Na koho to slovo padne

Aby toho nebolo málo, Helen ešte stále zápasí so svojou hroznou minulosťou. Sestra sa nad ňou vznáša ako prízrak, ktorý nemôže zahnať. Ľudia sa už na ňu pozerajú inak. Jej tajomstvo, ktoré sa snažila tak dlho tajiť, vyplávalo na konci prvej knihy na povrch a neobišlo sa to bez následkov. Buď rezignuje a z policajného zboru odíde, alebo bude bojovať a ukáže, že tam má právom vybudované miesto.

Úvodný diel do série mi vyrazil dych. Jeden musí z kola von bola smršť. Ako som predtým napísala: „Kniha bola perfektná, a keď píšem perfektná, tak taká aj bola. Nie je nič, čo by som jej mohla vytknúť - asi iba to, že skončila. Viem, je to už otrepané, no je to tak. Príbeh sršal neskutočnou energiou, napätím, šialenstvom, ktoré neutíchalo ani na poslednej stránke.“ Keď sa pozerám na túto recenziu, tuším, že niečo je zle, pretože viem, akým smerom sa bude uberať môj názor na pokračovanie. Keby človek vedel, tak to nechá tak. Ale keby bolo keby...

Prvá časť ma úžasne nalákala na druhú. Veď sa pozrite: „Dielo zaraďujem medzi najlepšie krimi, ktoré som tento rok mala možnosť prečítať a budem striehnuť na ďalšie časti, aby mi nič neuniklo. Dúfam, že vo vydavateľstve sa rozhodnú vydať aj ďalšie časti, pretože Jeden musí z kola von je séria a všetky knihy vyzerajú zaujímavo. Teším sa na pokračovanie. Veru, netuším, ako si spisovateľ poradil s druhou časťou...“ Ups, striehla som a naozaj mi nič neuniklo, lenže teraz si môžem vynadať, že som dodržala slovo.

Autor ma nepekne oklamal. Došiel mu dych? Nemal nápady? Zabil kľúčovú postavu, o ktorú sa opieral? To vie iba on sám. Jedno je pre mňa isté; dielo nemohol napísať on – prosím, berte to zveličene. Určite tým nemyslím, že to vytvoril niekto celkom iný, ale veci, ktoré sa mi páčili v Jeden musí z kola von tam neboli. Po neutíchajúcom napätí a zimomriavkach ani stopy, nemala energiu – bolo to príšerne nudné a teraz som sa tešila, že kniha má koniec. Prečo taký veľký obrat? Nemalo to šťavu. Zistila som, že prvú knihu držalo pokope len napätie, no keď sa stratilo, tak nezostalo nič.

Nedokážem nájsť lepšie dôvody, prečo sa mi dielo nepáčilo. Niekedy nie je niečo podľa vášho gusta a hotovo! Vraždy nedodávali do príbehu žiadnu gradáciu a dejová línia podľa mňa neskutočne stagnovala. Spisovateľ sa zameral na psychologický aspekt, tak ako v prvej časti, ale ani z toho som nebola príliš nadšená. Chcela som akciu a autor sa zamotával – asi nevedel, ako má ďalej pokračovať. Ja som zas netušila, ako mám Na koho to slovo padne dočítať. Bolo to utrpenie. Veľmi som sa na túto knihu tešila, ale tak ako som bola rada, že s prekladom vydavateľstvo neskončilo, tak som bola zarmútená, keď sa ku mne pokračovanie dostalo. Keď sa nad tým zamýšľam, viem prečo to tak je; úvod do série nastavil latku tak, že tento príbeh nemal na výber a musel ju podliezť. Stále si myslím, že ak by nezomrela Helenina sestra, tak by to bolo úžasné a plné napätia a akcie ako predtým. Autor si týmto ťahom vyčerpal všetky esá v rukáve.

