Nie je tam

Luxusná rodinná dovolenka v Mexiku sa pre Caroline zmení na nočnú moru. Raz večer ju jej manžel Hunter presvedčí, aby nechali svoje dve dcérky spať v apartmáne a šli na večeru s priateľmi, veď budú deti chodiť kontrolovať každú polhodinu... Po návrate však zistia, že dvojročná Samantha bez stopy zmizla.

O 15 rokov neskôr je Caroline rozvedená, jej vzťah so staršou dcérou Michelle nie je práve najlepší a stále sa snaží vyrovnať so stratou dcérky. Nepomáhajú tomu ani médiá, ktoré využívajú každú príležitosť, aby verejnosti tragédiu pripomenuli, pričom Caroline vykresľujú ako chladnú ženu a neschopnú matku.

A potom jedného dňa zazvoní telefón... Je však vôbec možné, aby sa po toľkých rokoch Samantha objavila? A vyjde pravda o tom, čo sa v ten večer stalo, vôbec niekedy najavo?

Už po prvých stránkach mi bolo jasné, že Joy Fieldingová píše mojím obľúbeným štýlom - veľmi dynamicky, kniha je plná dialógov bez kopy zbytočných opisov. V konečnom dôsledku sa veľmi rýchlo, ľahko a hlavne príjemne čítala. Navyše sa v nej striedajú scény z prítomnosti a minulosti v primeranej dĺžke, takže do seba postupne všetko pekne zapadá.

Samotná zápletka je pomerne jednoduchá a vystavaná najmä na vzťahovej dráme a jednotlivých postavách. Nechýba ani správna dávka záhadnosti. Napriek tomu, že príbeh nebol práve akčný, vôbec som sa nenudila, práve naopak. So záujmom som sledovala interakcie medzi postavami, bola som poriadne zvedavá na rozuzlenie a priznám sa, že ma istý moment úprimne zaskočil. Jediné, čím si nie som istá, je fakt, že sa médiá k udalosti každoročne vracali. Človek by si myslel, že budú mať medzi časom dostatok iného materiálu...

Nie je tam by nemohlo tak dobre fungovať, keby postavy v knihe neboli realisticky vykreslené. Autorka v tomto ohľade odviedla skvelú prácu. Áno, Caroline aj ostatní možno niekomu budú liezť na nervy. Často sa totiž správajú nerozumne, robia chyby a zlé rozhodnutia, ich vzťahy sú poriadne pošramotené... No práve to z nich robí ľudí, takže ja som bola maximálne spokojná. Navyše som si veľmi obľúbila Carolininu staršiu dcéru, Michelle. Jej trefné poznámky ma vedeli pobaviť.

Hoci téma dáva tejto knihe šancu zvrhnúť sa na poriadne depresívne čítanie, nestalo sa to - azda práve vďaka občasnému odľahčeniu trochou humoru či vďaka zmienenému ľahkému, chytľavému štýlu písania. V konečnom dôsledku knihu vnímam ako veľmi príjemné čítanie.

Na druhej stranu som očakávala, že zo mňa v nejakom bode predsa len vytiahne o čosi viac emócií a väčšmi sa mi dostane pod kožu. Udeľujem jej teda 4 hviezdičky a pripájam odporúčanie i pre tých, ktorí podobné knihy nevyhľadávajú. Verte mi, som na tom podobne, no napokon som bola milo prekvapená.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2016/08/joy-fielding-nie-je-tam.html

O Joy Fieldingovej som počula iba dobré veci, no aj napriek tomu som doposiaľ od nej nič nečítala. Do rúk sa mi dostala jej najnovšia kniha – Nie je tam -, od ktorej som nechcela mať veľké očakávania. Často sa mi stáva, že keď čakám od príbehu veľa, zostávam sklamaná. Ale toto nie je prípad tejto knihy. Hoci som spočiatku bola skeptická, autorka si ma svojím písaním a dejom získala, a tak knihe môžem dať obrovský palec hore.

Nie je tam rozpráva príbeh Caroline Shipleyovej, ktorej pred pätnástimi rokmi z hotela v Mexiku unesú dvojročnú dcéru Samanthu. Polícia ju aj jej manžela podozrieva, že s tým majú niečo spoločné. Caroline stále dúfa, že sa jej milované dievčatko vráti tam, kam patrí. Osud jej pod nohy hádže nejedno poleno, a tak sa Caroline musí vyrovnať nielen so stratou dcéry, ale aj s opovrhnutím celej spoločnosti.

