Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Obsah knihy: Krátka próza druhej polovice 19. storočia

Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kuzkučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického záujmu, ich tvorba však v dobovom kontexte znamenala tematické a výrazové inovácie žánru, ktorý aktuálne prechádzal fázou prehodnocovania. Z hľadiska témy sa ako určujúci javí protiklad dediny a mesta, riešenie otázky nacionálnej identity (odrodilstvo verzus národovectvo), modernizácia života, vyhraňovanie sa tzv. malomestskej témy. Sledovanie žánru krátkej prózy v rozpätí piatich desaťročí ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk v oblasti témy a postupné posilňovanie subjektivity v umeleckej výpovedi.

Žáner prózy bol od polovice 19. storočia významným priestorom pre realizáciu vývinových a poetologických zmien, ktoré sa diali v línii na prechode od romantizmu k realizmu a neskôr od realizmu k moderne. Nové žánrové vyhraňovanie sa súviselo s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, ako ho nastolila ideológia romantizmu a realizovala romantická poetika. Postupne sa zosilňovali pozícia a význam subjektu. Od päťdesiatych rokov 19. storočia stúpa tendencia k spoločenskej próze, ktorá stvárňuje prítomnú realitu a aktuálne fakty zo spoločenského života. Hoci stále bol záujem o historické žánre, autori už v takej šírke nereagovali na potrebu národného agitovania prostredníctvom historických tém. Novo sa formujúci žáner spoločenskej poviedky, so zvýraznenou funkciou fragmentu a detailu, rezignoval na monumentálnosť histórie a sústredil sa na prítomnosť. Jej príťažlivosť spočívala v tom, že naproti historickej nekonkrétnosti sa zamerala na výsek aktuálnej prítomnosti, ktorý zobrazila s jeho konkrétnymi faktami, živo a dynamicky.

Keďže hlavným publikačným priestorom boli v tých časoch noviny a časopisy, krátke žánre prvotne vychádzali z prostredia žurnalistiky. Súčasne však presahovali do beletrie a posúvali ju do nových polôh. Povedané spolu s Oskárom Čepanom, "krátke formy prózy, najmä besednica, naznačili v tomto období jednu zo schodných ciest jej ďalšieho vývinu".