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2016/08/mj-arlidge-na-koho-to-slovo-padne.html

Vydavateľstvo Ikar prináša mnoho nových autorov a románov, v poslednom čase ma zaujali napr. Náboj či Tichý výkrik. Niektorí autori sa však prekladu ďalších kníh nedočkajú, čo je už druhá strana mince. Anglický spisovateľ M. J. Arlidge k nim však nepatrí. Na koho to slovo padne je už druhou knihou zo série s vyšetrovateľkou Helen Graceovou. Prvou bola Jeden musí z kola von a je mi veľmi ľúto, že som sa k nej nedostal. Nie preto, že by mi unikol zmysel deja v "dvojke", rieši sa tu samostatný prípad, ale ak bola ladená rovnako, iste to bol tiež kvalitný čitateľský zážitok.  

"Pod vrecom mu začínalo byť teplo. Zadusí sa? Prinútil sa dýchať o čosi pomalšie. Ak spanikári, začne hyperventilovať a je po všetkom. Vtom ním myklo a telom mu prešla vlna triašky. Na stehne mu pristálo niečo chladné. Niečo ťažké. Kov? Žeby nôž? Pomaly to stúpa vyššie, až k... Zaprel sa a napol všetky svaly. Vtedy už vedel, že sa začína súboj na život a na smrť. Vykríkol, ako sa dalo. Lenže páska držala. Putá nepovolili."

Helen Graceová sa ešte nespamätala z predošlého prípadu, ktorý sa týkal jej najbližšej rodiny, a už sa potýka s ďalším brutálnym zločinom. Podľa všetkého v oblasti Southamptonu vyčíňa vraždiaca prostitútka. Jej klienti namiesto rozkoše zažívajú krušné chvíle plné mučenia. Krutá žena sa noc čo noc vyžíva utrpení svojich klientov a verejne im ničí povesť. Zakaždým im vyreže srdce a doručí ho ich príbuzným či spolupracovníkom. Médiá prepierajú ich život, čo má dopad aj na pozostalých. Helen sa tak musí potýkať nielen s besniacou vrahyňou, ale aj všetečnou novinárkou, ktorá nedbá na dôsledky a dravo ide po bombastickom článku. Navyše sa do služby po rekonvalescencii vracia aj Helenina kolegyňa Charlie, odhodlaná dokázať tímu i sama sebe, že je schopnou policajtkou. Jej snaha sa ukáže najprv ako mylná, keď zatkne šéfku klanu profitujúceho z prostitúcie a distribúcie drog. Odpovede na otázky sa možno skrývajú na internetovom fóre, no vyšetrovatelia musia vynaložiť všetko úsilie, pretože neznáma žena túžiaca po pomste sa nedá zastaviť len tak ľahko...

"Výkrik. Neskutočne dlhý a zúfalý. Nasledovalo trieskanie dverami a splašený dupot na schodoch - hotový blázinec. Charlie vyskočila a rútila sa hore. Zahla za roh a zrazila sa s vydesenou prostitútkou. Vyrazilo jej dych, zato ženská ziapala. Pokračovala po schodoch, míňala ďalšie vydesené tváre a snažila sa nadýchnuť. Až na najvyššom poschodí prekvapená zistila, že má na sebe krv. Krik vychádzal z poslednej izby napravo... Na posteli ležal zakrvavený muž. Hruď mal otvorenú a pulzovalo v nej srdce. Vtom jej to došlo. Zrazila sa s vrahyňou, ktorá utekala z miesta činu..."

Na koho to slovo padne je podľa mňa jeden z najvydarenejších psychotrilerov, ktoré boli v poslednom čase preložené do slovenčiny. Už od začiatku dej pekne napreduje. Vidno, že M. J. Arlidge má skúsenosti s televíznou tvorbou, snaží sa neustále udržiavať čitateľovu pozornosť, budovať napätie. Využíva pri tom krátke kapitoly, ktoré len zvýrazňujú dynamiku a predstavu filmového strihu. Helen je síce trochu klišéovitá postava v tom, že má ťažkú minulosť, s ktorou sa musí vyrovnať, ale našťastie to nie je stále predhadzované na oči. Bude vám sympatická so všetkými chybami, rovnako ako ostatní členovia tímu. Autor sa snaží v rozumnej miere priblížiť každého z nich. Svet prostitúcie je zobrazený drsne, ale takisto nie samoúčelne. Pád na dno má rôzne príčiny i dôsledky, čoho dôkazom je aj hlavná páchateľka. Séria s Helen Graceovou má už šesť dielov a ja pevne dúfam, že Ikar bude spokojný s predajom prvých dvoch natoľko, že siahne aj po tých ďalších. Takže neváhajte! 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/m-j-arlidge-na-koho-to-slovo-padne/

