Pod Kupolou, 2. vydanie

Stále premýšľam, ako je možné, že sa okolo tohto autora v povedomí čitateľov vznáša akási aura "Majstra hororu". Nečítal som teda ani zdaleka všetky jeho knihy, ani dokonca väčšinu z nich, ale tie zásadnejšie áno a niekedy vie vykresliť hutnú, skľučujúcu atmosféru a to pravé napätie, ale horor? Kupola síce žánrovo ani nespadá pod horor, ale úprimne, ani Cyntoryn Zvieratiek neni zrovna extra desivou knihou, hoci tú sú naozaj niektoré scény ťaživé, ale žeby takto vyzeral majstrovký napísaný horor... Čítal som aj legendárne Žiarenie a jeho pokračovanie - Doktor Spánok a obe knihy ma skutočne bavili svojou temnou atmosférou a vracal som sa k ním s nadšením, ale Pod Kupolou ma neskutočne nudila... Kingove knihy majú spoločnú hlavne jednu vec - sú miestami viac vtipné, než hororové. Pri čítaní tejto knihy som sa niekoľko krát úprimne nahlas zasmial. V tých textoch je proste cítiť sarkazmus a autorovi sa nedá uprieť bravúrne a hlavne naozaj vtipne vykresliť hlúpe postavy, pripadne aj tie rozumné, ak sú v beznádejnej situácii. Toto sa darilo aj v "TO" a darí sa to aj v "Pod kupolou". Inak príbeh začína sľubne a okamžite ste vtiahnutý do víru udalosti, lenže to o chvílu skončí a prejaví sa autorová neskutočná schopnosť nudiť. Niekomu to možno vyhovuje, ale na správne vykreslenie postáv naozaj nepotrebujete rozpisovať úplne zbytočné sprostosti na tri strany, aby ste sa odtrhli od podstatných udalosti niekam do šlaka a obklukou ste sa opäť vrátili k tomu podstatnému. Toto je v tejto knihe doslova pravidlom. Neustále vytrhávanie a blúdenie v myšlienkach niekam, kde ani nechcem byť. Neskôr som takéto odbočky len preletel očami a nakoniec ma kvôli tomu prestala baviť aj celá kniha. Donútil som sa ju dočítať do konca, ale vracal som sa k nej celkom z donútenia. Tiež som očakával, že námet s kupolou, ktorá hermeticky uzavrie mesto bude využitá lepšie, takto mi to príde, ako premrhaná šanca. Niektorí tvrdia, že je skvele čítať, ako sa ľudská povaha mení, ked sa ocitnú na mieste kde zákon už nič neznamená a bla bla... ale reálne je to v tejto knihe skôr totálne hlúpe, než uveritelné. V podstate celá táto vec sa odohráva v jednom jedinom týždni a za ten čas sa stihnú dovtedy obyčajný mládenci premeniť doslova na zvieratá bez pudu sebazáchovy. Včera bola polovica obyvateľov slušná a mala svoje rodiny a o par dni neskôr niektorí z nich brutálne mlatili a vraždili iných a ani nemrkli. Nikto vlastne neriešil celý ten čas tak nepochopitelnú vlastnosť, ako nejaké sklo cez celé mesto, ktoré sa objavilo z ničoho nič a každý obyvateľ riešil dalej svoje bežné problémy a niekto si povedal, že fajn, sme za sklom, podme to tu ovládnuť, hoci muselo byť jasné, že o chvílu nebudú mať čo piť a jesť sami. Celé je to proste nedomyslené, plytké a celkovo aj nezáživné, obzvlášť ten koniec, ktorý, ako keby bol pridaný narýchlo na záver, alebo autorovi chýbala fantázia. Tak krásne sa tu dalo pracovať s tajomnom mimozemskej technologie a vykreliť tak unikátny dej, ale autor sa radšej zaoberal prízemnými problémami postáv... Ak ma takto sklame ešte jedna kniha od Kinga, ktorú tu mám - Odpor, tak to bude posledná...

Myslím, že sa zhodnem s viacerými, keď budem tvrdiť, že toto je jedna z najlepších kníh, aké kedy King napísal. Mala skvelú a nepredvídateľnú zápletku, dej gradoval pretočením každej stránky a bolo čoraz ťažšie knihu odložiť bokom a ísť vykonávať bežné činnosti. Chytila ma tak veľmi, až som ju so sebou 2 dni vláčila v kabelke a to už je čo povedať, ja nenosím ani vodu, lebo mi príde príliš ťažká. Kingov jedinečný štýl sa nedá nemilovať. Akoby sa prihováral čitateľovi, dovolil mu nahliadnuť do blízkej budúcnosti a tým ho vlastne ešte len viac navnadil na čítanie. Striedajúce sa pohľady ani na malý moment nevyvolávali chaos, práveže do seba všetko krásne zapadalo a to nie len na konci, ale aj počas celého príbehu. Dáva dôraz na ľudský charakter, pudovosť, konanie v hraničných situáciách, čím čitateľovi postavy len viac priblíži a dovolí mu vytvoriť si k nim vzťah.