Prevtelenie

Svet povier, legiend a vlády mužov. Do zabudnutého írskeho kraja akoby moderné časy ešte nedorazili. A predsa sa oň mnohí začali zaujímať. K O’Donnellovcom prichádzajú ľudia z celého Írska, ba i z cudziny, aby si obzreli ich jedenásťročnú dcéru Annu, ktorá už niekoľko mesiacov nič nezjedla a tvrdí, že žije z manny nebeskej. Všetci sú presvedčení, že je to zázrak.
K dievčaťu povolajú skúsenú anglickú ošetrovateľku Lib Wrightovú, ktorá ho má pozorovať a zistiť, čo sa v skutočnosti v dome O’Donnellovcov deje. Zdravý rozum totiž odmieta prijať fakt, že dieťa, ktoré celé mesiace hladuje, môže byť ešte nažive a v pomerne dobrom zdravotnom stave. Správanie rodiny však Lib šokuje. Každý sa iba nečinne prizerá, ako im dievča umiera pred očami. A nikto nič nerobí. Ani jej matka. Žeby vedela viac, ako je ochotná prezradiť?
Tento fascinujúci príbeh sa inšpiruje skutočnými osudmi európskych a amerických dievčat, ktoré v minulosti dobrovoľne odmietali prijímať potravu a v mene vyšších cieľov držali pôst.

Musím uznať, že za posledných pár mesiacov vydavateľstvo Ikar vydáva mimoriadne zaujímavé a nevšedné kúsky. Len pred krátkym časom som vám opisovala moje nadšenie z temného románu Dym, nuž tentoraz som sa nechala zlákať Prevtelením, ktoré som si musela prečítať aj na základe prostredia v ktorom sa príbeh odohráva. Írsko v čase, kedy ľudia verili na kúzla, víly, škriatkov a všemožné povery, pre mňa nepredstavuje nielen obrovské lákadlo, ale i miesto pre ktoré mám slabosť. Milujem, či už prostredie z Anglicka, Škótska, Írska... Všetko sú to srdcové záležitosti, najmä ak ide o "staršiu dobu". Príbehu to takmer vždy dodáva osobité čaro, pri ktorom si vždy prídem na chuť.

Ani tentoraz ma Írsko nesklamalo. Užívala som si opisy prírody, ale aj mentalitu obyčajných ľudí, ktorí napríklad na noc nechávali mlieko pre škriatkov alebo verili na zázračný strom a pod... Skrátka a dobre, išlo to podľa mojich predstáv.
No prirodzene tu nejde iba o prostredie, zaujal ma aj samotný námät. Aj v dnešnej dobe nie je úplná hladovka prirodzenou vecou, a tak predstava dievčatka, ktoré by 4 mesiace nevzalo nič do úst, a aj cez to bolo v poriadku bola pre mňa viac ako lákavá.

Spočiatku som mala zmiešané pocity. Totižto hlavná hrdinka, sestrička povolaná k Anne, nebola práve srdečná, či sympatická. Dokonca nešlo ani o silnú hrdinku, ktorá by toho veľa dokázala a tak je uzavretá pred svetom. Lib na mňa pôsobila tak, že sa iba ocitla v blízkostí dôležitých vecí, no osobne toho až tak nedokázala. Na moju radosť sa však postupom času Lib menila. Zhadzovala zo seba vrsty zatrpknutosti, okrem racionálneho uvažovania začala prejavovať city, nuž a tak mi bola hneď o čosi sympatickejšia. Prehodnotila som na ňu svoj názor a na konci som ju mala rada, ako akúkoľvek inú postavu. Chvála autorke :)!

Emma Donoghue je veľmi známa autorka, vďaka jej románu Izba. Mne jej román známy nie je, takže toto bol môj prvý stret s jej tvorbou. Bola som milo prekvapená. Má zaujímavé nápady. Štýl písania je veľmi pútavý a celkovo bola táto kniha iná a originálna. Nie je to typ príbehu na ktorý by ste narazili na "každom rohu." Autorka vytvára postavy rozmanité. Tak ako si niektoré zamilujete, iné vám v žalúdku budú ležať pekne dlhý čas. Anna - dievčatko o ktorom sa točí dej vám k srdcu prirastie, či chcete, či nie. Je až nadpozemnsky milá, skromná a pokorná... Mne k srdcu veľmi prirástol aj novinár, ktorý prípad sledoval. Avšak Anninu mamu som si obľúbiť nedokázala. To by ste však museli pochopiť pri čítaní...

Som rada, že ako sa dej stupňoval, tak bola kniha čoraz lepšia. Výborne sa to čítalo a koniec ma veľmi prekvapil. Časom som už nedokázala odhadnúť ako to naozaj je, no odhalenie, ktoré nastalo by som teda rozhodne nevymyslela. So záverom som však viac ako spokojná, a aj vďaka nemu dvíham hodnotenie na 4,5*. Knihu určite odporúčam :)!

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2017/04/prevtelenie-emma-donoghue.html