Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo

Obsah knihy: Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo

Ďalšie poviedky kanadskej laureátky Nobelovej ceny, v ktorých nazriete do kuchyne osudu. Tam, kde vznikajú životné príbehy z náhod, krutých žartov a láskavých podrazov. Onkologická pacientka pobozká tínedžera a vydoluje zo seba vôľu žiť. Stará dievka, ktorú už všetci odpísali, vycestuje za ctiteľom, ktorý o ňu vlastne nikdy neprejavil záujem, a vyhrá celoživotné šťastie. Dej plynie, postavy sa mu poddávajú, no potom sa vzbúria – zakaždým inak, ako by ste čakali.

„Niektoré príbehy majú moc zmeniť život... Alice Munroová píše práve takéto poviedky. Jej kniha je plná prekvapení, premknutá poznaním, že láska, tak ako všetky elixíry, sa skladá z rovnakých dielov vody a ohňa.“ The Wall Street Journal

„Munroovej poviedky vám zostanú v hlave celé dni... Munroová podobne ako Henry James disponuje až nadprirodzenou schopnosťou vydestilovať prostredníctvom najmenšieho gesta či pohľadu okamih zjavenia, ktorý zmení život postáv a v čitateľovi vyvolá zimomriavky.“ The Philadelphia Inquirer
„Majstrovské dielo. Munroová dokáže na ploche dvadsiatich strán vytvoriť celý svet postáv a zážitkov. Jej poviedky sú napísané zdanlivo jednoduchým štýlom, no obsahujú dokonale prepracované zápletky, v ktorých ľudský osud podlieha nečakaným zvratom.“ Minneapolis Star Tribune
„Majstrovská rozprávačka vo vrcholnej forme.“ Chicago Tribune
„Munroovej reálne, nesentimentálne príbehy oslovia aj široké väčšinové publikum. Pri čítaní máte pocit, že jej poviedky niekto zaznamenal z uvoľneného rozprávania príbehov pri krbe a červenom víne. Niektorým Munroová dopraje happyend, iné skončia veľmi zle a niektoré sa iba pomaly presypú dostratena. Ale taký je život (ženy), či už v Kanade, na Slovensku alebo v Tadžikistane - len málokedy sa dočká geniálne vykonštruovanej duchaplnej pointy."
Zuzana Široká Faisst

Typickým rozprávačom Munroovej poviedok, ktoré sa často odohrávajú v Ontariu a ich témy sa väčšinou viažu so ženským svetom, sú mladé dievčatá. Sama si na vlastnú mladosť zaspomínala takto: „Nezapadala som do kánonu krásy, bol koniec štyridsiatych rokov a v móde bolo byť milou, frivolnou a zábavnou, no ja som bola príliš vážna.“
Dnes je Alice Munroová, matka troch detí, spisovateľskou hviezdou. Vydala takmer dve desiatky kníh, z ktorých v slovenčine vyšli Ako o život a Láska dobrej ženy.
SME

Ukážky z knihy

OBSAH:
NENÁVISŤ, PRIATEĽSTVO,
ZVÁDZANIE, LÁSKA, MANŽELSTVO • 5
PLÁVAJÚCI MOST • 65
RODINNÉ ZARIADENIE • 101
ÚTECHA • 141
PŔHĽAVA • 183
STĹPY A TRÁMY • 221
ČO ZOSTANE V PAMÄTI • 257
QUEENIE • 287
A TIE VRABCE Z TOHO TŔNIA • 325

