevyvinul iný než profesionálny vzťah, a to pre Stevensovo úsilie byť lojálnym, „dôstojným“ komorníkom bez štipky emócií či nároku na vlastné úvahy o povahe sveta a osobný život.

Pri výbere tejto knižky predovšetkým zavážila moja obrovská vášeň pre klasický žáner kníh. Ihneď ma zaujala samotná anotácia, ale i prostredie v ktorom sa má príbeh odohrávať. Anglicko je takou mojou srdcovou záležitosťou, takže som sa veľmi potešila, že sa čo to dozviem o ich tradíciach a hodnotách z pohľadu komorníka. Na prvý pohľad sa mi zapáčila aj obálka. Ono sa to nezdá, ale svojou jednoduchosťou je naozaj krásna. Navyše jemný odtieň ružovej tomu dodáva ten správny, krásny vzhľad. Myslím, že to by som ani nebola ja, keby som sa hneď na začiatku nerozplývala nad obálkou...

Od tejto knižky som akosi nemala žiadne výrazné očakávania. Jednoducho som sa tešila, keď príde. Pod návalom povinností som aj zabudla, že prísť má. Nuž a keď prišla, opäť som sa tešila. Ako som teda spomínala, očakávania som žiadne nemala, no vytvorila som si o príbehu určitú predstavu. Tá sa nezhodovala s príbehom, ktorý som čítala preto som bola zo začiatku veľmi frustrovaná. Prvé stránky ma ešte ako tak bavili, no nasledujúce kapitoly pre mňa boli chvíľami hotovým utrpením. Do čítania som sa musela nútiť a keď už som sa aj prinútila, ihneď som mala chuť knihu odložiť. Niekedy je predstava zrejme ešte horšia ako očakávania. Myslela som si, že dej sa bude odohrávať úplne inak. Bola som z toho sklamaná a bolo mi to ľúto. O knižke som si čo to zisťovala, a mala výborné hodnotenia. Aj autor dostal za svoj román ocenenie, preto som nechápala v čom je až taký veľký problém.

Teraz si asi myslíte, že by som Súmrak dňa najradšej vyhodila z okna. Omyl! Prečo? Pretože po čase sa mi predsa len do toho podarilo dostať. Zvykla som si na typ rozprávania a autorov štýl. Zmierila som sa s tým, že je to o niečom úplne inom. A napokon sa mi to páčilo. Zahodila som všetky predstavy a nechala som sa unášať do spomienok a myšlienkových pochodov pána Stevensa.

Prakticky celý príbeh tvoria najmä jeho spomienky, myšlienky a skúsenosti. Každá kapitola sa začína kúskom súčasného diania počas jeho cesty a zvyšok (dlhý zvyšok) je venovaný spomienkam. Pán Stevens patrí ku komorníkom, ktorý patrili k tým najlepším. Svoj osobný život dáva bokom a venuje sa iba svojej práci. City, emócie, prejav nejakej nálady... to všetko sú preňho celkom cudzie veci. Komorník musí byť odosobnený a bez vlastného názoru. Niektoré poznatky boli skutočne veľmi zaujímavé. Občas mi až bolo pána Stevensa ľúto, pretože situácie, ktoré by sme bežne ihneď riešili a prežívali ich, on iba nezaujate pozoroval a neprejavoval žiadny náznak emócie. Celý život venoval svojmu pánovi.

Slečna Kentonová, priateľka pána Stevensa a zároveň gazdiná sídla v ktorom obaja pracovali je presný opak. Je živá, náladová, komunikatívna, no cez to všetko zodpovedná. Práve ona má na starosti všetky slúžky v dome. Slečna Kentonová je niekedy hotové živé striebro. Neustále pána Stevensa dobrosrdečne podpichuje a snaží sa ho prinútiť aby dal niečo najavo. Snaží sa mu spríjemniť život (pretože život komorníka ani zďaleka nie je výrazne príjemný). Nie je to vyslovene pozitívna vlastnosť, no u nej sa mi páčila jej náladovosť a schopnosť dávať to čo cíti na povrch. Páčilo sa mi jej správanie a jej osobnosť.

Vzťah pána Stevensa a slečky Kentonovej je netradičný. Súmrak dňa je celkovo asi najneromantickejšio-romantická kniha akú som kedy čakala. V iných knihách by všetko dopadlo celkom inak, no tu mal autor svoje vlastné predstavy a zakončil to podľa svojho. Som veľmi rada, že sa mi nakoniec kniha zapáčila, pretože by ma naozaj mrzelo spomínať na ňu v zlom. Je to príjemná oddychovka, kde sa môžete veľa dozvedieť. Nečakajte nejaké neustále zvraty v deji. V tejto knihe dej iba jednoducho príjemne plynie. Čím to je, že v zahraničí je to taký oceňovaný román a tu sa zatiaľ až tak neujal to naozaj neviem, no  pokiaľ máte radi takéto typy kníh, tak by ste si určite nemali nechať ujsť ani Súmrak dňa :).