„Čo myslíš, ako je tam? Teda, v nebi…?“ Michelle sa hlasno nadýchla, plecia sa jej nadvihli od námahy. Prehovorila až o pár sekúnd. „Podľa ma má v nebi každý čistý štít a všetky dávne omyly sú zabudnuté,“ začala a hovorila čoraz silnejšie. „Myslím, že v nebi sa stane človek takým, akým vždy túžil byť.“ Znova sa nadýchla. „Nebo je podľa mňa miesto, kde sa človeku splnia sny.“

Kniha sa číta prakticky sama. Keď som sa raz začítala, mala som obrovský problém ju odložiť. Príbeh nedáva priestor na nejaké obrovské zvraty, už od začiatku viete, ako sa všetko skončí. No aj napriek tomu je Nie je tam skutočne výborným čítaním, ktoré vo vás vyvolá obrovskú škálu emócií. V úvode ma postavy doslova rozčuľovali. Hovorila som si: „Keby tak použili viac rozumu.“ Avšak práve spôsob, akým sa zachovali, ich robí realistickejší. Každý robí omyly a ten ich ich stál dcéru. Trochu som mala problém s tým, ako sa s tou stratou vyrovnali. Čakala som čosi trošku iné, že k tomu pristúpia so zdvihnutou hlavou a zomkne ich to a s nádejou budú pátrať po Samanthe, no všetko sa vyvinulo inak a mne to trhalo srdce. Nie je ťažké vcítiť sa do postáv. Obaja majú na tom, čo sa stalo, svoj podiel viny, ale to neustále obviňovanie skutočne k ničomu neviedlo.

V príbehu sú rôznorodé postavy, no najviac si ma získala Carolinina staršia dcéra – Michelle. Jej sarkazmus a trefné poznámky mi neraz vyčarili úsmev na perách. Na začiatku mi prišla ako rozmaznané decko, ktoré si vyžaduje matkinu pozornosť, no ako príbeh napredoval, menila sa a s tým aj môj názor na ňu. Chcela, aby sa všetko dalo do poriadku. Bála sa o Caroline. Nechcela, aby ju zas ďalšia osoba využila. Možno to dávala najavo naozaj zvláštnym spôsobom, ale aj napriek tomu chcela matke len dobre.

Pravda je krásna, krása pravdivá – je všetko, čo vieš a čo vedieť treba.

Najväčším prekvapením bol pre mňa záver. Keďže som ani v najmenšom nepredpokladala, že Samanthin únosca je ten, kto to nakoniec bol, príjemne ma tento zvrat ohúril. Hoci som túto postavu v istom okamihu podozrievala, nakoniec som sama seba presvedčila, že to bude určite niekto iný. Avšak nebol a ja tlieskam autorke, že ma dokázala aj v takomto dejovo jednoduchom príbehu prekvapiť.  Nie je tam je príbeh o obrovskej strate, ktorá môže človeka položiť, a má pocit, že už nedokáže ďalej žiť. O tom, že ak v niečo silno veríte, môže sa to stať skutočnosťou. O obavách, ktoré vo vás vyvolajú prehnane ochranárske sklony. Čo tu vôbec nebolo na škodu. Taktiež je to aj o tom, ako jedna udalosť dokáže nenapraviteľne rozvrátiť rodinu.

Som rada, že som túto autorku objavila, a istotne to nie je posledná kniha, ktorú si od nej prečítam.

Recenzovala: Zuzana Fabiánová
http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2016/09/01/joy-fieldingova-nie-je-tam/#more-3673

Svoje o tom vie aj Caroline , ktorá na dovolenke pri oslave výročia svadby so svojim manželom Hunterom, nechala (práve pod jeho nátlakom) deti samé v izbe a oslavovala tento krásny deň s ním a s ich priateľmi. Veď čo by sa im už mohlo stať? Obe dcéry mali neprerušovaný spánok  a rodičia boli predsa iba na prízemí. Každú pol hodinu sa na ne jeden z nich chodil pozerať. Lenže... To by nemohla Caroline stratiť dvakrát kartu od izby.... No čo ak to nie je iba jej chyba? Dovolila, aby ju manžel presvedčil, že to je v poriadku, napriek tomu, že nebola stotožnená so situáciou, aby dcéry nechali bez dozoru. A čo ak...

"Za tie roky na nich striehli reportéri ako supy. Caroline zdesene hľadela na hŕbu časopisov. Bola tam na samom vrchu, stála vystretá ako pravítko vedľa Huntera, tú známu fotku urobili počas tlačovej konferencie v Rosarite.

Prešlo päť rokov, hlásal titulok v časopise z minulého novembra. ´KDE JE SAMANTHA SHIPLEYOVÁ?´"

Únos ich dcéry sa stal pre nich zaujímavou, ba priam škandalóznou informáciou, ktorou kŕmili rok čo rok zvedavých ľudí bažiacich po senzáciách. Vždy keď sa blížilo ďalšie výročie straty ich dcéry, ozývali sa rodine rôzni ľudia a tvrdili, že tam a tam videli dievča, ktoré sa podobá na Samanthu, čo ak to je ona?