Pred rokmi, kým na toľkých vedľajších tratiach prestali
chodiť vlaky, vošla do budovy železničnej stanice žena
s vysokým pehavým čelom a strapatou šticou červenkastých
vlasov a spýtala sa na prepravu nábytku.
Prednosta stanice sa často pokúšal so ženami trochu žartovať,
najmä s tými škaredšími, ktoré to podľa neho ocenili.
„Nábytok?“ zdvihol obočie, akoby čosi podobné počul
prvý raz. „Hm. No teda. O akom nábytku hovoríme?“
O jedálenskom stole a šiestich stoličkách. O kompletnej
spálni, o pohovke, konferenčnom stolíku, príručných stolíkoch,
stojacej lampe. Aj o vitríne na porcelán a príborníku.
„Fíha! To je celý dom.“
„Tak by sa to brať nemalo,“ odvetila. „Nie je tam nič
z kuchyne a viac než jednu spálňu z toho nezariadite.“
Zuby sa jej zablysli, akoby sa chystali do boja.
„Budete potrebovať nákladné auto,“ povedal.
„Nie. Chcem to poslať vlakom. Na západ, do Saskatchewanu.“
Hovorila s ním hlasno, akoby bol hluchý alebo hlúpy,
a trochu podivne vyslovovala. Mala prízvuk. Napadla mu
holandčina – do okolia sa sťahovali Holanďania –, ale nebola
objemná ako Holanďanky, nemala ich peknú ružovkastú
pleť či plavé vlasy. Blížila sa k štyridsiatke, no čo je
na tom? Žiadna kráľovná krásy, ani náhodou.
NENÁVISŤ, PRIATEĽSTVO, ZVÁDZANIE, LÁSKA, MANŽELSTVO
Prešiel na vecný tón.
„Budete potrebovať nákladné auto, aby ste to sem
doviezli odtiaľ, kde to máte. A musíme si overiť, či tým
mestom v Saskatchewane náš vlak vôbec prechádza. Inak
by ste si museli zariadiť, aby po zásielku prišli napríklad
do Reginy.“
„Je to Gdynia,“ povedala. „Vlak tadiaľ chodí.“
Zvesil cestovný poriadok v umastenom obale, čo visel na
klinci, a opýtal sa jej, ako sa to píše. Požičala si ceruzku,
ktorá tiež visela na špagátiku, a na kúsok papiera z kabelky
napísala: GDYNIA.
„Z akého jazyka to je?“
Odvetila, že nevie.
Vzal si späť ceruzku a sledoval ňou trať za traťou.
„Je tam veľa miest, kde žijú samí Česi, Maďari alebo
Ukrajinci,“ poznamenal. Keď to vyslovil, zišlo mu na um,
že k nim možno patrí aj ona. No a čo? Veď nič zlé nepovedal.
„Tu je to, áno, na trati.“
„Áno,“ prikývla. „Chcem to poslať v piatok, je to možné?“
„Poslať to môžeme, no nemôžem vám sľúbiť, v ktorý
deň sa to tam dostane,“ odvetil. „Všetko závisí od priorít.
Príde si niekto po tie veci?“
„Áno.“
„Je to zmiešaný vlak v piatok, o štrnásť osemnásť. Nákladiak
si veci vyzdvihne v piatok ráno. Bývate tu v meste?“
Prikývla a napísala mu adresu, Exhibition Road 106.
Domy dostali čísla len nedávno a nevedel si predstaviť,
kde presne to je, hoci vedel, kde sa nachádza Exhibition
• 9 •
Road. Keby bola spomenula meno McCauley, možno by ho
to väčšmi zaujalo a celé by to aj inak dopadlo. Boli tam nové
domy, vybudované po vojne, hoci ich nazývali „vojnové
domy“. Usúdil, že je to asi jeden z nich.
„Zaplatíte pri odoslaní,“ oznámil jej.
„Chcem si kúpiť lístok pre seba do toho istého vlaku. Na
piatok poobede.“
„Cestujete na to isté miesto?“
„Áno.“
„Týmto vlakom môžete ísť do Toronta, ale potom musíte
počkať na Transcontinental, ktorý odchádza o pol jedenástej
večer. Chcete lôžkový vozeň? V lôžkovom budete
mať kóju, v bežnom musíte sedieť.“
Povedala, že bude sedieť.
„V Sudbury počkáte na vlak do Montrealu, ale tam nevystúpite,
len vás odpoja a k montrealskému vlaku pripoja.
Potom pôjdete do Port Arthuru a do Kenory. Vystúpite
až v Regine, tam potom chytíte miestny vlak.“
Prikývla, akoby jej mal už konečne predať lístok.
Spomalil a povedal: „Ale nesľúbim vám, že nábytok dorazí
do cieľa zároveň s vami, podľa mňa to bude až o deň
alebo aj dva neskôr. Všetko závisí od priorít. Príde vás na
stanicu niekto čakať?“
„Áno.“
„Dobre. Lebo tá stanica asi za veľa nestojí. Tam nie sú
také mestá ako tu. Väčšinou sú dosť prosté.“
Zaplatila osobný lístok z rolky bankoviek, ktoré mala
v plátennom vrecku v kabelke. Ako starenka. Aj si spočítala
výdavok. No nie, ako počítajú starenky – podržala si mince
na dlani a preletela ich očami, ale bolo jasné, že jej neušla
ani penny. Potom sa nezdvorilo, bez rozlúčky odvrátila.