Recenzovala: Kristína Dražovská

http://krystyblog.blogspot.sk/2016/11/sumrak-dna-kazuo-ishiguro.html

Preto som sa do knihy začítala bez predsudkov a zároveň sa snažila potlačiť všetky spomienky na už spomínaný film a udalosti v ňom. Myslím, že nie je chybou, ak už film poznáte. Knižná postava pána Stevensa nám prináša oveľa subjektívnejší pohľad na celý problém vymierania "dôstojných" komorníkov a zároveň veľmi atypicky popisuje jeho vzťah-nevzťah so slečnou Kentonovou. Preto som sa rovnako atypicky a so všetkou úctou ujala aj tejto recenzie. Pretože som chcela, aby bola iná. Napísaná tak svedomito a s reálnou hodnotou, že by bol na mňa aj pán Stevens hrdý.
K. Ishiguro vytvoril skvelý komorný psychologický román, zameraný predovšetkým na vnútorný svet a prežívanie pána Stevensa.
Zároveň je knihu možné chápať ako autorove nastavenie zrkadla ľuďom z vyššej, buržoáznej spoločnosti, ktorú autor vykresľuje ako pyšnú, seba-zameranú skupinu so skostnatelými spôsobmi a vzorcami slušného správania, vysokej spoločenskej etikety a vyšperkovaného slovníku.
Poukazuje na vzájomné odcudzovanie ľudí z tejto vrstvy, rovnako na ich postoje voči nižšie postaveným a na ich častokrát ani nevnímané pohrdanie ostatnými, ich problémami a životmi.

Práve v tejto dobe, v časoch pred a po 2. svetovej vojne pracuje aj pán Stevens, úctivý pán z komorníckej rodiny, vychovávaný a celý život žijúci pod názormi, že dobro pána je prvoradé, osobný život pána je prvoradý, pohodlie pána je prvoradé, starosti pána sú najdôležitejšie, jeho názory sú prvoradé a teda aj tie správne.

Preto práve p. Stevens vystupuje ako hrdina so silným zameraním na uctievanie klasických zvykov, pozdvihuje fádny a nudný život komorníkov na najvyššiu úroveň, chápe rolu sluhu ako životné poslanie bez možnosti zmeny, svoj život, svoj skutočný život, či už ten reálny, či psychický, potláča až úplne stráca.

Hlavne preto v knihe absentuje expresívne vyjadrovanie, dokonca aj zmýšľanie p. Stevensa, všetky hlbšie citové prejavy k svojej rodine alebo k ľuďom, ktorých má rád a pod. Môžme vycítiť, že vyjadrovanie citov či negatívnych, či pozitívnych, chápe ako nepotrebnú činnosť, ktorá výrazne kazí vzťahy sluha-pán, stráca na dobrom mene "veľkého" komorníka a tak horší reputáciu aj jeho pána.
Nikto totiž netúžil po pres-príliš expresívnom komorníkovi, ktorý by nebol schopný ustáť akúkoľvek situáciu a city by si bral príliš k srdcu. Preto aj p. Stevens vyznáva správnosť takpovediac "roboto-komorníkov", ktorí nesúdia, nerozmýšľajú, so všetkým súhlasia a hlavne počúvajú a pracujú tak, ako majú.

Tento postoj však nechápe slečna Kentonová, zmýšľajúca, citovo založená žena ktorá chce všetkými silami vydolovať z p. Stevensa aspoň za štipku prejavenia citu, ktoré v sebe tak dobre skrýva. Vidíme, že z jej strany prichádza akoby určité rozdvojenie názorov :  túži po prejavených emóciách, po možnej náklonnosti  a láske, na strane druhej obdivuje p. Stevensa za jeho pevné presvedčenie, profesionalitu a chladnú hlavu v každej situácii.

S gradovaním deja však čitateľ a rovnako obe postavy začínajú zisťovať, že vlak zo svojich koľají vyjsť nikdy nemôže. Že zvyk je zvykom, týžba túžbou, no vek vekom a človek vždy len človekom. A že niektoré deje sa skrátka meniť nedajú. Nech sa snažíme akokoľvek. Práve preto kniha končí tak ako končí. Všetci romantici určite trpko zaplakajú nad možnosťou happyendu, ja osobne však chápem konanie oboch a rovnako aj osud, ktorý si obaja zvolili.

Stačí snáď, že zo strany Stevensa bolo naozaj pozoruhodné sledovať, ako slečna Kentonová jemne zvýrila hladiny jeho stálych, stereotypných citov a zanechala v ňom emócie, ktoré ani sám popísať nevedel.
Rovnako pôsobí aj scéna, kedy Stevens po rokoch cestuje na ich spoločnú stretávku. Všetci, rovnako ako on tušíme,že sa nič neudeje a predsa v sebe cíti neurčitý pocit, ktorý ho tlačí vpred a núti niečo očakávať.

Kniha Súmrak dňa je teda hlbokým rozborom duše človeka s jemnými, no potlačovaným citmi, zároveň však ponúka aj určitú romance bez slov "Milujem Ťa", ktoré sú však častokrát vyslovené v letmom chladnom dotyku či zavadení pohľadu. Dáva tiež pohľad na anglickú spoločnosť 30.-60. rokov 20. storočia, tajné dohady, politické názory a podobne.

K. Ishiguro teda neponúka len jedno-motívový román, no komplexnú komornú psychologickú sondu ľudí anglického predmestia a skvelé zachytenie vtedajších zvykov, tradícií a noriem.

Recenzovala: Aneta Zacharová
http://welikebooksforever.blogspot.sk/2016/12/preco-si-tak-chladny-ishiguro-kazuo.html