Ubehlo pätnásť rokov a Caroline dostáva novú informáciu o jej nezvestnej dcére:

„Presne o to ide,“ skočilo jej do reči dievča a Caroline sa znova podlomili kolená a dych jej zamrzol v pľúcach.

„Myslím, že sa nevolám Lilli.“ Znova ticho. „Myslím, že sa volám Samantha. Myslím, že som vaša dcéra.

Mohla by si už zvyknúť na podobné informácie, no tento ju akosi rozladí. Neváha riskovať a začne pátrať po pravde... Lenže, čo ak riskuje, že nádej, ktorú nikdy nedokázala pochovať, sa úplne rozplynie a svoju dcéru už nikdy neuvidí? Alebo ide opäť o nechutný podvod? Žije vôbec?

A ešte tu je možnosť, čo ak by to bola pravda...

Joy Fieldingová je majsterkou rozprávania. Vie neuveriteľne pútavo interpretovať príbeh, až tak, že vás pri ňom môže mraziť v kostiach. Ak je hlavej hrdinke zima, môže sa vám celkom iste stať, že aj vás strasie od chladu, napriek tomu, že román čítate počas horúcej noci. Viete sa vcítiť do prežívania zúfalej matky a možno vás Joy prinúti, hoci sa tomu všemožne bránite, vypustiť nejednu slzu. Veľkú časť románu tvoria dialógy, čo robí dej dynamickejší.

Román prebieha v dvoch rovinách: v súčasnosti a v minulosti, kde sa Caroline vracia k osudnej noci a to drží čitateľa v napätí, pretože na jednej strane baží po informácii, čo sa vtedy stalo a na strane druhej je zvedavý, či Caroline nájde stratenú dcéru aj napriek tomu, že ju v jej rozhodnutí nepodporuje ani bývalý manžel a ani jej staršia dcéra Michelle, ktorá jej neustále svojim postojom k všetkému iba pridáva starosti.

Zvedavosť ma hnala čítať, aby som konečne prišla na to, kto stojí za únosom a hoci som si myslela, že už to viem, Joy ma opäť dostala... A keď som sa konečne dozvedela, čo sa stalo s jej dcérou (či je živá, či mŕtva), prišlo ďalšie šokujúce odhalenie a nečakaný koniec, aký vie písať iba Joy Fielding.

Ako sa povie v knižnom žargóne: túto knihu som „zhltla“ za jeden večer.

Verím, že spisovateľka napíše ešte mnoho pútavých príbehov a spríjemní mi takto večery.

Recenzovala: Lucia Braunová
http://www.luciabraunova.sk/news/nie-je-tam/

Kategória: Sedatíva/Nootropiká

Účinné látky: Nabáda k odpusteniu. Potláča veľké trápenie. Dodáva odvahu veriť.

Dávkovanie: Trikrát počas dňa, najlepšie vo väčších dávkach. Spoločnosť vám môže robiť pohárik červeného vína. Počet tabliet-375.

Vedľajšie účinky: Nedôvera. Mierna podráždenosť. Strata kontaktu s realitou.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Ste zdraví, máte šťastnú rodinu a opäť vás čaká pekný deň? Už zajtra však môže byť všetko inak. Stačí jedno zlé rozhodnutie a váš život bude poznačený na veľmi dlhé obdobie.

Manželia Shipleyovci sa rozhodli osláviť desiate výročie svadby v luxusnom rezorte Rosarito Beach. V posledný deň pobytu chce Hunter svoju manželku Caroline prekvapiť výnimočnou večerou. Opatrovateľka zlyhala a tak Hunter presvedčí Caroline, aby deti nechali spať samy v izbe a odišli do reštaurácie. Keď sa po príjemnom večeri vrátili do hotelovej izby, čakalo ich prekvapivé zdesenie. Len dvojročná Samantha zmizla. Začína sa kolotoč hľadania a vyšetrovania po zmiznutom dievčatku. Skutočné peklo sa však pre bývalú učiteľku ešte len začína. Odsudzovanie spoločnosti, rozpad manželstva a nálepky ako vinná, vrahyňa a zlá matka jej prischli na dlhé roky. Caroline je aj po rokoch neustále terčom médií, ktoré ju vykresľujú ako neschopnú matku. Rieši problémovú staršiu dcéru a stále hľadá svoje malé dievčatko. Všetko sa však zmení po pätnástich rokoch jedným záhadným telefonátom. Kto sa snaží utajiť pravdu? Môže Caroline veriť neznámemu hlasu v telefóne?

Už sa jej z toho krútila hlava -  stále chodili v bludnom kruhu. Má Hunter pravdu? Skutočne ich polícia môže podozrievať, že zavraždili Samanthu? Namiesto toho, aby pátrali po ich dcérke, hľadajú dôkazy, aby mohli ju a Huntera obviniť...? Ak je to tak, možno má Hunter pravdu – tu sa nič nedá dosiahnuť. Ohrozujú nielen svoju slobodu, ale aj životy. Možno by naozaj mali vypadnúť z Mexika, kým nie je neskoro.

Nie je tam je dramatický, napínavý a ľudský príbeh, ktorý prevráti vaše doterajšie myslenie a to, že spolupatričnosť rodiny je len prázdne klišé sa v nastavenom zrkadle pokúsila vykresliť Joy Fieldingová.

Už na začiatku románu  autorka napínavým spôsobom vťahuje čitateľa do deja. Tento rýchly proces hneď v úvode má na svedomí záhadný telefonát. Príbeh sa premieta čitateľom v rozmedzí 15 rokov a autorka nenásilne prelína dramatickú prítomnosť so spomienkami na  minulosť. Spätne sa vracia k bolestnej udalosti a momentu, ktorý poznačil oboch rodičov zmiznutím malého dievčatka.

Joy Fieldingová dávkuje informácie postupne. Dáva priestor čitateľom na utvorenie si vlastného názoru. Aj napriek dramatickej téme sa kniha číta ľahko a rýchlo.  To má  na svedomí stúpajúca dynamika a mierne napätie, ktoré sa tiahne celým textom. Autorka stavila na vyvážený pomer obšírnejších opisov a živých dialógov. V románe vystupuje viac postáv, s ktorými sa autorka perfektne pohrala. Na svetlo vytiahla nie práve najlepšie povahové črty jednotlivcov.

Odvrátil pohľad a potlačil úsmev. „Na tvojom prahu sa zjaví dievča a tvrdí, že je tvoja dcéra, ktorú ti pred pätnástimi rokmi vzali. To je čertovský dobrý príbeh, Caroline, aj keby sa ukázalo, že to nie je Samantha. Dovoľ, aby som ho napísal. Daj mi šancu, aby  som všetko napravil.“ „Najprv mi povedz, či si skutočne mal ženu a dcéru, ktoré zrazil opitý vodič.“ Zahanbený výraz na jeho tvári jej stačil... „Hajzel!“ „Porozprávaj sa so mnou, Caroline. Daj mi exkluzívne práva a prisahám, že z toho vyjdeš čistá ako Matka Terézia.“

Joy Fieldingová vykreslila reálne, naoko zdanlivo pevné medziľudské vzťahy, ktoré stroskotali na egoizme a narcizme niektorých postáv. Vyzdvihla naštrbené vzťahy Caroline s bývalým manželom, problematickou dcérou v tínedžerskom veku  a svojou matkou. Poukázala na nestálosť manželstva, neschopnosť pochopiť staršiu dcéru, zložité rodinné väzby, odcudzovanie okolia a veľkú úlohu zohrávajú v diele aj nenávistné média, ktoré kruto zasiahli do života hlavnej ženskej postavy.

Z celého príbehu je cítiť neskutočnú ľudskosť. V románe nájdete viac drámy s ľahkými prvkami krimi. Na čitateľa však v Nie je tam čakajú aj nečakané prekvapenia, prekvapivé zvraty a šokujúce odhalenia. Dejová línia sa nesie v jednoduchom duchu, skúsenejší knihomoľ dokáže už po prvých stranách predvídať niektoré kroky hrdinov. Autorka mala v románe dostatok priestoru, aby zakomponovala do textu viac rôznorodých emócií matky, ktorá prišla o dieťa. Chýbala mi tam vnútorná rozorvanosť ubolenej ženy a psychologická rovina. Tieto fakty zachytila spisovateľka len v nepatrnej miere. Autorka sa viac sústredila na dynamický dej a rozvinutie viacerých dramatických momentov, ako na pocitovú stránku Caroline. Aj napriek tomuto nedostatku si knihu určite vychutnáte. Spolu s hlavnou postavou zažijete krivdy z minulosti, pocit viny, beznádej, smútok a množstvo nezmyselných obvinení. V texte je v príhodných situáciách skvelo vsunutý aj jemný humor, ktorý často odpútava od smutných myšlienok.

Nie je tam je ľahký oddychový triler, ktorý predstavuje príjemné čítanie pre tých, ktorí obľubujú dramatické situácie s kvapkou krimi. Odporúčam pre všetkých, ktorí hľadajú v románoch zložité rodinné väzby a neboja sa pozrieť na seba do zrkadla. Ani tá najstálejšia rodina, ktorá skrýva tajomstvá nebude držať pri vás, ak vy máte niečo viac, ako jej ostatní členovia.

Recenzovala: Simona Rošková

http://literarnalekarenusimony.blogspot.sk/2016/09/joy-fieldingova-nie-je-tam.html