Keď v pochybnej mestskej štvrti nájdu zohavené telo muža stredného veku, vyšetrovateľka Helen Graceová tuší, že to nebude posledná obeť. Prečo však šťastne ženatý muž zavítal uprostred noci do neslávne známej štvrte prostitútok? A čím si zaslúžil, že jeho srdce doručili manželke domov? Médiá začnú hovoriť o návrate Jacka Rozparovača, ktorý však poľuje na mužov, čo vedú dvojaký život. Cez deň vzorní otcovia a manželia, v noci klienti s pochybnými chúťkami. Helen sa nestihne ani spamätať z posledného prípadu a už musí čeliť ďalšej hrozbe, pri ktorej do poslednej chvíle nie je jasné, kto je korisť a kto dravec.

"Na okamih prestala čmárať a vzápätí pokračovala o to rýchlejšie. 
Veľmi sa snažila, aby nebolo vidieť, ako ju vzala táto správa. 
Všetko do seba zapadalo a hralo jej do karát." 

Niektoré knihy vás zaujmú vďaka svojej anotácii, iné vás ohúria svojou obálkou alebo prvými stranami. Ďalšie zas oslovia masy čitateľov vďaka pozitívnym ohlasom. Musím však povedať, že keby som knihu Na koho zo slovo padne zbadal v kníhkupectve, pravdepodobne by som sa pri nej nepristavil. Napohľad vyzerá ako obyčajný detektívny román. Názory čitateľov ale tvrdia úplný opak a ja s ním musím s odstupom času súhlasiť. Autor totiž nenapísal obyčajnú detektívku, ktorá sa zameriava iba na odhalenie a potrestanie páchateľa. M.J. Arlidge dokázal vytvoriť strhujúci a desivý román s prvkami trileru.

"Takto to nemalo byť. Takto nemala zomrieť. Dala do toho všetko. Bojovala o holý život. Lenže na odpor bolo neskoro a onedlho sa svet ponoril do tmy."

Častokrát sa v prípade detektívky stane, že autor nevykreslí zápletku dostatočne reálne alebo nie je oboznámený s policajnými taktikami. To ale nie je prípad druhej časti kriminálnej série, ktorej vyšetrovateľkou je Helen Graceová. Ocenil som najmä to, že ma autor držal až do poslednej chvíle v napätí a prinútil ma rozmýšľať nad motívom páchateľa. Ten bol v tomto prípade, a to kvitujem, naozaj originálny. V príbehu vládla tá správna atmosféra a aj napriek brutalite niektorých scén autor zvolil primeraný slovník. Kniha sa vďaka nemu čítala ľahko a rýchlo, no i tak dokázala vo mne zanechať dojem. Bolo vidieť, že sa Arlidge v danej problematike vyzná a že detektívny román nepíše po prvýkrát. Možno aj preto sú jeho knihy vo svete (a určite aj na Slovensku) také obľúbené.

"Po lícach jej stekali slzy - veľké slzy beznádeje a zlosti. Jej posledná šanca na vykúpenie sa vyparila. Zostávala už iba smrť." 

Musím povedať, že román Na koho to slovo padne splnil moje očakávania. Siahnuť by po ňom mali najmä tí, ktorých zaujal prvý príbeh o Helen Graceovej. Román zaujme aj milovníkov desivých a tajomných trilerov, ktorých koniec nedokáže predpovedať ani ten najväčší odborník na podobné príbehy. Ak teda hľadáte čítanie, ktoré vám spríjemní posledné letné dni, spomínané dielo bude vhodnou voľbou. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska